Archív značiek: výskum

OCENENIE českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.

V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP). Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.

Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy.

Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.

Kongres EAWOP 2001 Praha. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Václav Špidla a Martina Klicperová**

Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.

Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).

V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc. o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.

Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.

PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení títo psychológovia:

Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.

Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).

Václav Břicháček Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Václav Břicháček**

Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.

Oldřich Matoušek - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Oldřich Matoušek**

Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.

Marie Mayerová -Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Marie Mayerová**

Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — zľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal, moderuje Martina Klicperová

Zbyněk Bureš, (nar. 1924), doc. PhDr. DrSc., působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).

Zbyněk Bureš - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Zbyněk Bureš**

Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.

Jozef Daniel - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Jozef Daniel**

Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady časopisu Psychologie v ekonomické praxi.

Jiří Hoskovec - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Jiří Hoskovec**

Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.

Damián Kováč - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Damián Kováč**

Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.

Milan Kubalák - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Milan Kubalák**

Milan Kubalák Kongres EAWOP_Praha 2001 ocenenie čských a slovenských psychológov práce — Vivien Soyková, **Milan Kubalák**

Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.

Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985.

Ján Cryzostom Raiskup - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce . Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — zľava: **Ján Chryzosotm Raiskup**, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková

Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.

Jiří Růžička - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Jiří Růžička**

Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.

Miluše Sedláková - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Miluše Sedláková**

Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.

Lubomír Stejskal - Kongres EAWOP Praha 2001 Ocenenie za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Lubomír Stejskal**

V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku konali aj “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.

Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.

Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie) a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).

Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:

Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.

Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.

Ocenenie Veronika Kovalíková - Kongres EAWOP 2001 - 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Ocenenie českých a slovenských psychológov práce. Galéria ocenených. — **Veronika Kovalíková**

Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.

Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.

Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV.

Veronika Kovalíková a Libuša Maršálová — **Damián Kováč, Veronika Kovalíková , Libuša Maršálová, Agnesa Číková**

Vladimír ČERNÝ, PhDr., CSc.

V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.

Vladimír Černý - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — Vladimír Černý

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce na Slovensku — zľava **Vladimír Černý a Hieronym Florek**

Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,

Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).

Hieronym Florek - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — **Hieronym Florek,** Vivien Soyková, Jiří Čermák

Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.

V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

Ocenenie za zásluhy o rozvoj psychológie práce — **Rudolf Kostolanský** (tretí zľava)

Rudolf Kostolanský - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — **Rudolf Kostolanský**

Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.

Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.

Jozef Koščo - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — zľava **Jozef Koščo,** Vivien Soyková, Jiří Čermák.

Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc.

Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).

Bruno Miglierini - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — zľava **Bruno Miglierini,** Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.

Juraj STANKO, PhDr.

Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.

Juraj Stanko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — **Juraj Stanko**

Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.

Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.

Michal Stíženec - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — zľava **Michal Stríženec,** Vivien Soyková, Čermák Jiří

Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.

Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.

Ján Timko - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — **Ján Timko**

Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.

Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti.

Ján Vonkomer - Kongres EAWOP, 80. výročie uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku — **Ján Vonkomer**

V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer. Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.

Kongres EAWOP oceňovanie za zásluhu o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku — **Ján Vonkomer**

Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :

Chalupa Bohumír, Hanousková Marie, Hanousek Jan, Hladký Aleš, Hovorka Karel, Kroftová Eva, Mikšík Oldřich, Šlédr Jiří, Štikar Jiří, Vašina Bohumil, Vranský Pavel, Vůjtěch Jan.

P s y c h o l ó g o v i a, ktorí sa zaslúžili o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku a ktorí v čase konania kongresu už nežili.

Bakonyiová Elena, Bandžejová Mária, Bena Eduard, Doležal Jan, Ferková Monika, Fiala Václav, Hejlek Miroslav, Hyhlík František, Ivanov Alexandr, Jurovský Anton, Krouská Alena, Kučera Jan, Kuruc Július, Machač Miloš, Melzer Jiří, Ondrejka Ján, Pikala Ivan, Rejmánek Evžen, Rozsypal Jindřich, Senka Ján, Slavíček Pave, Šípoš Ivan, Tardy Vladimír, Vacíř Karel, Vijačka Alois, Vrchlabský Karel, Zadražil Jan.

EPILÓG

Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).

Zápisnica TU

Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení priznávali k tomu, ako málo „o vás vieme“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo sa poznáme navzájom“.

Prečo je tomu tak?

Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP)

Ohliadnutie za vývojom slovenskej psychológie práce v priesečníku “Novembra 1989“

O INOM

Z Á P I S N I C A oceňujúcej komisie

12/10 edit Jeden komentár

Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komory psychológov

Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.

Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).

Poslanie komisie

menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej,
s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce
a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)

Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).

Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.

Tieto požiadavky sa týkali najmä:

zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie
zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie

Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania

Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:

PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,

prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,

PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,

PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.

Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.

Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku (postup výberu navrhovaných kandidátov).

Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.

Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.

Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:

menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie

Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.

Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.

Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.

Vzhľadom na približnú kvótu kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu kolísala okolo čísla 10, komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:

KOVALÍKOVÁ Veronika, PhDr., CSc.
MARŠALOVÁ Libuša, PhDr., CSc.
KOŠČO Jozef, Doc., PhDr., CSc.
STRÍŽENEC Michal, PhDr., DrSc.
KOSTOLANSKÝ Rudolf, PhDr., CSc.
ČERNÝ Vladimír, PhDr., CSc.
FLOREK Hieroným, Doc., PhDr., CSc.
MIGLIERINI Bruno, plk, PhDr., DrSc.
TIMKO Ján, Doc., PhDr., CSc.
VONKOMER Ján, plk. PhDr., CSc.

V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.

Z Á P I S N I C A zo zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komory psychológov

dňa 4. apríla 2001.

Z á v e r o m možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.

PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov

V Bratislave, 10. apríla 2001

Slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre. TU.

Official website of the European Association of Work and Organizational Psychology (EAWOP). TU.

Zaujímavosti a perličky

Bylinkárka – prvá muzikoterapeutka v Prešporku

05/07 edit 19 komentárov

Bylinkárka – prvá muzikoterapeutka v Prešporku.

℘

inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020

“V oblasti kde chodníky a cesty stúpajú, tam čo ulica sa volá Hlboká Cesta, žila “Buckeltante” – Hrbáčka. Svojím zjavom patrila ku kolorytu starého Prešporka. Maďarskí obyvatelia ( Poszonyi Lakosok ) ju zvali “Púpoš-aňu”. Nikdy sa nevydala, nechcela, mala v sebe tajomnú vzdorovitosť. Nežila však sama! Jej celoživotný ochranca a asi i milenec nebol nikto iný ako zámožný muž s menom Wicklain, ktorého pozostatok hrobky nájdete pri obvodovom múre cintorína Kozia Brána – hľadajte!

Bylinkárka prvá muzikoterapeutka v Prešporku

Táto prvá muzikoterapeutka v Prešporku

nebola rodom Prešporáčka! Narodila sa v bezprostrednej blízkosti ruín hradu Branč. ( Hrad Branč sa nachádza medzi Myjavou a Sobotišťom) A práve tam ju v roku 1866 stretol zámožný prešporák Wicklain. Tajomná príťažlivosť a láska, teda fenomén zastretý nekonečnou záhadnosťou, spôsobil, že A.Wicklain už nikdy nechcel inú Ženu! A tak Kristína Matulová putovala do Prešporka a tu navždy zakotvila. Vierovyznaním bola Evangelička, ale táto konfesia ju povahovo nevystihovala. Ona bola samorast! Od malička milovala rastliny a táto záľuba, táto afinita ju neopustila ani ako zhrbenú starenu. A zámožný Wicklain ju celoživotne v jej “rastlinných sklonoch” podporoval a kúpil jej aj mikroskop.

Mikroskop, ktorým skúmala náš mikrosvet. Zdroj:Ondrej Jajcaj

Perfektne sa naučila Nemecký Jazyk a následne čítala 1 000 stranové herbáre. Jej duch prahol po objavovaní a experimentoch. V jednej, staršej knihe objavila informáciu o švédskom Carlovi Line a jeho tvrdeniu, že” hudba jest na Floru blahodárna”. A tak Kristína, rodáčka z akéhosi Branča začala rastlinám hrať. Pri jej experimentoch sa jej najviac osvedčil hudobný nástroj Citara. Vypozorovala, že tón C je výborný stimulant pre Rybíz a tón E pre Cesnak! 🙂

Pressburger Adelsfamilien

Okolo r. 1900 prenikli jej pozorovania k ušiam mnohých členiek a členov tzv. Pressburger Adelsfamilien ( ušlachtilým rodom) a i tam sa začalo hrať rastlinám. Tieto “echtovné”, staré rody s tendenciou podceňovať privandrovalcov, museli uznať, že Kristína z pod Branča je prinajmenšom rovnako nadaná, ako ich dcérky s predikátom “von”… . Po 70 roku života sa Kristína začala výrazne hrbiť. A hrbatosť mala rýchlu progresivitu. Zomrela ako úplne zhrbená, až k zemi, ako 88 ročná v roku 1934.”

Kristína Matulová - prvá muzikoterapeutka v Bratislave — Zachovalá fotografia Kristíny Matulovej, Zdroj: Ondrej Jajcaj

Do dnešných dní sa zachovala jej Citara, na ktorej dlhé roky vyhrávala rastlinám.

Prvá muzikoterapeutka v Prešporku. Detail citary Kristíny Matulovej — Detail citary Kristíny Matulovej. Zdroj:Ondrej Jajcaj

( zo spomienok p. Platznerovej a Líškovej a starého A.Szilarda – per orálne svedectvo.)

autor: Ondrej Jajcaj‎ pre FB Prešpurčina ešče nezgegla!

staronemecká citara — Staronemecká citara

Encyklopédia BELIANA popisuje citaru, citera [gr. > nem.] ako jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary.

Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach.

Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.).

Klasická citara

má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a¹, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (c, g, d¹, a¹, a¹) a viedenské (c, g, g¹, d¹, a¹). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením.

Tón citary je jasný, dobre znejúci.

Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou.

V Európe

sa v súčasnosti používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.

zdroj: https://beliana.sav.sk

V súčasnosti sú stále populárnejšie z Indie pochádzajúce lutnové hudobné nástroje sitár nazývané tampura a surbahar.

℘

Pozoruhodnou ukážkou “psychoterapeutickéj” súhry citary s hrou klasického symfonického orchestra je nahrávka inštrumentálnej skupiny OTTA s Akademickou filharmóniou v Samare. Vo videu znie indická “sitár”, ktorá je lutnovou obdobou citary európskej.

Takáto hudba sa hrá v Samare, modernom meste na východe európskej časti Ruska - na ľavom brehu Volgy. Mesto má viac ako milión obyvateľov.  Československí legionári a čs. rudoarmejci, ktorí tam v rokoch 1916-18 bojovali medzi sebou (je ich tam pochovaných 52)  sú tam dodnes zapísaní v srdciach tamojších žien ako veľkí fešáci a grandi. Ich stopy sú tam očividné aj dnes.  
Okrem stôp živých a "chodiacich" tam môžete stretnúť napríklad sochu Dobrého vojaka Švejka sediaceho na sude. Okoloidúci sa vraj stále dohadujú, či je ten sud plný, alebo prázdny. Jedni tvrdia, že je plný českého piva, iní, že pušného prachu. Zatiaľ sa to nepodarilo zistiť. :) :) :) 
Pamiatku Švejka a jeho autora - Jaroslava Haška majú samarčania stále v patričnej úcte. Ich osudy sú už na "večné časy" spojené a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by  to spochybňoval. :)

Švejk v Samare — foto: Hana Svatoňová, www.vets.cz

℘

Anouška Šankarová (*9. júna 1981) patrí medzi známe indické hráčky na sitár. Je dcerou legendárneho sitáristu Raviho Šankara a mladšou sestrou speváčky Norah Jones. Na sitár začala hrať podľa  vzoru svojho otca už v detstve. Svoje prvé album vydala v roku 1998. V roku 2007 vydala mimoriadne úspešné album Breathing Under Water v spolupráci s Karshem Kalem.

Hoci žije v Londýne a Kalifornii jej hudba odráža jej indický pôvod,  pričom spája klasické indické zvuky a motívy so súčasnými vplyvmi.

Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (4.7.2020)

HUDOBNÁ LEKÁREŇ viac TU

KURZ MUZIKOTERAPIE

KONSONANCIE

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

05/06 edit 14 komentárov

Neverte intuícii – má vždy “pravdu”!

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

– slúžky rozumu? …., alebo je to naopak,

tajomstvo “troch i”

Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie. Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?

Nevieme.

Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej rozvoj techniky, technológií, prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA. Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať svoje silné i slabé stránky podmieni ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.

Denno denne sa potvrdzuje, že práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.

Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.

Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie je nemysliteľné bez rozpoznávania vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti. V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.

Čím to je, že je to také ťažké?!

Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.

Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.

Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.

Dvaja géniovia v jednom — Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze

Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich pomenovanie, či skúmanie je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami, z ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.

Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie, kde sa rodí myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.

Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme

Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.

Avšak to – Čo? – tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej, živej hmote, ktorú sme nazvali mozog. To všetko zatiaľ nevieme.

Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré prináša život, či pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.

Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.

Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom takéhoto osvietenia.

To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom neutíchajúcej zvedavosti a následného uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.

Intuícia Imaginácia Inšpirácia

U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.

Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov

Podobne aj nemeckému chemikovi Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách. Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia. Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete (Nobelova cena za chémiu 1901).

Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.

Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví vo chvíľach, kedy to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku.

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa.

Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.

Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.

Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky. Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú. Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.

Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.

Práve odhaľovaniu tajomstva “3i”, osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com .

Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig) “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že ho dá popraviť. Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .

Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.”

Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať? Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života.

PREČO JE TOMU TAK?

Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže imaginácia viesť k pravde a poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti? Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?

Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.

Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia? Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia? Sú “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.

Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?

Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete.

Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.

Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov zaoberali tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.

Staré pohľady a zrnká nových poznatkov

Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj vesmír a našu budúcnosť v ňom.

Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého. Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľa Giambattistu Vica, cez dualistu Descarta, Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa.

Až v 19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne. Zväčša spočívali zotrvávali na úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami. V tomto smere obohatili európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.

Čo je nového?

V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .

Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahnemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní.

Tiež knihu SUPERPROGNÓZY Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých podmienkach.

Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“

Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.

Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.

Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”

SLOVENSKÝ VKLAD

Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” .

Podieľali sa na ňom;

Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.

Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca  z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.

Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove

Zborník z konferencie INTUÍCIA A IMAGINÁCIA vo vede a filozofii – dostupný on line TU

Vydanie tohto zborníka je záslužný počin. Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto náročnej úlohy a či dokážu preklenúť často akademizujúce a historizujúce prístupy – podmieni ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja.

Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva. Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských spoločenstiev, ale aj existenciu života na “modrej planéte”.

Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.

To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko a rýchlo premeniť “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty. …

V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj potreba ich humanistického kultivovania len narastať.

Prichádza čas nových paradigiem!

Blog: Intuícia Imaginácia Inšpirácia

napísal a edične zostavil PhDr. Milan Kožiak

Na inšpiráciu: Nasledujte svoju intuíciu

AUTOGÉNNY TRÉNING,Zápisky pre pamäť

Spomienky na jednu knižku a jej autora

14/04 edit 7 komentárov

Spomienky na jednu knižku a jej autora

(takmer autobiografické a trochu sentimentálne)

alebo

“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”

Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dvere k práci rozhlasového psychológa .

“Ľudský činiteľ” za socializmu

(časť 5. – stroboskopický efekt)

Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre štát a jeho priemysel...“.

Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív SRo

Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred uniformovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou. 
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
 
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU. 
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom"  sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK.  Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ... 
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom". 
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damián Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.  
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,-  napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.  
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného  brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a  konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.

To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.  
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.  
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť. 
Ďakujem im za to!

Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne. O 19 rokov neskôr na V. zjazde Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále ma ktosi posadil vedľa neho. Slovo dalo slovo a tak som mu po chvíli vyrozprával tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase. Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky, povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂

Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova

Pri druhom stretnutí už v Bratislave v roku 1983 mi B.F. Lomov celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov - pri dopíjaní druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) - povedal približne tieto slová: "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili.
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin ALDRIN nechtiac zavadil o palubný počítač a vypol ho. Na nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária. Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov.
Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac.
"Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne - "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje."

Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To  že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí  vedec Dr. Aldrin. Nakoniec  sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga."

akademik B.F.Lomov — Akademik Boris Fjodorovič LOMOV

Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.

V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂


Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983).

Pri rozlúčke som B.F. Lomovovi odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty. Tá ho osobitne zaujala.

Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.

Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek) a Flotilu morského rybného priemyslu.

Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť. Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”. Nakoniec prišiel november ´89. V rádiu som mal kopu inej práce a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁

Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľní

Sandra Bullock Gravity 3 — Ilustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3

Záverom

Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.

FASCINUJÚCI VESMÍR

Spomienky na jednu knižku a jej autora

Autorský blog: PhDr. Milan Kožiak

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej ne-zodpovednosti)

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

AUTOGÉNNY TRÉNING

Záverom zopár rád a skúseností s nácvikom AT

09/04 edit 10 komentárov

Zopár rád a skúseností s nácvikom AT

Pri autogénnom tréningu je sprievodným bonusom aj lepšie cítenie sa, ale to nie je jeho hlavným zmyslom a cieľom.

Zmyslom je TRÉNING ako taký a jeho cieľom je osvojenie abecedy autosugescie. Preto je vhodné a žiadúce dodržiavať sled jednotlivých cvičení. Urýchľovanie tréningu, preskočenie jednotlivých cvikov vedie často ku sklamaniam.

zopár rád a skúseností s AT Human-Potential-Project — Záverom zopár rád a skúseností

Abeceda autosugescie má 6. písmen.

Bez ich osvojenia sú naše predsavzatia prchavé a len takým písaním prstom do vzduchu. Až po ich osvojení je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám a ich vpečaťovaniu do našej psychiky. Vtedy môžeme očakávať, že dokážeme “napísať” celé zmysluplné autosugestívne slová a vety. Niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku, čo možno s istou opatrnosťou akceptovať. Takíto cvičiaci však zvyčajne ostanú stáť na polceste a nevyužijú možnosti ktoré autogénny tréning poskytuje. Hoci aj to je lepšie ako nič.

Je potrebné uviesť, že len počúvanie jednotlivých hudobno slovných nahrávok uvádzaných pri jednotlivých lekciách kurzu nie je autogénnym tréningom! Ich cieľom je len uľahčenie objavovania jednotlivých pocitov "ťiaže", "tepla", "srdca" a tiež na usmernenie vhodnej imaginácie. 
U niektorých osôb, ktoré sa dôsledne neoboznámili s jeho podstatou môžu dokonca vyvolať pocity iluzórnosti účinku samotného autogénneho tréningu. Hoci pri dodržiavané správneho postupu sú tieto audio nahrávky užitočným pomocníkom. Cenné usmernenia k jednotlivým cvičeniam nájdete v úvodnej a záverečnej časti priložených audionahrávok. Tie nie sú dostupné priamo na YouTube. Môžete sa k nim dostať iba cez stránku www.psychobalzam.com
Autogénny tréning si môže a dokáže osvojiť takmer každý človek. Vo všeobecnosti platí princíp, že o čo je konkrétna osoba v lepšej telesnej a psychickej kondícii, o to je priebeh nácviku jednoduchší a rýchlejší.

Autogénny tréning je predovšetkým metóda tzv. nevôľovej regulácie psychických stavov a procesov človeka a tiež formovania nových žiadúcich vlastností a schopností. To sa môže podariť iba vtedy ak je na to pripravenú telo i duša, ktorá v čase výcviku akoby zjemnela a stala sa tvárnou.

To znamená, že môže byť aj trochu zraniteľná!

Aj preto by sme počas výcviku AT nemali prijímať, vyslovovať a hlavne realizovať žiadne vážnejšie životné, pracovné rozhodnutia. A na záver ešte jeden vážnejší citát na zamyslenie. “Ak človek robí naozaj niečo skutočne vážne a seriózne pre svoje zdokonalenie – mal by to decentne skrývať pred očami a ušami iných, aspoň dovtedy kým s tým nebude hotový.” Niektoré životné okolnosti a niektorí ľudia vôkol vás si nájdu “tisíc” spôsobov ako vás preveriť (zlákať) a my nemusíme byť ešte dostatočne silní. Navyše sa tým zverejňovaním celkom zbytočne zväzujete a celkom zbytočne vybíjate tú cennú, až “metafyzický” zdroj energie, ktorý prispieva k osobnému rastu, rozvoju a múdrosti.

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.
Nemali by však byť silené, len také zľahka presvedčivé. 🙂 Mali by byť stručné, jasné, pozitívne.

Ráno a cez deň ma byť tréning svižný, podľa ALGORITMU popísaného v prvej a druhej lekcii. Vtedy majú tie vtieravé myšlienky menšiu šancu objaviť sa. Aj keď sa neobjaví dokonalý pocit relaxácie cvičenie je dobre urobené práve vtedy ak sa Vám podarí absolvovať spomínaný algoritmus. Ten odsunie bokom tie všelijaké predstavy, myšlienky, výčitky, obavy a pod. Je to ako s balvanmi, ktoré sa napr. v jazere vynárajú ak klesá jeho hladina.

Pri autogénnom tréningu pretrváva tento stav u niektorých cvičiacich dlhšie. Navyše je tá hladina ešte niekedy u niektorých začiatočníkov aj „zamrznutá“ a jej roztápanie „trochu bolí“. J Chceli by sme sa uvoľniť, ale darí sa to len povrchne. Ak je naša aktivačná úroveń mozgu vysoká, na úrovni stresu, nedokážeme sa jednoducho sama prirodzene znížiť. V hlave nám hučí „včelí úľ“ našich povinností, starostí, obáv a pod. Navrhujem Vám „DOHODNÚŤ SA S NIMI“ v tom zmysle, že ak Vám chvíľu dajú pokoj, budete sa im venovať po skončení cvičenia. Zistíte, že sa to krásne dá. Ráno si povedzte, že ste sa zobudila o pár minút skôr a tých pár minút tréningu sú len a len Vaše… Malo by sa to časom dariť.

Dosť často sa stáva, že cvičiaci s nácvikom autogénneho tréningu povolí, alebo aj celkom prestane. Časť naučených automatizmov sa vtedy stráca. Pri pokusoch o návrat mávajú pocit, že cvičenie “ťiaže”, “tepla” atď. celkom zabudol. Niekedy je to sklamanie, ktoré môže aj cvičiacich demotivovať v nácviku, prípadne vedie k záveru, že Autogénny tréning “nie je pre mňa vhodný”. Vtedy je potrebné opäť zvážiť dôvody, ktoré nás viedli k rozhodnutiu osvojiť si túto osvedčenú, účinnú a odporúčanú metódu. Pri novom začiatku autogénneho tréningu sa odporúča znova začať od prvého cvičenia. Väčšinou sa už v priebehu niekoľkých dní podarí znovu dosiahnuť už raz osvojenú úroveň. V prípade neočakávaných sprievodných pocitov, či zážitkov nám napíšte, alebo sa ozvite.

AUTOGÉNNY TRÉNING

blog Zopár rád a skúseností s AT napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

Možnosť poslať správu, alebo dopyt:

O INOM

ĽUDSKÝ ČINITEĽ – blogy publikované v zrušenom internetovom magazíne SLOVO.sk

30/11 edit 5 komentárov

ĽUDSKÝ ČINITEĽ blogy publikované v zrušenom internetovom magazíne SLOVO.sk

℘

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (1. časť)

Ľudský činiteľ 1 — **Kliknite pre sprístupnenie**

℘

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)

Ľudský činiteľ 2 — **Kliknite pre sprístupnenie**

℘

„Ľudský činiteľ“ – naše alibi (3. časť – dnešok je zrkadlom našej včerajšej /ne/-zodpovednosti)

Mojžiš rozbíja desataro Božích prikázaní — „**A stalo sa, len čo sa Mojžiš priblížil k táboru, uvidel uctievanie teľaťa a tanec, vzplanul jeho hnev a rozbil kamenné dosky. “** Exodus 32:19 ASV , zdroj:www.etc.usf.edu

Ľudský činiteľ 3 — **Kliknite pre sprístupnenie**

Human Faktors & Psychology — **kliknite pre zväčšenie.** www.dreamstime.com

℘

“Ľudský činiteľ” – naše alibi (4. časť – psychológia ne-zodpovednosti)

Ľudský činiteľ 4 — **Kliknite pre sprístupnenie**

Zdôvodnenie nedostupnosti žiadaných blogov “O ľudskom činiteli” zverejňovaných v magazíne SLOVO v roku 2019.

Technicko-organizačná zmena pôvodného internetového hostingu magazínu SLOVO a tiež zmena domény z adresy www.noveslovo.sk na adresu www.noveslovo.eu spôsobila nenávratnú stratu dovtedy publikovaných článkov, štúdií, analýz , vrátane blogov.

Súčasná verzia štyroch blogov “O ľudskom činiteli” je výsledkom poskladania fragmetov z pôvodných podkladov.

KONSONANCIE

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

16/10 edit 11 komentárov

“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.

Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie.

Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.

Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.

V súčasnosti existuje na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%.

Viac TU

Hoci sú videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na infantilný regres vnímania, až na úroveň vegetatívneho, primárne izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí, odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.

Neuro- a psycho-fyziologické aspekty.

Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.

Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:

prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom štádiu zápasu o prežitie.
Amygdala – centrum slasti

Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty.
Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne. V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“. Zatiaľ čo prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.

Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .

Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.

V živom mozgu sa obe signálne sústavy vždy vzájomne dynamicky ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm” ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia po prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.

Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?

Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom). Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania. Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí. Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .

Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí. Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“, atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.

Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah.

Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii. Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej duševnej pohody či až blaženosti. Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné.

Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.

Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán – učia -znovu liezť po stromoch”.

Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili obsah tohoto blogu.

PhDr. Milan Kožiak

AUTOGÉNNY TRÉNING,Rezervná

Úplné pokyny k nácviku RAM

15/08 edit 3 komentáre

Úplné pokyny k nácviku relaxačnej aktivácie

Manuál k nácviku RAM

Viac TU

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

16/01 edit 21 komentárov

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

ZÁHADNÉ ÚČINKY SMUTNEJ HUDBY

00:00 Barber – Agnus Dei 08:40 Albinoni – Adagio In G minor 20:30 Mozart – Lacrimosa (Requiem in D minor) 23:56 Bach – Adagio 29:11 Beethoven – Moonlight Sonata (Piano Sonata No.14) 34:35 Preisner – Lacrimosa 37:58 Faure – Requiem 44:20 Tchaikovsky – Hymn Of The Cherubim (Allegri) 55:29 Durante – Lamentations 58:26 Bach – Come Sweet Death 1:04:21 Saint-Saens – Rquiem (Agnus Dei) 1:12:53 Chopin – Nocturne No.20 (in C#minor) 1:16:36 Cortazar – Beethoven’s Silence 1:26:35 Satie – Gymnopedie No.1

Od nepamäti je známe, že hudba vplýva na našu náladu a správanie. Upokojujúca hudba má upokojujúce účinky, veselá tanečné, dynamická stimulujúce, …

Mohli by sme teda predpokladať, že podobne pôsobí aj hudba smutná. Skúsenosti, aj nové poznatky však potvrdzujú, že tomu tak nie je. Smutná hudba zármutok a žiaľ málokedy prehlbuje, – skôr povznáša a utešuje.

Tento zvláštny účinok trúchlivej hudby je často vnímaný ako takmer magický a mystický. Už v minulosti ho postrehli viacerí filozofi i teológovia. Z nich napr. Martin Luther vyjadril paradoxný účinok hudby pri smútočných obradoch známym výrokom „Hudba nám zvestuje Evanjelium“ a inde „ Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Podľa Platóna „Hudba nachádza cestu k najskrytejším miestam duše“. Fridrich Nietzche považoval hudbu za „osloboditeľa, ktorý dáva krídla myšlienkam“. Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako „reč anjelov“.

Aj z týchto výrokov je zrejmé, že smutná hudba môže okrem povznesenia vyvolávať duchovné a estetické zážitky z precítenia vzácneho daru života. Smutná hudba akoby v nás zvyšovala kvocient individuálnej múdrosti a prehlbovala poznanie našej krehkosti a osudovej dočasnosti.

Poeticky krásne to vyjadril básnik Ján Buzzásy vo svojej zbierke sonetov Znelec (1976).

Povedané slovami astrofyziky – táto hudba akoby odkrývala záves nášho časopriestoru a dovolila nám na chvíľu nahliadnuť do tušených, inak nedostupných dimenzií vesmíru a nášho bytia v ňom.

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

Môže nám byť len ľúto, že tieto zážitky, hoci sú niekedy veľmi silné, sú aj prchavé a ťažko komunikovateľné slovami.

Funeral Václav Havel — Katedrála svätého Víta, pohreb Václava Havla.

Účastníci pietnych, rozlúčkových akcií a pohrebov sú často zaskočení pocitmi, ktoré dokáže vyvolať smutná hudba v takýchto nanajvýš osobných situáciách.

Prečo nás smutná hudba obšťastňuje?

Odpovede na otázky prečo smutná hudba u väčšiny ľudí trúchlenie neprehlbuje, ale zlepšuje ich náladu a duševné rozpoloženie začali hľadať aj súčasní vedci.

Umožňujú im to nové výskumné metódy, najmä v oblasti zobrazovanie štruktúry a činnosti mozgu. Pomocou nich preverujú tradujúce sa, často poetizujúce poznatky o vplyve hudby a snažia sa ich exaktne dokumentovať a objektivizovať.

music neuroimaging experiment — Poznávanie vplyvu hudby na dobrovolníčke pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Viac TU.

Účinky hudby na človeka sú však natoľko komplexné a nejednoznačné, že aj súčasná veda len pomaly odkrýva jej tajomstvá.

Vedci postupne a pomaly skladajú mozaiku nových poznatkov, ktoré sú stále len čiastkové, nesúrodé, polemické, akoby nezlučiteľné, možno niekedy až prekvapivé a nepochopiteľné.

Napríklad japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Riken Brain Science Institute preukázali na súbore 44 probantov (zloženom z hudobníkov i laikov), že smutná hudba v nich nevyvoláva negatívne emócie, ale naopak pozitívne. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Frontiers in Psychology je tomu tak pretože smútok vyvolaný hudbou nie je rovnaký, ako smútok vyvolaný skutočným nepriaznivými udalosťami (Ai Kawakami a kol. 2013). Títo japonskí vedci objavili významný rozdiel medzi emóciami, ktoré smutná hudba vyjadruje a protichodnými pocitmi, ktoré môžeme mať pri jej počúvaní. Rozlišujú medzi emóciami ktoré hudba vyjadruje a pocitmi, ktoré vyvoláva. Podľa nich smutná hudba mení vnímanie aktuálnej situácie. Túto situáciu – hoci je vážna a môže byť až tragická, pociťujeme skôr nostalgicky, menej smutno a s neočakávaným nadhľadom.

Môžete to vyskúšať tiež. Tu je jedna zo skladieb použitých vo výskume.

Tento objav ambivalentného vzťahu medzi znením smutnej hudby a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva je významným prínosom v poznávaní jej „záhadného“ účinku.

Ľudia intuitívne cítia, že smutno vyvolané hudbou nie je skutočnou príčinou ich zármutku. Táto príčina je akoby vytesnená, stlmená a jej niekedy aj “paralyzujúce” účinky sú významne zmiernené. Podľa japonských vedcov tento proces pôsobenia hudby na ľudskú psychiku pomáha vysporiadať sa nielen s emóciami smútku, ale aj s emóciami v mnohých ďalších, ťažších životných situáciách. Práve preto ju podvedome vyhľadávame a počúvame. Vedci tiež zistili, že k tomuto ambivalentnému účinku dochádza bez ohľadu na hudobné vzdelanie ľudí a nezávisle na národnej príslušnosti.

Aj ďalšie štúdie potvrdzujú, že ak sme smutní a počúvame smutnú hudbu cítime sa lepšie. Podľa výskumníkov Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorí skúmali vplyv hudby na súbore 722 ľudí po celom svete – „smutná hudba“ viac než „šťastná hudba” vyvoláva komplexné emocionálne reakcie, ktoré vedú k pocitu úľavy, prekonaniu krízy a naplnenia zmyslu vlastnej existencie.

Schody do neba (message to heaven). smútok žiaľ sklamanie. — Schody do neba (message to heaven). Zdroj: Pinterest

Tieto skúsenosti uvádzalo až 49,9% ľudí skúmaného súboru, ktorí prekonali, či prekonávajú ťažké životné situácie. Tieto boli zväčša spájané s osobnou traumou (napr. smrťou, rozvodom), s duševným zdravím (napríklad depresiou, nespavosťou), s rakovinou, odlúčením od blízkych (dlhodobé pobyty v cudzine, väznenie), osamelosťou, ktorú spôsobuje napr. šikanovanie, alebo strádanie v dôsledku osobných zlyhaní (zavinená dopravná nehody, strata zamestnania). Len 2,6% účastníkov výskumu nechcelo poskytnúť žiadne podrobnosti o svojich skúsenostiach s počúvaním smutnej hudby, pretože cítili, že táto téma je príliš súkromná na to, aby bola zdieľaná, hoci aj anonymne.

Výskumníci z Berlína uvádzajú, že hudba vyvolávajúca smutné emócie by mala mať nízku intenzitu (hlasitosť), menšiu dynamiku a predovšetkým pomalé tempo.

V danom rámci sú mimoriadne podnetné systematické prehľady najnovších výskumov ponúkané v časopise Human Neuroscience . Poukazujú napr. na dôležitosť situačných faktorov. Respondenti a probanti uvádzali, že smutnú hudbu počúvajú častejšie keď sú sami, keď sú sklamaní, alebo sa cítia osamelí, niekedy aj v neočakávanej situáciách, napr. pri blízkom kontakte s prírodou (Taruffi a Koelsch, 2014 ). Niektorí uvádzali, že uprednostňujú počúvanie smutnej hudby v istom dennom čase, ktorý bol individuálne rôzny. Iné štúdie preukázali, že príťažlivosť a účinok smutnej hudby sa zvyšuje, keď opakovane znie tá istá časť skladby. Tiež ak sú psychicky unavení, nervózni, či roztržití (Schellenberg a kol., 2008 ). Iní zase, že ich počúvaniu smutnej hudby predchádzala neutrálna, alebo dokonca optimistickejšia hudba (Schellenberg a kol., 2012). Mnohí tiež uviedli, že účinok smutnej hudby bol silnejší ak ju počúvali v súkromí a osamote, ako v skupine. (Egermann et al. , 2011 ).

Human Neuroscience

Účinky hudby na na ľudský mozog názorne prezentuje táto imaginácia zo stránky Neurolmalge.

Z psychofyziologického hľadiska možno odôvodnene predpokladať, že podstata hlavného účinku smutnej hudby spočíva vo vytesnení, zmiernení vplyvu spomienok, myšlienkových asociácií spojených s aktuálnou situáciou. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania vplyvu hudby na človeka, napr. pri vývoji PSYCHOBALZAMU (meraním bioelektrickej reaktivity kože) dochádzalo u probantov a pri optimálnom výbere hudobných skladieb až k blokovaniu, vytesneniu – rušivých myšlienok, asociácií a obáv.

A/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní relaxačno -aktivačného textu
B/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície dokumentuje výrazný účinok paralelne znejúcej hudby, ktorá spôsobila dokonalé vyhladenie vmedzerených asociácií prejavujúcich sa v grafe A ako kostrbatá krivka

Na tomto, aj z terapeutického hľadiska mimoriadne cennom potlačení, mala rozhodujúci podiel vhodná hudba. Na rozdiel od slov táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú.

Scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu — Art scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu

Stimuluje v nich príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne upokojujú a znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej. Tým sa uvoľní psychický priestor na vznik pocitov a emócií typických pre stavy uvoľnenia napätia, telesne a duševnej pohody. Napokon dochádza k harmonickému vyváženiu činnosti oboch hemisfér, k priaznivému prepojeniu viacerých vrstiev mozgu a úrovní psychiky človeka ( Mašura S., Mátejová Zl. 1983), (Kožiak M, 2016) .

Pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby. — Archívny pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby na neuropsychickú aktivitu prostredníctvom bioelekrickej reaktivity kože (Galvanic Skin Reflex).

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

V nadväznosti na uvedené vedci dospievajú k názoru, že podvedomé vyhľadávanie smutnej hudby súvisí s nápravou homeostatickej nerovnováhy celého neurohumorálneho systému človeka narušeného bolesťou zo žiaľu a smútku (Matthew E. Sachs, Antonio Damasio a Assal Habibi 2015). Výsledkom sú psychologicky užitočné zmeny nálady, umožňujúce zlepšenie sebaregulácie, empatie a spomienkovej sebareflexie a tiež aj esteticky príjemné pocity.

Moderné neurozobrazovacie technológie (pozitrónova emisná tomografia, magnetická rezonancia a iné) poskytujú úžasné trojrozmerné zobrazovanie štruktúry a funkčnosti živého mozgu aj pri počúvaní hudby.

Dostupné štúdie objavujú nové vzťahy medzi hudbou a mozgom človeka. Ich interpretácia však prekračuje ambície nášho článku. Záujemcom sprístupňujeme aspoň niektoré dostupné videá. Dokumentujú, že počúvanie hudby aktivuje nielen sluchové oblasti mozgovej kôry, ale aj veľké siete neurónovývh prepojení v celom mozgu

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Citová očista

Paradoxne – smutná hudba evokovaním rozšíreného diapazónu protikladných emócií pôsobí aj ako stabilizátor nálady.

Podľa niektorých údajov môže vyvolať aj katarziu – bolestivú a plačlivú citovú očistu. Užitočnú pre naše duševné zdravie, emocionálne prežívanie a správanie. Tým nám umožní ľahšie sa preniesť cez minulosť a zamerať sa na zmysluplné aktivity.

katarzia — KATARZIA zdroj: Free Stock Photos

ZÁVEROM

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Smutná hudba je pre väčšinu ľudí príjemná a preto je aj vyhľadávaná. Vytvára jedinečnú zmes protichodných, príjemných a nepríjemných „trpko-sladkých“ emócií, ktoré paradoxne pomáhajú prekonávať náročnejšie životné situácie.

Nie je tomu tak vždy a u všetkých ľudí. U niektorých ľudí počúvanie smutnej hudby môže neúnosne prehĺbiť stavy smútku, sklamania, zármutku a beznádeje. To prináša isté riziká, ktoré je potrebné poznávať a predchádzať im. Viac TU. Ak takéto riziká postrehnete u seba, alebo u svojich blízkych neváhajte a požiadajte o konzultáciu a pomoc svojho lekára, psychológa alebo priateľa. Viac o depresii TU

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Máloktorá pieseň vyjadruje zármutok a osudovosť tak sugestívne ako táto. Muzikoterapeuti a psychológovia hovoria, že práve takéto piesne nám tieto stavy pomáhajú preklenúť. Vraj skôr utešujú a paradoxne povznášajú – už len tým, že v prehlbujú precítenie našej krehkosti a dočasnosti.

Vedci dokonca celkom vážne hovoria o tom, že truchlivé, melancholické a smutné piesne zvyšujú kvocient individuálnej múdrosti.

Čo si myslíte vy? Môže to byť pravda?
Túto pieseň pôvodne zložila i spievala Tanita Tikaram (speváčka s fidžijskými koreňmi). Práve pre osobitosť tejto piesne si ju len málo speváčok trúflo zaspievať v cover verzii. Táto je celkom vydarená, čo poviete?

Zoznam psychoterapeutov certifikovaných Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou

Počúvajte TU

… a nakoniec Toccata a fuga Johanna Sebastiana Bacha hraná na organe v katedrále Notre Dame. Hlavné teleso organu bolo vytvorené už v roku 1401 a dodnes patrí k najväčším organom vo svete. Hral pred i po Bratomejskej noci v roku 1572, vyprevádzal heretikov na smrť upálnením na námestí pred katedrálou. Tiež na svadbe Henricha IV. ktorý priniesol dočasne zmierenie medzi katolíkmi a protestantami, na svadbe Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI. v roku 1770. Prežil v zdraví francúzsku revolúciu a Robespiéra (1789), hral na cisárskej korunovácii Napoleona (1804), pri okupantskej návšteve Hitlera v roku 1940 a aj pri návšteve Baracka Obamu v roku 2017. Naposledy hral včera podvečer pri službách božích nazývaných Nešpory. Čo dodať? Ľudia v dejinách sú iba dočasní herci, ale hudba – tá je večná.

Možno má bližšie k stvoriteľovi ako tušíme.