Nájdené v archíve
Vo zvukovom archíve PSYCHOBALZAMU sme našli dva záznamy, zrejme ešte z roku 1980. Hovoria o vtedy ešte bezmennej, experimentálnej nahrávke hudobno-slovnej predspánkovej relaxácie. Prezradia nám niečo z toho ako táto nahrávka vznikala a čo si o nej mysleli dvaja z jej tvorcov:
herec so zamatovým hlasom Karol Machata.
Karol MACHATA pri nahrávaní Psychobalzamu. Foto: Vladimír Hák
Po prvý krát túto nahrávku použili naši športovci na olympiádach v Calgary a v Moskve. Tí jej nakoniec dali aj meno PSYCHOBALZAM.
Uvádzame aspoň zopár tých z nich, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti a otvorene priznávali, že im v ich súťažnom zápolení pomohla : vzpierači – Oto Zaremba a Dušan Poliačik , bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Viera Klimková, ľahký atlét Dušan Moravčik. Neskôr to boli: tenistka Karin Habšudová, tenisti (vtedy ešte juniori zo Strediska vrcholového športu, napr. Karol Kučera, Dominik Hrbatý), krasokorčuliar Jozef Sabovčík, horolezci, športoví letci a mnohí ďalší.
Na českej verzii Psychobalzamu sa svojim liečivým hlasom a prednesom podieľal Ladislav Chudík, alias primár Sova.
Ako vnímal svoju nezvyčajnú úlohu on? …
Po olympijská autogramiáda…
Žiaľ ! – 3. 5. 2016 nás opustila posledná z veľkých hereckých osobností povojnovej generácie, národný umelec KAROL MACHATA. V archíve sme našli rozhovor s ním (1980), v ktorom hovorí o spolupráci na jednej z prípravných nahrávok Psychobalzamu, ktorý vtedy ešte namal ani meno.
Bez podpory Karola Machatu by Psychobalzam nikdy nebol vznikol. To on prišiel s návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”.Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel J.Adamíra, a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám nezapína, koho tým myslel, “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu.:) Potom dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované! 🙂
dobrý den. viac rokov bola mojou bibliou kniha od Vladimíra Leviho. -Umenie byť samým sebou, a Fornmula osobnosti. prosím bola by som rada , ak by ste mi napísali Váš názor na tieto publikácie. dakujem.
Odpovedať
Slovenské i české preklady kníh Vladimíra Leviho zohrali svojho času významnú rolu pri ovplyvňovaní postojov mladších generácii vychovávaných v duchu hesiel budovania komunistickej spoločnosti. Tieto idey prehliadali individuálne potreby ľudí, vrátane tých duchovných. Hlad po ich uspokojovaní rástol najmä po 68 roku a psychológia sa pomaly dostávala z pozície odsudzovanej buržuáznej pavedy. Knihy Vladimíra Leviho vychádzali v čase, keď ešte neexistoval internet a mohli sme sledovať nanajvýš 1- 2 programu rozhlasu a televízie. Na mladých ľudí pôsobili tieto knihy ako svetlo odhaľujúce bohatstvo a čaro ľudskej duše, jej krás, túžob i zraniteľnosti. Tie boli často vtedajším dogmatikom a demagógom ľahostajné. Časy sa však začali meniť. Napr. do vzdelávania vtedajších redaktorov, hlásateľov rozhlasu a televízie v Bratislave sa nám podarilo presadiť kurz autogénneho tréningu zameraný na zvyšovanie ich odolnosti voči záťaži a stresu. Zmienky o tom nájdete na http://www.psychobalzam.com/?p=349 Ako podnikový psychológ som z rozpočtu Psychologického pracoviska (1982?) zakúpil po dvadsať kusov z každého u nás vydaného titulu Vl. Leviho (Honba za myšlienkou, Formula osobnosti, Ja a my). Požičiaval som ich záujemcom ako motivačnú súčasť výcviku. Pri jednej inventarizácii sme zistili, že zostali len po jednom kuse. Bývalí kolegovia si k nim vytvorili taký osobný vzťah, že ich pod rôznymi zámienkami nechceli vrátiť. Môj osvietený šéf Kádrovo personálneho útvaru Československého rozhlasu na Slovensku (taký bol skutočne jeho vtedajší oficiálny názov) však súhlasil s ich odpisom bez náhrady.:)
Jedna rozhlasová kolegyňa však na osvietenstvo Vladimíra Ľvoviča Leviho trpko doplatila. Ako moderátorka Dobrého rána citovala v rámci rannej témy venovanej skvalitňovaniu nášho života, záverečné odstavce z jeho knihy „JA a My“ tieto myšlienky: „Objavila sa obrovská potencionálna psychoterapeutická sila –masové informačné prostriedky. Môžeme dať ľuďom väčšiu vyrovnanosť, dôveru, urobiť ich zodpovednejšími, veľkorysejšími a znášanlivejšími, múdrejšími a vľúdnejšími. Čo preto robíme? Náš život je v mnohých smeroch ešte stále usporiadaný neuroticky, antipsychoterapeuticky. Škaredo a lajdácky, bez úcty k človeku a pravdivosti. A vinu za to nemá niekto alebo niečo, môžeme za to všetci, každý zvlášť i ako celok. Nemáme na to čas, plním plán. Budujem svetlú budúcnosť. Výborne, ale prečo by sme nemohli zároveň budovať aj svetlú prítomnosť? Prečo majú chvíle, ktoré prídu, väčšie práva ako chvíle, ktoré už prišli? Načo tá nespravodlivosť, prečo sa tak krátkozrako okrádame? Sú ľudia, pre ktorých sú fanfáry o lepšom zajtrajšku len pohodlným spôsobom, ako sa zbaviť zodpovednosti za súčasnosť. A je možné, že pre budúcnosť má najväčší význam práve to, aby sme sa práve teraz a tu naučili bezodkladne vytvárať a napĺňať chvíle ľudského žitia.“
Stalo sa tak niekedy v roku 1981? 82?.
Odvážnu kolegyňu „na fleku“ prepustili zo služieb ČSRo na Slovensku. Stratila sa mi z dohľadu, nestihol som s ňou ani prebrať prečo sa rozhodla to prečítať v živom vysielaní? Bol to však, na vtedajšie pomery jednoznačne hrdinský čin. Iste to potom mala vo svojom živote zložité. Aj po toľkých rokoch by som je rád osobne prejavil uznanie a vzdal hold. Poteším sa ak mi pritom niekto pomôže.
Aj takéto dôsledky a súvislosti malo vzácne dielo Vladimíra Ľvoviča Leviho, v mojich očiach jedného z predchodcov „perestrojky“.
Veľkou, nezodpovedanou otázkou však zostáva – Čo sme dokázali za tie desaťročia z jeho myšlienok naplniť? A ak len málo – tak prečo?
Odpovedať
presne,mám doma túto náhravku a používala som ju pri meditáciach,nádherny hlas pána Machatu ma stále inšpiroval,a tak som ju zaviedla do praxi mojich pacientov……
Odpovedať
Z veľkých hereckých osobností povojnovej generácie už zostali len dvaja – Ladislav Chudík a Karol Machata . Pripomínať si ich je záslužné. Najmä Karola Machatu je počuť len zriedkavo a pritom aký to bol a stále aj je pán herec. A ten jeho hlas? …hodvábny, zamatový, čo pohladí každú dušu. To bol dobrý výber uplatniť ho v takejto nahrávke. Môj kamarát ho nedávno počúval v aute s deťmi v akejsi rozprávke. Povedal mi “odstavili sme auto vedľa cesty a nechali sa unášať tým jeho nádherným hlasom”.
Odpovedať