“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.
Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie.
Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.
Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.
V súčasnosti existuje na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%.
Hoci sú videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na infantilný regres vnímania, až na úroveň vegetatívneho, primárne izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí, odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.
Neuro- a psycho-fyziologické aspekty.
Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.
Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:
prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom štádiu zápasu o prežitie.Amygdala – centrum slasti
Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty.
Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne. V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“. Zatiaľ čo prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.
Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .
Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.
V živom mozgu sa obe signálne sústavy vždy vzájomne dynamicky ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm” ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia po prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.
Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?
Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom). Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania. Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí. Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .
Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí. Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“, atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.
Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah.
Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii. Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej duševnej pohody či až blaženosti. Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné.
Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.
Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán – učia -znovu liezť po stromoch”.
Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili obsah tohoto blogu.
ASMR je skratkou pre Autonomous Sensory Meridian Response (autonómne vyvrcholenie zmyslovej reakcie), teda akýsi “zmyslový orgazmus”.
Ide o psycho-techniku, ktorá je šitá na možnosti internetových videí a dokonale ich využíva. Optimálne účinkuje pri použití slúchadiel, ktoré najlepšie sprostredkujú zvuky, hlas, vibrácie a privádzajú nás z nejakého prazvláštneho, archetypálneho dôvodu do zmyslového vzrušenia. Vraj v tom najpozitívnejšom zmysle.
Čo už len ľudia nevymyslia. Je to vôbec ešte normálne? 🙂
Toto video ASMR má viac ako 25 miliónov zhliadnutí a vonkoncom nepatrí medzi najsledovanejšie.
Pomenovanie tejto techniky vytvorila ešte v roku 2010 Jennifer Allen, považovaná za jej prvú tvorkyňu a zakladateľku internetovej komunity, ktorej počet neustále rastie.
Jennifer Allen a jej priaznivci tvrdia, že ľudský šepot, oblizovanie všelijakých vecí (napr. mikrofónu), šepkanie, cmúľanie, mľaskanie a iné celkom bežné zvuky (zvuk kvapiek dažďa, zvuk kefy pri česaní vlasov, zvuk nechtov dotýkajúcich sa rôznych predmetov (tapping) či najobľúbenejší zvuk pre poslucháčov – štetec prechádzajúci po mikrofóne (mic/camera) brushing) sú tými najvhodnejšími . Tieto a mnohé iné stereo zvuky majú vo vzájomnej synergii so zrakovými vnemami videa vraj relaxačné účinky.
Mozok a následne aj telo reagujú na sprostredkované podnety, ktoré nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah, stavom príjemného vzrušenia spojeného zároveň s uvoľnením psychického napätia. Mnohí ľudia popisujú ASMR ako chvenie, ktoré sa začína na temene hlavy a príjemne prechádza celou hlavou do krku. Typickým sprievodným znakom sú aj zimomriavky a mravenčenie.
Popisujú ho tiež ako jemný, príjemný elektrický prúd prechádzajúci hlavou, tvárou, blízkym priestorom. Celkový pocit – zážitok „sladkej necitlivosti“ je zrejme podobný stavu nirvány z jógy, či autogénnemu stavu totálneho odpútania sa od rušivých vplyvov vlastnej psychiky ( obavy, úzkoti, bolesti, atď) či od vplyvov okolitého prostredia.
Ide vraj až o akúsi mozgovú rozkoš, či zmyslový orgazmus, ktorý ale nemá sexuálny kontext. Viaceré zdroje údajne preukázali, že sexuálna aktivácia a vzrušenie ASMR sa vzájomne vylučujú.
Nečudujme sa preto, že popularita ASMR stále rastie. Na internete existuje veľa videí (niekedy až kontroverzných), hastagov, blogových príspevkov, článkov, podcastov, komunít a dokonca aj vedeckých štúdií zoberajúcich sa týmto fenoménom. Viac TU.
V štúdii zameranej na fyziologické účinky ASMR vedci z University of Sheffield uvádzajú, že ľudia, ktorí sledovali videá ASMR mali výrazne zníženú srdcovú frekvenciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí videá ASMR nesledovali. Poriadne prekvapení vedci z Psychologického ústavu tejto univerzity zistili, že pri jeho uplatnení skutočne u niektorých ľudí klesá hladina stresu, smútku a úzkosti.
Ako pozoruhodné zistenie je, že priemerné zníženie srdcovej frekvencie, ktoré zažili naši účastníci ASMR, bolo porovnateľné s inými výskumnými poznatkami o fyziologických účinkoch iných metód a techník znižovania stresu, ako sú hudba a všímavosť. Tiež naznačili že ASMR metóda môže byť užitočná aj pri zvládaní ťažších depresií. Viac TU
ASMR však nepomáha každému. Ľudia, ktorí ASMR ešte nezažili majú niekedy problém pochopiť „o čo ide“ , sú predpojatí a odmietajú ho. Často z kultúrnych s estetických dôvodov.
Z týchto načrtnutých dôvodov si technika ASMR sprostredkovaná internetovými videami v najrôznejších podobách (mouth sounds, no talging, unintecional, movie scenes, accidental, … ) iste zaslúži väčšiu pozornosť vedcov a podrobnejšie preskúmanie jej prínosov a rizík.
Pokus o interpretáciu psychofyziológie a dôsledkov sledovania videí ASMR nájdete TU.
Náčrt pôsobenia a účinku podobných intervencií TU.
Aj na Slovensku vzniklo už zopár videí AMSR. Najaktívnejšou je dievčina s nickom Petrana Gala, ktorá okrem šepkania napríklad oblizuje či bozkáva mikrofón alebo konzumuje banán. Petrana má už 64-tisíc odberateľov a desaťtisíce zhliadnutí za jedno video.
Ak chcete zistiť či patríte k vyvoleným, ktorým môže táto zvláštna metóda pomôcť vyskúšajte ju a dajte nám vedieť . Či a ako zaúčinkovala.
Ďalej sme vybrali a zdieľame niekoľko menej kontrorverzných videí. Tie by vraj mali prispieť napríklad aj k navodeniu krásneho a šťastného spánku.
Prednesené na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.
J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.
Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili. Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie. To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami. Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada aO. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame. Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatkucelého postupu.
Textová predloha, sloh a štýl prednesu.
V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia. Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity. V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií. Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.
HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.
V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas vpozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.
Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmyslepovažované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu. Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.
Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.
Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slovaspočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.
Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.
Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka. Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.
Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)
Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam
Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík) B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG
Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce malimnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať vodborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995). Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu. Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný. Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Výber z tých novších nájdete TU. Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, niektoré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky hovoriacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu. V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie. Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973 LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986 LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70 STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H. – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
PhDr. Milan Kožiak
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov.
Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.
Sugestívne to dokumentuje vynikajúci dvojdielny film BBC. Jeho originálne verzia nie je v stredoeurópskom regióne dostupná, ponúkame preto kópiu ruskej služby BBC prostredníctvom nášho účtu na platforme VKontakte .
časť
2.časť
V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.
Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.
Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.
Hudba je skutočný pomocník.
Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.
Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.
V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.
Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.
Liek na demencie ukrytý v prehrávači hudby.
Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní audio a high-tech softvéru v oblasti odbornej rehabilitácie a komunitných služieb hovorí: „ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“
Dan Cohen v domove dôchodcov (New York)
To, že Dan Cohen mal rovnakú skúsenosť v desiatkach sociálnych zariadení po celom New Yorku ho viedlo k pokusu realizovať pilotný projekt na 600 lôžkovom domove pre seniorov s mozgovými demenciami. Úspech bol taký mimoriadny, že sa projekt rýchlo rozšíril do ďalších takýchto sociálnych zariadení na severozápade USA, potom do siedmich provincií v Kanade. Zapája sa doň stále viac krajín, začiatkom tohto roku napr. Izrael a Austrália. Dan Cohen povzbudený výsledkami a ohlasom projektu hovorí:„Hudba uvoľňuje spomienky a stimuluje mozgovú činnosť všeobecne. Je to vlastne veľmi jednoduché a silné, tak prečo sa neusilovať využívať to.“
Ešte v roku 2006 si uvedomil skutočnosť, že iPody (moderné audioprehrávače) sú na americkom kontinente ľahko dostupné a dnes už všadeprítomné. Začal preskúmavať (aj autorsko-právne) myšlienku doručovanie „hudby na mieru“ ľuďom postihnutým Alzheimerom a inými demenciami rovno k nim domov a do domovov s opatrovateľskou službou. Myšlienky sa ujala aj Sabrina McCurbin z Alzheimer Society of Toronto’s , ktorá prišla s nápadom projekt iPod zdarma pre pacientov v celom Toronte. S pomocou sponzorov odštartovali projekt v januári 2013 s cieľom distribuovať 10.000 iPodov do konca roku 2016. „Z prvých 1300 iPodov, ktoré boli distribuované v prvom polroku sa vrátili iba 3, pretože už nemohli pacientovi pomôcť. To čo počujeme ďaleko častejšie sú príbehy ľudí, ktorí hovoria ako hudba zmenila ich život“ hovorí Sabrina McCurbin.
Sabrina Maccurbin
Z doterajších hodnotení vyplýva, že, hudba má veľký potenciál zlepšiť život pacientov aj ich opatrovateľov. Obavy skeptikov, že prístup k hudbe prostredníctvom MP3 prehrávačov zväčší ich pasivitu a izolovanosť sa nepotvrdili. Medzi opakovanými účinkami sa najčastejšie uvádza; zlepšené vnímanie a poznávanie, zlepšenie komunikácie a ozdravenie celkovej kvality života pacientov, zníženie opatrovateľskej záťaže a stresu, a tiež významné obohatenie možností usmerňovať a zmierňovať rôzne príznaky Alzheimerovej choroby, akými sú depresia, úzkosť, nepokoj a agresie.
Veda je tradične k pozitívnym výsledkom nových liečebných „objavov“ skeptická. V tomto prípade sú však vedci podrobujúci vplyv hudby prísnym skúškam mierne optimistickí.
Problém je v tom, že vedecká kvantifikácia dlhodobejších pozitívnych výsledkov je zložitejšia akoby sa mohlo zdať.
Robin Hsiung z University of British Columbia
Podľa profesora neurológie Robina Hsiunga z University of British Columbia sú exaktne overené výsledky vplyvu hudby na pacientov s Alzheimerom veľmi dobré. Spoločne s muzikoterapeutom Kevinon Kirklandom realizovali klinický výskum zmien správania (agitácie, zmätenosti a úzkosti) vplyvom hudby. Merali hladiny kortizolu (hormón stresu) v slinách pacientov. Po 10 až 12 týždňovej muzikoterapeutickej kúre preukázali že jeho hladiny klesli u všetkých pacientov a pacienti boli evidentne pokojnejší a uvoľnenejší.
S pomocou magnetickej rezonancie vedci tiež skenovali prietoky krvi v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí absolvovali hudobné kúry. Analýzy naznačujú, že výsledky sú viac ako povzbudivé.
Už dnes je však dosť dôvodov usilovať sa o to, aby hudba bola k dispozícii všetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie, rovnako tak ako farmakoterapia. Je zrejmé, že pri zapojení členov rodiny (opatrovateľov) môže byť hudba ľahko dostupná každému z nich. Nielenže znižuje užívanie liekov, ale na rozdiel od nich, nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.
Účinné pôsobenie hudby – v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou – predpokladá jej individuálne pôsobenenie a individualizovaný výber.
Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád. Niekedy stačí ako návod k zostaveniu celého playlistu jedna pesnička, či meno obľúbeného speváka, kapely. Podľa toho môžeme zostaviť a na MP3 prehrávač nahrať aj dlhší hudobný blok skladieb.
Sú rodiny, ktoré si archivujú staré šelakové, či vinilové platne, alebo magnetofónové pásky. Tie nám pomôžu nájsť tú správnu hudobnú líniu, žáner. Ich digitalizácia by nemala byť pre priemerne zdatného užívateľa PC žiadnym problémom. Tí kreatínevnejší môžu vyskúšať tablet a jeho interenetové pripojenie, napr. na YouTube. Nájdu tam nepreberný výber hudby, často aj s video sprievodom, z ktorého môžu rovnako ako v MP3 prehrávači zostaviť ich vlastné „on demand“ zoznamy hudby, podľa želania, alebo predpokladaného želania pacienta s Alzheimerom.
Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači hudby.
Mnohí z nich aj viac ako 10 rokov nepočuli ich obľúbenú pesničku, či skladbu. To čo táto hudba s nimi urobí bude tou najkrajšou odmenou za vašu snahu.
Našou odmenou bude ak nám o tom napíšete.
Vo svojej knihe Musicophilia cituje svetoznámy neurológ Oliver Sacks, z listu austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením.
Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu – či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“
Muzikoterapia pre pacientov s Alzheimerovou demenciou, tradične spočíva v tom, že sa týmto jedincom hrajú staré piesne, ktoré vyvolávajú osobné spomienky, podnecujú k ich vysloveniu, k pohybu, spevu. Účinok hudby môže byť aj dlhodobejší. Zlepšenie nálady, správania či mentálnych funkcií pretrváva niekedy celé hodiny, aj dni potom čo boli vyvolané hudbou.Ak je to možné a osvedčené v tzv, skupinovej, receptívnej muzikoterapii, prečo by to nemalo fungovať aj individuálne? … práve prostredníctvom slúchadiel, ktorými poslucháč nikoho neruší.
Výdobytok modernej techniky je v tomto smere skutočným prínosom. Do jedného MP3 prehrávača veľkého ako zápalková krabička sa zmestí niekoľko stovák skladieb, ktoré sa dajú zostaviť do ľubovoľných zoznamov a z nich takmer okamžite vybrať tú-ktorú skladbu, vetu, časť či motív. Nehovoriac o najmodernejších, tzv. bezdrôtových verziách. To čo je dnes pre mladých ľudí samozrejmé, ešte nedávno také samozrejmé ani zďaleka nebolo. Už prenosné CD prehrávače boli malým zázrakom. Predtým kazetové magnetofóny na baterky a ešte predtým cievkové „magneťáky“. Už za ich čias boli zaznamenané snahy uplatňovať hudbu v terapii takto chorých ľudí, lenže ich váha znemožňoval ich častejšie a užívateľsky praktické využívanie.
Na Slovensku a v Čechách je hudba trvalou súčasťou našich kultúr. Vyjadruje tradície, hodnoty a kultúrnosť jednotlivých spoločenstiev a zväčša ich aj kultivuje. Jej uplatňovanie v pedagogickej a v zdravotníckej praxi rastie a skvalitňuje sa. Aj zásluhou i našich pôvodných autorov, ktorých odborná literatúra, sa stále častejšie objavuje na pultoch kníhkupectiev (prehľad TU).Rozšírenie možností najmä jej počúvania prostredníctvom médií, internetu a ďalších technických prostriedkov však prináša aj isté riziká.V súčasnosti je úloha hudby trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň kulisy, ktorá skôr izoluje ako zbližuje, na úroveň „akustického smogu“, ktorý skôr ohlušuje ako harmonizuje.Lenže u ľudí, ktorých choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročia. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.
Kanadský verejnoprávny rozhlas (CBC) sprístupnil, pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby – 100 “greatest” hudobných albumov na špeciálnom rádiowebe , z ktorého môžeme streamovať a nechať sa inšpirovať k niečomu podobnému aj u nás.
Časť uvádzaných štatistických údajov o Slovensku pochádza zo zdroja alzheimer.sk
Podľa dostupných zdrojov je touto chorobou na Slovensku postihnutých asi 50 – 60 tisíc a v Českej republike asi 130 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že iba v jednom zo štyroch prípadov je táto choroba včas diagnostikovaná. Jej skoré rozpoznanie významne zvyšuje šance na zmiernenie jej priebehu. Nehovoriac o obrovských nákladoch spojených s liečbou a starostlivosťou o pacientov s už rozvinutým ochorením.
Na Slovensku sa o ľudí trpiacich touto chorobou starápribližne 100 tisíc rodinných príslušníkov (opatrovateľov). U mnohých sa následne vyvinie stav diagnostikovaný ako „klinická depresia“.
Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.
Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Tieto príznaky ochorenia sú často pripisované prirodzenému starnutiu, stresu či depresii.
Najviac postihuje starších ľudí, ale môže začať prejavovať už po 40 roku. Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien. Odhaduje sa, že na svete ňou trpí asi 20 miliónov ľudí.
Ukazuje sa, že verejnosť je stále málo pripravená na úskalia a nároky vyžadujúce zvládanie tejto zákernej choroby. To vyvoláva silné emócie a nastoľuje mimoriadne vážne etické otázky. Tie nás stavajú pred dilemy, ktoré zaskočia aj tých najotrlejších z nás.
Zeus, najvyšší spomedzi bohov Olympu vraj túto chorobu zavrel na samé dno Pandorinej skrinky. Ešte šťastie, že tam s ňou zostala aj nádej.
Nenápadný, pomalý, niekoľkoročný nástup tejto choroby sprevádzajú zmeny povahy, schopností (pamäť, orientácia) a návykov. Samotní postihnutí nemajú často sebakritický nadhľad nad vlastnými prejavmi a neraz podozrievajú najbližších z vykonštruovaných, nekalých úmyslov. Tie môžu časom vyústiť neraz do vážnych rodinných konfliktov riešených právnikmi a advokátmi.
matka a dcéra
Nie ojedinelými prípadmi sú, že ťažko chorí ľudia ostávajú nakoniec celkom opustení, pretože ani najbližší príbuzní nemajú dosť síl s nimi „bojovať“ a ani vedomostí „o tom“ ako im pomôcť. Tí z členov najbližšej rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter starostlivosti o takto chorú matku či otca sú dlhodobo v nezávideniahodnej situácii. Nejeden z nich sa ocitá na hranici úplného fyzického a psychického vyčerpania. V tejto službe sú neraz podrobení tým, až nepredstaviteľne náročným, až skúškam trpezlivosti, lásky a ľudskosti. Je iste vhodné i na tomto mieste prejaviť im uznanie a podporiť všetky snahy o docenenie ich záslužnej, hoci nevďačnej služby svojim blízkym.
Na Slovensku sa v tomto smere robíme nemálo, ale nie dosť nato aby sa dalo povedať, že robíme maximum z toho čo by sme robiť mohli. Akoby sa táto choroba mnohých naslovovzatých expertov, odborníkov a nimi riadenými oficiálnymi inštitúciami ani netýkala, akoby boli oni sami voči nej imúnni. Lenže – nie sú!
Štatistiky jasne potvrdzujú trend, že po rakovine sa práve Alzheimerova choroba stáva druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v celosvetovom meradle. Zrejme dozrel čas aby sa jej začalo venovať podstatne viac pozornosti. Aj v oblasti prevencie, ktorá môže viac ako tomu bolo doteraz poukazovať napr. na negatívnu rolu alumínia v našom živote pri vzniku tejto choroby.
Verejnoprávny kanadský rozhlas (Canadian Brodcasting Corporation) poukazuje v tomto rámci aj na ekonomické, finančné a národohospodárske údaje. Len v Kanade trpí týmto ochorením v súčasnosti 747 tisíc ľudí. V USA je to viac ako 5 miliónov. Prognózy upozorňujú, že za najbližších 20 rokov sa tieto čísla zdvojnásobia. V Kanade by ekonomické náklady na ich liečbu mohli vzrásť z 33 miliárd dolárov ročne na 293 miliárd v roku 2040.
Okrem týchto čísiel sú však pozoruhodné aj údaje o finančných nákladoch a stratách rodín ľudí postihnutých Alzheimerovou chrobou. V roku 2011 strávili rodinní opatrovatelia odhadom 444 miliónov hodín starostlivosťou o takto chorých blízkych. Pre tieto rodiny to predstavuje 11 miliárd dolárov ušlého zisku. Očakáva sa, že v roku 2040 bude počet týchto hodín dosahovať 1,2 miliardy ročne.
U nás mimoriadne záslužnú činnosť v tomto smere vykonáva Slovenská Alzheimerova spoločnosť, občianske združenie venujúce sa pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou s cieľom presadzovať ich práva a potreby a tak prispieť k vytvoreniu podmienok pre ich dôstojný život. Tiež Nadácia MEMORY fond založený v roku 1994 s cieľom podpory riešenia problematiky Alzheimerovej choroby, a to od výskumu na molekulovej úrovni cez lekársku starostlivosť až po sociálnu podporu rodín starajúcich sa o osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. Jednou z hlavných projektových iniciatív nadácie je podpora CENTRA MEMORY, ktorého je zakladateľom.
tému spracoval a komentoval:
PhDr.Milan Kožiak
Literatúra zaoberajúcu sa demenciami a Alzheimerovou chrobou:
a celkom na záver dve povzbudivé správy z medicínského výskumu:
– tímu vedcov z Japonska sa podarilo umelo vytvoriť proteín, ktorý pomáha opraviť prerušené neurónové siete v mozgu a liečiť Alzheimerovu chorobu.
Na overenie účinku získanej látky testovali tento typ proteínu na myšiach. U hlodavcov boli špecificky vyvolané príznaky Alzheimerovej choroby, ako aj cerebelárna ataxia a poranenie miechy.
Experiment ukázal, že vedci dosiahli dovtedy nevídaný úspech. Všetky subjekty sa začali zotavovať niekoľko dní po zavedení proteínu do tela. Vedci povzbudení výsledkom veria, že tento objav prinesie revolúciu v medicíne.
Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.
Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia. Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu.
