HUDBA A UČENIE

HUDBA A UČENIE

Zvyknete pri učení počúvať hudbu? Pomáha hudba študentom ľahšie osvojiť si a zapamätať naučené? Majú HUDBA A UČENIE niečo  spoločné?

Už Thomas  Edison zostavoval s pomocou hudobníkov zoznamy hudby určenej k prekonaniu únavy, monotónie, čítaniu, či uvoľneniu mysle. Tie potom ponúkal na prvých nosičoch hudby , známych ako Edisonove voskové valčeky. Reprodukovaná hudba mala síce mizernú kvalitu, ale úspech jeho fonografu bol mimoriadny.

Edisonov fonograf

Súčasný technický pokrok záznamu hudby, jej digitalizácia a šírenie prostredníctvom internetu prekračuje všetky hranice. Hudba  sa stala sa všadeprítomnou. Skúmanie jej vplyvu na ľudskú psychiku a správanie človeka je stále viac predmetom mnohých vedeckých disciplín .

Čo hovoria o počúvaní hudby pri štúdiu odborníci a čo prinášajú nové  poznatky?

Popri študentoch, ktorí si často kladú otázky ako možno zefektívniť učenie, udržať pozornosť a zlepšiť pamäťové procesy si tieto otázky v súčasnosti kladú aj mnohí lekári, pedagógovia, či vedci, teda ľudia, ktorých povolanie si vyžaduje permanentné štúdium.  Mnohí z nich si za týmto účelom intuitívne zapínajú svoju obľúbenú hudbu počas  čítania, počas prípravy prednášok, prezentácií či plánovaní výskumných projektov.  Hoci nikdy nebolo jednoznačne preukázané, že počúvanie hudby pomáha ľuďom učiť sa, sústrediť sa, rôzne štúdie potvrdzujú, že počúvanie vhodnej hudby  môže znižovať úroveň stresu tým, že tlmí  hluk pozadia, že dokáže pozitívne motivovať k duševnej námahe, či dokonca nadchnúť k prekonávaniu nudy monotónneho učiva.

https://youtu.be/RrLAaDCPc3I

Vlastný, individuálny výber hudby je iste najvhodnejší. Predpokladá  však aspoň základné poznatky o pôsobení hudby na psychiku, veľký hudobný archív,  dostatok času a tiež istú technickú zručnosť. Len málokto zo študujúcich však tieto podmienky spĺňa. Aj preto zostavili rôzni odborníci zoznamy hudobných skladieb, ktoré publikovali vo svojich knihách zaoberajúcich sa efektívnosťou a dnes ich ponúkajú ako hotové playlisty na internete. Niektorí dokonca vypracovali osobitné zoznamy skladieb vhodné k učeniu matematiky, fyziky, dejepisu, práva, cudzieho jazyka,  pri učení na získanie vodičského preukazu, zvládnutí základov počítačovej gramotnosti, atď. To sú však zrejme príliš ambiciózne ciele.

Hoci sa na internete objavuje stále viac  ľahko dostupných a kvalitných hudobných výberov určených k počúvaniu hudby pri štúdiu je vhodné selektovať  ich podľa vlastného vkusu. Rozhodujúce by mali byť vaše osobné preferencie, pretože je takmer nemožné zostaviť zoznam skladieb, ktoré budú vyhovovať všetkým situáciám. Aj preto je možné  tvrdiť, že pre účely učenia, štúdia, duševnej práce, neexistuje “optimálna ” hudba, pretože jej počúvanie  hudby ako kulisy je  vždy podmienené situáciou, kontextom, vzdelaním a samotnou osobnosťou študujúceho. Niekomu vyhovuje reflexívna meditatívna hudba, niekomu baroková, či klasická, niekto uprednostní  jazz, niekto niekdy možno Sinantru.

Neexistuje teda unifikovaný recept vhodný pre všetkých. Záleží  na tom aká hudba je vaša obľúbená, akú máte náladu, vek, pohlavie, čo študujete a tiež na tom aký ste typ osobnosti. To však neznamená odmietanie súborov hudby dostupnej napr. na YouTube. Niekomu môžu takéto recepty dokonale vyhovovať, iného môžu usmerniť a inšpirovať k ďalšiemu hľadaniu, skúmaniu a objavovaniu.

“Najlepšia hudba je aj tak ticho.” Marián Varga

Niektorí experti tvrdia, že pri učení je najvhodnejšie ticho. Tvrdia, že pozornosť sa rozdeľuje na dve rôzne aktivity, čo má negatívny vplyv na štúdijný výkon. Pripúšťajú len ukludňujúcu hudbu, aj to len pri rutinných činnostiach.

Ľudský mozog však  nemá rád dlhotrvajúce ticho a ľudia, ktorí ticho pri štúdiu uprednostňujú sú často prekvapení ako im vhodne zvolená hudba  pomáha pri štúdiu, či duševnej práci. A nielen vtedy.

Zo súhrnu rôznych poznatkov a skúseností vyplýva, že všeobecná otázka – hudba pri učení  Áno, či Nie je zjednodušujúca.

Najviac záleží na tom aká hudba vám pri učení intuitívne najviac vyhovuje. Nebráňte sa experimentom. Hľadajte  a iste budete svojimi objavmi nadšení.

Len máloktorý vonkajší podnet a jeho vnímanie ovlpyvňuje viac častí  mozgu ako práve hudba. Názorne to ukazuje funkčná magnetická rezonancia, ktorá dokumentuje animáciu aktivity mozgu pri pri počúvaní hudby.

Nasledovná animácia je založená na dátach publikovaných v časopise NEUROMALGIE .

Naše oči a uši nám každú sekundu dodávajú milióny bitov informácií. Takéto množstvo však  mozog nedokáže vždy efektívne spracovať. Viaceré čiastkové výskumné poznatky dokumentujú, že mozog pri po počúvaní hudby lepšie spracováva informácie.

HUDBA A UČENIE. Ako začať pri vlastnom výbere hudbu k štúdiu a duševnej práci ? 

Pri výbere hudby určenej k osvojovaniu rozsiahleho učiva je vhodné zohľadňovať aj skúsenosti muzikoterapeutov.  Tí využívajú poznatky hudobnej psychológie, dnes už aj objavy neurovied a viaceré princípy opierajúce sa o psychofyziologické danosti a procesy, ktoré majú všetci ľudia podobné.  Výskumy opakovane potvrdzujú, že riadené, regulované počúvanie hudby má na tieto procesy významný vplyv. Viac  TU .

Staršie pramene odporúčajú najmä hudbu barokovú, ktorá svojou usporiadanosťou a jasnou vnútornou skladbou vyvoláva v študujúcom pocity kľudu a istoty. Tým zvyšuje jeho sebavedomie, čím prispieva k tomu, že danú učebnú látku pochopí a osvojí si ju.

https://youtu.be/X2jaDXaR0AM

Je potrebné tiež uviesť, že pre tento účel je vhodná nielen hudba inštrumentálna baroková, ale aj hudba z obdobia klasicizmu. Nemusí to byť vždy len výber pomalších časti jednotlivých diel (largá, či adagiá). Rýchlejšie vety tejto inštrumentálne hudby (allegrá, prestá) nie sú vnímané ako rušivé. Neplatí to však o vokálno-inštrumentálnych dielach, nech sú akokoľvek pôvabné (kantáty, oratóriá). Ľudský hlas a spev  oslovuje iné mozgové centrá, vyvoláva rôzne asociácie a predstavy čím rozptyľujú a oslabujú schopnosť koncentrácie na proces učenia.

Z neurofyziologického hľadiska oslovuje hudba predovšetkým pravú, intuitívnu hemisféru. Vhodná hudba upokojuje jej aktivitu a príjemnými pocitmi pohody následne napomáha odpútavaniu sa od rušivých myšlienok, neistoty a obáv. Zároveň aj umocňuje potenciál racionálnej ľavej hemisféry potrebný k pochopeniu, osvojeniu a zapamätaniu obsahu nového, často rozsiahleho a náročného učiva.

https://youtu.be/eqksy-991sI

Praktické odporúčania:

Ak chcete použiť hudbu pri učení nepočúvajte ju počas celého času.  Osvedčuje sa najmä na začiatku učenia, kedy pomáha pri odpútaní sa od okolitého prostredia a pri zvýšení motivácie a elánu zvládnuť učivo.

Intenzita reprodukcie by mala byť tlmená.

Po istom čase je vhodné dopriať si  ticho, pri ktorom  opakujeme, overujeme, sumarizujeme naučené.

V prestávke medzi učením počúvajte hudbu z reproduktorov ako kulisu na pozadí zvukov v priestore kde sa nachádzate, v ktorom sa pohybujete.

Počúvanie hudby pri učení len prostredníctvom slúchadiel vás izoluje a môže ovplyvniť prirodzené fyziologické procesy orientácie v priestore a v čase.

Profesor Georgi Lozanov, vo svete uznávaný tvorca modernej metódy zvyšovania efektívnosti učenia SUGESTOPÉDIE a zakladateľ  mnohých inštitútov sugestopédie po celom svete, využíval  pri skvalitňovaní výučby cudzích jazykov tieto hudobné diela:

ALBINONI Thomaso: Concerti a cinque, op. 9, č. 1-6

CORELLI Arcangelo: Concerti Grossi, op. 4, č. 10,11,12, Concerti Grossi,op. 6, č. 2,8,5,9

VIVALDI Antonio: Štyri ročné obdobia, op.č.8

BACH Johann Sebastian: Branderburské koncerty, zvlášť  III a IV. koncert G-dur, V.koncert D-dur, VI. Koncert B*dur (BWV 1048-1051) 

Tiež Predohra C-Dur zo Suity č.1 BWV 1066

Predohra zo Suity č. 4 D-dur BWV 1069

HANDEL Georg Friedrich: Hudba na vode, Suita F-dur

Tiež Concerti Grossi, op.6, č.1.

Na prahu 21. storočia masívne nastupujú aj v oblasti zvyšovania efektívnosti učenia nové trendy. Tie využívajú donedávna  utajované poznatky audiovizuálnej stimulácie CNS a účinky tzv. binaurálych zvukov na ľudskú psychiku a správanie človeka.  Viac TU a TU .

Medzi diskutabilnými súbormi ponúkanými na internete k učeniu a duševnej práci nájdeme aj inú ako len čistú inštrumentálnu hudbu. Vokály, ktoré v nich znejú  protirečia poznatkom o neurofyziológii sluchového vnímania. Generačné rozdiely v hudobnom vkuse sú však vždy veľké a časté opozičné postoje najmä mladých ľudí  môžu vyústiť aj k  preferencii takejto hudby.  Iste  len dočasne. 🙂

Záverom je vhodné poznamenať:

Diametrálne iná situácia ako pri učení  vzniká ak počúvame hudbu, tak povediac všetkými zmyslami a nie len ako kulisu pri učení.

 

Týmto  situáciám sú venované  ďalšie  záložky Hudobnej lekárničky. 

napísal a  zostavil PhDr. Milan Kožiak

https://www.youtube.com/watch?v=74iHoCM83Mg

Vybrané pramene: