Robíme správne veci v správnom čase?

Robíme správne veci v správnom čase?

Spánok biorytmus pracovný čas

Už dávno sa minuli časy, v ktorých sa pracovný deň začínal prvým kikiríkaním kohúta a ľudia chodili spať so sliepkami. Dnešní mladí ľudia si to nevedia ani len predstaviť. V priemyselných krajinách sveta ľudia ignorujú rytmus prírody. Fascinujúco to dokumentujú  fotografie Zeme. Podľa intenzívneho umelého svetla vyžarovaného do vesmíru možno ľahlo určiť nad ktorou zónou, či veľkomestom sa satelit nachádzal.

Svetlá veľkomiest

Pracovný čas na zmeny, kalendár preplnený termínmi, noci strávené pred monitorom počítača, či obrazovkou televízora, lety naprieč časových zón a cez ročné obdobia neberú nijaký ohľad na deň a noc, na zimu a leto.

Za túto takmer bezhraničnú slobodu, ktorú ľudstvu priniesol rozvoj techniky a technológií však platíme. Často viac ako sme ochotní pripustiť. Zdvihnutých prstov je však hneď niekoľko. Lekári, psychológovia, biológovia a ďalší výskumníci hľadali príčiny prudkého nárastu civilizačných ochorení akými sú vysoký krvný tlak, srdcové infarkty, cukrovka, obezita či depresie.  Dospeli k poznatku, že pri ich vzniku hrá dôležitú úlohu náš životný štýl, ignorujúci faktor času a v ňom najmä potrebu spánku.

Pomerne mladá vedecká disciplína, ktorá tieto poznatky integruje do všeobecne platných  záverov sa nazýva chronobiológia.   Jej najdôležitejšie zistenie,  potvrdzované v rôznych končinách sveta je, že ľudské zdravie je oveľa viac podmieňované prírodnými rytmami ako sa donedávna všeobecne predpokladalo. Ak sa priveľmi prispôsobujeme tzv. sociálnym a určovateľom času ( práca na  zmeny, nočná práca, alebo aj nočná zábava) a prehliadame varovné signály tela, má to takmer vždy za následok ochorenie, nezriedka s vážnejšími dôsledkami.

Rytmus prírody na našej zemeguli sa riadi vesmírnymi zákonitosťami, jednotlivými ročnými obdobiami, fázami mesiaca, dňom a nocou. Už miliardy rokov. Všetky živé organizmy v tomto rytme vznikli a prirodzene ho rešpektujú. Pre rastliny sú osobitne dôležité ročné obdobia. Vodné živočíchy sú zase veľmi závislé od jednotlivých fáz Mesiaca, ktoré spôsobujú príliv a odliv.

Ľudia naproti tomu najcitlivejšie reagujú na striedanie dňa a noci. Okrem prirodzených mesačných cyklov u žien a známych súvislostí, sú dnes dokázané aj veľké výkyvy výkonnosti ľudského organizmu podmienené ročnými obdobiami. To, že ľudia tieto prírodné rytmy neberú v plnej miere do úvahy nemusí nevyhnutne spôsobovať škody na zdraví. V tom sa chronobiológovia zhodujú. V moderných krajinách však veľká časť ľudí opustila zlatú strednú cestu medzi slobodou a rešpektovaním prírodných zákonov a svojich biologických daností.

V týchto krajinách viac ako 20% ľudí v produktívnom veku pracuje v nepravidelných smenách, často v noci. Organizmus reaguje na tento tlak zjavnou i skrytou únavou. Jej prekonávaním vyčerpávame rezervoár svojho zdravia často viac. Okrem badateľných a ponurých zmien nálady sa to spočiatku prejaví „len“ poklesom imunity a náchylnosťou k rôznym infekčným ochoreniam. Vážnejšími následkami sú dlhodobé poruchy spánku, zvýšené nebezpečenstvo pracovných úrazov, nehôd a nakoniec aj chronické, ťažko liečiteľné ochorenia.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že nie všetci ľudia majú svoje biologické hodiny rovnako nastavené. Už dlhší čas je dokázané, že vskutku existujú ranostaji, ktorí vyskočia svieži z postele a ľudia, ktorí v skorých ranných hodinách nie sú, tak povediac „ k ničomu“. Zrejme každý už na sebe vypozoroval, v ktorej časti dňa podáva pravidelne najlepšie výkony. Chronobiológovia, lekári a psychológovia pôsobiaci v pracovnej a sociálnej oblasti preto žiadajú zamestnávateľov, aby všade tak kde to je možné zaviedli tzv. pružnú pracovnú dobu, t. j. dobu s rôznym časom nástupu a ukončenia pracovného dňa. Tým sa súčasne dosiahnu dva ciele. Zvýši sa výkonnosť pracovníka  a upevní jeho zdravie.

Uvedený prístup sa však netýka len správneho organizovania pracovného času, ale aj iných oblastí života. V posledných rokoch prichádzajú výskumnici so zisteniami, ktoré poukazujú na významný podiel ľudí so “spánkovým dlhom” na vzniku vážnych úrazov, nehôd a havárií, najmä v doprave. Nemeckí odborníci dokonca publikovali stanovisko, že nevyspatí vodiči sú rovnako nebezpeční ako vodiči jazdiaci pod vplyvom alkoholu! 

V zásade preto platia odporúčania: naučiť sa vnímať signály vlastného tela, neignorovať zákonitosti prírody a nepreháňať to s ambíciami.

Únava je prirodzeným stavom organizmu, ktorý podáva nejaký výkon. V žiadnom prípade by sa nemala prekonávať povzbudzujúcim liekmi. Je to rizikový krok, ktorý si vždy vyžiada svoju daň.

Často v podobe sťaženého zaspávania, porúch spánku a nespavosti.

Robme preto správne a užitočné veci v správnom čase.

Počítate ovečky? Nemusíte!