Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.
To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_
Skúste sa pred očkovaním dobre vyspať. Doprajte si pokojnú noc.
“Okrem zdravej výživy je dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”. „Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .
spánok a covid
Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.
Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.
“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili “svoju pravdu” a svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.
Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.
Húževnaté lipnutie na názore
– za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.
Intelektuálna poctivosť
nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!
Nerešpektovanie
štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”
Duchovný sprievodca pre ateistov.
Autor prezenetovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom svetového bestseleru
Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.
Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.
Odstránenie ideológií v akejkoľvej podobe – vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi, racionálne presadzovanie verejného, dnes už celoplanetárneho záujmu, bez prežitých historických nánosov a v prospech celého človečenstva je cesta, ktorá nás môže uchrániť pred osudovými krízami, stretmi civilizácií a povzniesť ku “hviezdam”.
blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak
Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok. Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.
Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Na svedomí to má „naivný realizmus“.
Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.
“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry).
Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.
Naivný realizmus
sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.
Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.
Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.
Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!
Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .
Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.
Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.
Ocenenie českých a slovenských psychológov práce na európskom fóre.
V dňoch 16. – 19. mája 2001 sa v Prahe konal výročný X. európsky kongres psychológie práce a organizácie, usporiadaný Európskou asociáciou psychológov práce a organizácie (EAWOP). Počas jeho priebehu sa uskutočnilo slávnostné ocenenie českých a slovenských psychológov.
Garantom a organizátorom tohto jubilejného medzinárodného podujatia bola Česká asociácia psychológov práce a organizácie (ČAPPO). Záštitu prevzali ministerstvá práce, zahraničných vecí ČR a primátor Prahy.
Kongres otváral vtedajší podpredseda vlády a minister práce a sociálnych vecí Českej republiky, Vladimír ŠPIDLA.
Václav Špidla a Martina Klicperová
Slovenskí psychológovia (Sekcia psychológov práce, organizácie a personálneho rozvoja pri Slovenskej komore psychológov a Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV) sa od roku 1999 podieľali na prácach spojených s jeho prípravou a samotným priebehom. Veľkorysé podmienky vytvorené organizátormi umožnili nielen účasť ocenených nestorov slovenskej psychológie na kongrese, ale aj účasť dvadsiatich študentov psychológie zo slovenských univerzít. Celkom sa zo Slovenska kongresu zúčastnilo viac ako 60 psychológov vrátane psychológov vykonávajúcich prax psychológov práce v súčasnosti.
Usporiadatelia uskutočnili v rámci kongresu podujatia, ktoré zahraničným účastníkom, odbornej i občianskej verejnosti pripomenuli osemdesiatročnú tradíciu výskumu, vzdelávania a praxe psychológie práce v Čechách a na Slovensku. Hoci dnes už nemôžeme hovoriť o spoločnej štátnosti, československá vzájomnosť medzi psychológmi práce pretrváva. Bola dôstojne i s uznaním prezentovaná pred medzinárodnou obcou viac ako 900 psychológov práce z 39 krajín Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a oficiálnymi zástupcami významných európskych a svetových psychologických ustanovizní. Konkrétne to dokumentuje kongresová publikácia „Fragmets of the 80 years of psychology of work and organization in the Czech republik and Slovakia“, ktorá obsahuje 12 príspevkov slovenských psychológov z celkom 24 spoluautorov (odborným, prekladateľským a z veľkej časti aj organizačným garantom slovenskej časti tejto publikácie bol Prof. Damián Kováč).
V tejto veci požiadal predseda Organizačného výboru PhDr. M. Šolc a predseda Honorárneho výboru kongresu Doc. Zb. Bureš, DrSc. o spoluprácu Slovenskú psychologickú spoločnosť pri SAV a Slovenskú komoru psychológov. Tieto slovenské psychologické ustanovizne sa dohodli na postupe, ktorého výsledkom bol spoločný návrh kandidátov na ocenenie zaslaný Honorárnemu výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie.
Slávnostné ocenenia českých a slovenských psychologičiek a psychológov na kongresovom plenárnom fóre a tiež pri príležitosti 80. výročia psychológie práce v Čechách a na Slovensku patrilo medzi dôstojné, reprezentatívne podujatia Výročného Kongresu EAWOP.
PRI PRÍLEŽITOSTI JUBILEJNÉHO X. KONGRESU EURÓPSKEJ ASOCIÁCIE PSYCHOLÓGOV PRÁCE A ORGANIZÁCIE (EAWOP) boli za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce v Čechách a na Slovensku slávnostne ocenení títo psychológovia:
Josef Brožek, (nar. 1913), prof. PhDr. Čechoamerický psycholog a antropolog, pracoval u fy Baťa koncem 30tých let, pak odešel do USA. Vynikl jako psycholog experimentální a práce. Několik posledních dekád se věnoval historii psychologie a v tomto oboru světově proslul. Autor a spoluautor mnoha odborných publikací.
Václav Břicháček, (nar. 1930), doc. PhDr., působil v Psychologickém ústavu a na katedře psychologie FF UK, věnoval se studiu výkonnosti a rozhodovacích procesů. Vynikající metodolog. Propracoval intenzivní výzkumné strategie. Napsal Úvod do psychologického škálování (1978) a Sledování změn v činnostech jedince (1986).
Václav Břicháček
Oldřich Matoušek, (nar. 1921), PhDr. CSc., zabýval se bezpečností práce a ergonomií, inženýrskou psychologií, byl vedoucím psychologického oddělení Ústavu hygieny práce a chorob z povolání. Autor a spoluautor řady významných odborných prací.
Oldřich Matoušek
Marie Mayerová, (nar. 1935), doc. PhDr. CSc., působila v podniku Škoda Plzeň, v Ústavu železničního zdravotnictví Plzeň a na katedře psychologie a sociologie řízení Západočeské univerzity, je vedoucí této katedry. Zabývala se motivací pracovní činnosti, profesiografií, vlivem stresu na výkonnost.
Marie Mayerovázľava Oldřich Matoušek, Marie Mayerová, Jiří Růžička, Lubomír Stejskal, moderuje Martina Klicperová
Zbyněk Bureš, (nar. 1924), doc. PhDr. DrSc., působil v Ústavu lidské práce, Ústavu bezpečnosti práce, Vědeckovýzkumném ústavu dopravním, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Prováděl základní výzkum v psychologii práce, který se týkal zejm. spolehlivosti pracovní činnosti. Autor základních učebních textů psychologie práce. Iniciátor řady konferencí o psychologii práce s vedoucími pracovníky průmyslu, předseda redakční rady čtvrtletníku Psychologie v ekonomické praxi, čestný předseda ČAPPO (CAWOP).
Zbyněk Bureš
Jozef Daniel, doc. PhDr., DrSc.. Bol vedúcim odboru psychológie práce, Výskumného ústavu práce, kde sa zameriaval najmä na profesiografiu. V Ústave experimentálnej psychológie SAV viedol oddelenie inžinierskej psychológie, kde sa venoval výskumu pracovných pobytov, analýze práce operátora, diagnostike odolnosti voči záťaži, zmenovej a nočnej práci. V súčasnosti prednáša psychológiu na UKF (Univerzita Konštantína filozofa) v Nitre. Už v roku 1963 publikoval knihu psychológia práce, jako prvú s touto témou v ČSSR.
Jozef Daniel
Jiří Hoskovec, (nar. 1933), prof. PhDr. CSc., působil ve Výzkumném ústavu bezpečnosti práce, v Psychologickém ústavu UK a na katedře psychologie FF UK. Zabýval se zejm. dopravní psychologií a výzkumem přenosu dovedností ze simulátorů na řízení dopravních prostředků. Je předsedou redakční rady časopisu Psychologie v ekonomické praxi.
Jiří Hoskovec
Damián Kováč, (nar. 1929), prof. PhDr., DrSc., dlhodobý riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie SAV s vysoko výkonným oddelením inžinierskej psychológie, tvorca medzinárodne uznávanej Bratislavskej školy experimentálnej psychológie, iniciátor a hlavný redaktor karentovaného časopisu STUDIA PSYCHOLOGICA (vychádza v anglickom jazyku), autor (editor) viacerých monografií a vyše 450 odborných štúdií doma i v zahraničí, viacročný predseda Československej a Slovenskej psychologickej spoločnosti, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v zahraničí.
Damián Kováč
Milan Kubalák, PhDr. CSc. V priebehu svojej dlhoročnej práce v Bratislavskom Slovnafte venoval systematickú pozornosť komplexnému rozvoju psychológie práce v súlade s reálnymi aktuálnymi a perspektívnymi potrebami. Okrem vedúceho psychologického pracoviska v Slovnafte pracoval vo funkcii personálneho riaditeĺa a vedúceho odboru sociálneho riadenia. V rokoch 1990-1992 vykonával funkciu námestníka ministra práce a sociálnych vecí SROV. Do roku 1997 pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Katedre psychológie FF UK v Bratislave.
Milan Kubalák
Vivien Soyková, Milan Kubalák
Emil Pejhovský, (nar. 1909), PhDr. CSc., byl žákem prof. J. Doležala. Působil jako vedoucí psychologického oddělení fy Baťa ve Zlíně, v Ústavu psychologie práce Vysoké školy báňské v Ostravě a na katedře psychologie FF UP v Olomouci. Zabýval se zejm. personalistikou a psychologií řízení. Pomáhal vybudovat psychologickou laboratoř ve Vítkovických železárnách v Ostravě. Prosazoval aplikaci psychologie práce a organizace na Ostravsku.
Ján Chryzostom Raiskup, PhDr., ako žiak prof. Jurovského začínal v r. 1945 na Psychotechnickom ústave, resp. Československom ústave práce v Bratislave. V roku 1948 prešiel do Vítkovických železiarní v Ostrave, kde bol vedúcim psychotechnického laboratória a začleňovacej poradne. V roku 1963 sa vrátil do Bratislavy a nastúpil jako psychológ na Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania, resp. Výskumný ústav preventívneho lekárstva. Tu pracoval vo výskume neuropsychického zaťaženia a na štandardizácii metodiky profesiografie a psychodiagnostiky až do roku 1985.
zľava: Ján Chryzosotm Raiskup, Eva Letovancová, Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková
Jiří Růžička, (nar. 1929), prof. PhDr. DrSc., působil na katedře psychologie a sociologie práce Vysoké školy ekonomické v Praze, kam přešel v roce 1968. Stal se vyhledávaným spoluřešitelem v mezioborových týmech, složených z ekonomů, sociologů a psychologů.
Jiří Růžička
Miluše Sedláková, (nar. 1936), PhDr. CSc., působí v Psychologickém ústavu AV ČR a na katedře psychologie Pedagogické fakulty UK. Zabývá se poznávacími procesy vymezenými jako procesy zpracování informací, specificky mentální reprezentací. Je autorkou a spoluautorkou řady prací, zejm. je známa Psychologie XX. Století. Je vedoucí redaktorkou časopisu Československá psychologie.
Miluše Sedláková
Lubomír Stejskal, (nar. 1920), PhDr., psycholog práce, zejm. její bezpečnosti, prováděl aplikovaný výzkum a poskytoval služby průmyslovým závodům. Byl vedoucím meziresortního střediska psychologie práce při Psychologickém ústavu UK v Praze.
Lubomír Stejskal
V rámci X. kongresu Európskej asociácie psychológov práce a organizácie sa pri príležitosti 80. výročia uplatňovania psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku konali aj “Dni výmeny skúseností”. V ich závere, za prítomnosti zahraničných účastníkov z celého sveta sa uskutočnilo aj slávnostné ocenenie psychológov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj tejto aplikovanej psychologickej disciplíny v Českej republike a na Slovensku.
Táto výnimočná udalosť prebehla v Novej radnici na Mariánskom námestí v centre Starého mesta pražského.
Úvodom slávnosti sa prítomným zahraničným hosťom i oceňovaným psychológom prihovorili Doc. PhDr. Zbyněk Bureš, CSc., čestný predseda Českej asociácie psychológov práce a organizácie, čestný podpredseda Honorary Committe (výberovej komisie) a predseda Sekcie psychológov práce práce, organizácie a personálneho rozvoja SKP PhDr. Milan Kožiak ( člen Organizačného výboru X. kongresu EAWOP).
Ocenenia získali títo slovenskí psychológovia:
Veronika KOVALÍKOVÁ, PhDr., CSc.
Vedecká pracovníčka v oblasti sociálnej psychológie, psychológie dieťaťa a poradenskej psychológie. Obľúbená vysokoškolská pedagogička sociálnej psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Školiteľka ašpirantov v odbore sociálnej psychológie. Angažovala sa aj v aplikácii psychologických poznatkov, predovšetkým vo výchovnom a manželskom poradenstve.
Veronika Kovalíková
Libuša MARŠÁLOVÁ, PhDr., DrSc.
Pôsobila ako samostatná vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Predmetom jej teoretickej a vedecko-výskumnej činnosti bola oblasť psychológie učenia a pamäti, psycholingvistiky, ako aj psychológie osobnosti, najmä so zameraním na motivačné zložky v štruktúre osobnosti. Vyvíjala a adaptovala viaceré metodiky, z ktorých niektoré po validizácii na výberoch slovenskej populácie boli publikované. V rámci pedagogickej činnosti na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave položila základy systémového prístupu v oblasti metodológie výskumu. Príslušné publikácie stále tvoria súčasť študijného materiálu poslucháčov základných a aplikovaných disciplín psychológie.
Obe ocenené sa Kongresu nemohli zúčastniť preto im boli medaily s plaketami odovzdané počas slávnostného stretnutia na Ústave experimentálnej psychológie SAV.
V roku 1967 založil národný podnik Psychodiagnostické
a didaktické testy v Bratislave, ktorého je aj po transformácii na akciovú spoločnosť Psychodiagnostika stále riaditeľom. V roku 1993 založil Psychodiagnostiku s.r.o. v Brne, ktorej je tiež riaditeľom. Od svojho vzniku vydala Psychodiagnostika 224 psychodiagnostických testov domácej i zahraničnej provinencie a viacero knižných publikácií. Psychodiagnostika, a. s. je členom Medzinárodnej testovej komisie a súčasne výhradným distribútorom niektorých zahraničných vydavateľstiev z USA a Anglicka. Je spoluautorom a upravovateľom deviatich psychodiagnostických testov a spoluautorom publikácie Kompendium psychodiagnostických metód.
Vladimír Černýzľava Vladimír Černý a Hieronym Florek
Hieronym FLOREK, Doc., PhDr., CSc.,
Pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Neskôr (23 rokov) na jednotlivých fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Teraz pôsobí na katedre psychológie Trnavskej univerzity v Trnave. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobil 36 rokov. Na úrovni základného výskumu sa venoval psychológii práce, hlavne inžinierskej psychológii, sociálnej psychológii práce a psychológii výtvarného umenia. Uskutočnil prieniky psychologických poznatkov do technického prostredia a do sveta výtvarného umenia (aktivity na celoštátnych, európskych i svetových podujatiach).
Hieronym Florek, Vivien Soyková, Jiří Čermák
Rudolf KOSTOLANSKÝ, PhDr.,CSc.
V období rokov 1972 – 1987 člen medzinárodnej redakcie časopisu Human Development (Krager Verlag, Bern, Švajčiarsko). Zakladajúci
a výkonný redaktor (1968 1972) orgánu Československej psychologickej spoločnosti „Psychológ v Československu“. Osnovateľ vyučovania gerontopsychológie na Slovensku. Organizátor nových pracovísk psychológie práce v odvetví železničnej dopravy, iniciátor napojenia na výskum v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.
Rudolf Kostolanský (tretí zľava)Rudolf Kostolanský
Jozef KOŠČO, Prof., PhDr., CSc.
Svoju odbornú kariéru začal v Psychotechnickom ústave, neskôr Československom ústave práce v Bratislave, potom viedol jeho pobočku v Košiciach. Pôsobil v ridiacich a vedeckých pozíciách na viacerých vysokých školách a ústavoch na Slovensku. V rokoch 1967 – 1970 bol riaditeľom Ústavu psychológie profesionálneho vývinu a poradenstva. Venoval sa výberu zamestnancov a výchovnému poradenstvu. Je iniciátorom a organizátorom medzinárodne akceptovanej biodromálnej koncepcie psychologických poradenských služieb (generálny gestor porady expertov UNESCO v roku 1970 v Bratislave o úlohách biodromálneho poradenstva v permanentnom vzdelávaní). Je autorom 14 knižných, monografických prác a početných odborných štúdií, článkov a expertíznych elaborátov. Pôsobil ako koordinátor štátnych a rezortných plánov výskumu a ako vedúci a školiteľ diplomantov a doktorandov.
zľava Jozef Koščo, Vivien Soyková, Jiří Čermák.
Bruno MIGLIERINI, PhDr., DrSc.
Ako pracovník a neskôr vedúci armádneho psychologického pracoviska sa zaslúžil o rozvoj psychologickej diagnostiky v armáde. Upravil viaceré zahraničné testy a dotazníky, vytvoril a vydal rad vlastných testov a dotazníkov. Vo viac než sto publikáciách sa zaoberal najmä otázkami reliability a validity psychodiagnostických metód a možnosťami ich využitia v praxi. Výsledky svojej vedeckej práce v armáde zhrnul do monografie Poznávanie a formovanie osobnosti vojaka (Naše vojsko, Praha, 1984).
zľava Bruno Miglierini, Eva Letovancová, Daniel Kožený, Miloslav Šolc, Agnesa Číková.
Juraj STANKO, PhDr.
Od roku 1966 pracoval v oblasti industriálnej psychológie
a ergonómie vo VSž v Košiciach, teraz US Steel, kde mnoho rokov pôsobil ako vedúci psychologického pracoviska. Je spolu-zakladateľom jedného z najväčších psychologicko – fyziologických laboratorií v bývalom Československu. Podieľal sa na vypracovaní a štandardizovaní psychologických metód výberu pracovníkov pre rizikové a náročné profesie, ako sú napr. žeriavnici a operátori. Tieto komplexné metodiky boli úspešne využívané v samotných VSž ako aj v celom rezorte ťažkého priemyslu a strojárstva. Bohaté praktické skúsenosti využíval pri praktických cvičeniach adeptov psychológie.
Juraj Stankozľava Juraj Stanko a Michal Stríženec
Michal STRÍŽENEC, Doc., PhDr., DrSc.
Od roku 1954 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Výskumne sa zameriaval na inžiniersku psychológiu (analýza činnosti operátora, myslenie operátora, systém človek – počítač). Túto disciplínu externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a publikoval z nej vedecké štúdie a monografie. V rokoch 1991 – 99 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej psychológie.
zľava Michal Stríženec, Vivien Soyková, Čermák Jiří
Ján TIMKO, Doc., PhDr., CSc.
Zo začiatku sa venoval vplyvu pracovného prostredia na senzomotorické procesy u robotníkov. Neskoršie sa špecializoval na skúmanie a riešenie problémov adjustácie vojakov a vplyvov externých podmienok vojenskej činnosti na prežívanie a správanie sa vojakov. Rozpracoval mnohé teoretické a metodicko-organizačné zásady pre riadenie vojenských jednotiek a útvarov, ktoré zverejnil v mnohých článkoch
a v monografii Vojak v psychickej záťaži. Dvadsať rokov pracoval ako vedúci skupiny psychológie vojenskej činnosti a zástupca vedúceho katedry psychológie Vysokej vojenskej pedagogickej školy v Bratislave. Významnou mierou prispel k rozvoju teórie a praxe psychológie práce v armáde i k jej využívaniu v príprave učiteľov autoškôl na Slovensku.
Ján Timko
Ján VONKOMER, Doc, PhDr., CSc.
Vedúci katedry psychológie na Vojenskej akadémii. Skúmal a riešil režim práce a odpočinku operátorov. Založil a vybudoval vedecko-výskumné pracovisko na vývin uplatnenia psychologických testov v armáde. Vyvinul a štandardizoval originálne testy inteligencie a osobnosti. Bol predsedom Slovenskej psychologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a podpredsedom Československej psychologickej spoločnosti.
Ján Vonkomer
V mene ocenených sa poďakoval organizátorom Kongresu (EWOP, Českej asociácii psychológov práce a organizácii, Slovenskej komore psychológov a Slovenskej psychologickej spoločnosti) za ich, – v našich postsocialistických podmienkach mimoriadne zložitú prácu pri navrhovaní a výbere oceňovaných Ján Vonkomer. Upozornil, že tento akt oceňovania českých a slovenských psychológov za ich celoživotné zásluhy na medzinárodnom fóre má aj významný domáci spoločenský rozmer.
Ján Vonkomer
Galéria ocenených českých psychológov práce a organizácie :
Vzhľadom na skutočnosť, že oceňovanie celoživotných zásluh je vždy ľudsky a spoločensky vážnou a citlivou záležitosťou, považujeme za vhodné aj po rokoch sprístupniť Zápisnicu spoločnej oceňujúcej komisie SPS SAV a SKP (pôvodne publikovanej v stavovskom profesnom časopise Slovenskej psychologickej spoločnosti SAV – PSYCHOFÓRUM ).
Robíme tak v dobrej viere, že sprístupnenie postupu práce oceňujúcej komisie potvrdí a zdokumentuje slovenským psychológom a návštevníkom tejto internetovej stránky našu snahu o maximálnu objektívnosť výberu navrhovaných kandidátov, ale aj preto preto, že vidíme veľký potenciál posilnenia identity a aj integrity celej našej psychologickej obce práve cestou prejavenia úcty voči našim učiteľom – aj v iných odboroch psychológie. To, že forma spoločenského ocenenia ich celoživotnej práce je vhodná a hodnotná, potvrdili mnohé zážitky i úprimné prejavy prítomných, vrátane hostí a členov Výkonného výboru EAWOP. Viacerí po vypočutí profesných životopisov oceňovaných sa takmer v rozrušení priznávali k tomu, ako málo „o vás vieme“. Aj to môže byť zaiste pozitívnou skúsenosťou pre naše vzájomné vnímanie sa v súčasnosti a návodom nielen na európsku integračnú ústretovosť, ale tiež ústretovosť takpovediac domácu. Viacerí z prítomných mladších českých a slovenských psychológov totiž dopĺňali poznanie zahraničných kolegov, keď v úcte k celoživotnej práci svojich kolegýň a kolegov spontánne opakovali: „ ako málo sa poznáme navzájom“.
Prečo je tomu tak?
Kto iný by to mohol zistiť a možno i zmeniť, – ak nie psychológovia?
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková, M. Kožiak.
Z Á P I S N I C A spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komory psychológov
Na spoločnom zasadaní Predsedníctva Slovenskej komory psychológov a Hl. výboru Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV dňa 13.2.2001 bol členom Organizačného výboru X. Európskeho kongresu psychológov práce a organizácie PhDr. M. Kožiakom, prednesený návrh postupu a spoluúčasti SKP na oceňovaní nestorov slovenskej psychológie práce. Spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP zložená z ôsmich členov schválila predbežne zostavený návrh HV SPS pri SAV zo dňa 12.1.2001, ktorý zohľadňoval proporcionálne zastúpenie oboch ustanovizní. Po krátkej diskusii bola komisia doplnená o novozvolenú predsedníčku SKP PhDr. Hanu Ščibranyovú.
Hlavným kritériom výberu oceňovaných kolegov, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, mali byť zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.
Členmi komisie sa na základe konsenzuálneho súhlasu prítomných členov Predsedníctva SKP a Hlavného výboru SPS stali: E. Adamovičová (tajomníčka HV SPS), PhDr. M. Bratská, CSc.(SPS), PhDr. A. Číková(SKP), PhDr. M. Kožiak (SPS, predseda komisie), PhDr. M. Kubalák, CSc. (SKP), PhDr. E. Letovancová, CSc. (SKP), PhDr. I. Seifert (SKP), PhDr. I. Sarmány – Schuller, CSc. (predseda Hl.výboru SPS SAV), PhDr. Hana Ščibranyová (predsedníčka SKP).
Poslanie komisie
menovité odporúčanie štyroch kolegov a kolegýň zo slovenskej psychologickej obce na ocenenie odovzdané na európskom fóre (traja mali byť psychológmi práce a jeden z oblasti teoretickej, všeobecno – psychologickej alebo metodologickej, s významnými prínosmi podporujúcimi rozvoj psychológie práce)
menovité odporúčanie ďalších 6 – 10 kolegov a kolegýň na ocenenie odovzdané na československom fóre, počas slávnostného večera k 80. výročiu psychológie práce a organizácie v Českých krajinách a na Slovensku
zabezpečenie a včasné sprostredkovanie podkladov potrebných k práci Honorárneho výboru kongresu (stručné profesné charakteristiky, fotografie)
Organizačný a Honorárny výbor kongresu upozornili, že definitívne upresnenie počtu ocenených bude možné až pri súhrne všetkých doručených návrhov. Zároveň je tiež vhodné pripomenúť, že kompetencie definitívneho výberu ocenených z jednotlivých národných ustanovizní prináležia Honorárnemu výboru Kongresu. Jeho predsedníčkou je Veronique De KEYSER (Belgicko), predsedníčka EAWOP a podpredsedom Zbyněk BUREŠ (Česká republika).
Tento orgán, mal včas upresniť počet oceňovaných kandidátov a fakticky tým aj rozhodnúť o výbere (redukcii) kandidátov na ocenenie, ak by bol počet navrhovaných vyšší ako finálna kvóta. Uvedené podmienky kládli špecifické požiadavky na pružnú, ale pritom korektnú prácu komisie.
Tieto požiadavky sa týkali najmä:
zachovania dôvernosti všetkých vyjadrení členov komisie zachovania diskrétnosti informácií o všetkých navrhovaných kandidátoch
realizácie postupu umožňujúceho objektivizáciu hodnotení kandidátov členmi komisie
zabezpečenia transparentnosti a vierohodnosti odporúčaní komisie
Menovité návrhy na ocenenie pri príležitosti konania X. kongresu EAWOP 2001 v Prahe, v priebehu kongresového plenárneho zasadania
Na základe vyjadrení získavaných v priebežných konzultáciách s členmi SPS a SKP boli ako kandidáti, ktorých prínos pre slovenskú psychológiu práce bol spontánne a vo všeobecnej zhode kladne hodnotený, uvádzaní nasledovní nestori slovenskej psychológie:
PhDr. Jozef DANIEL, DrSc.,
prof. Damián KOVÁČ,DrSc.,
PhDr. Milan KUBALÁK, CSc.,
PhDr. Ján Chryzostom RAISKUP.
Členovia komisie prítomní na jej rokovaní 4. apríla 2001 uvedených kandidátov jednotne a bez pripomienok podporili a vyjadrili súhlas s odoslaním návrhu na ich ocenenie na medzinárodnom kongresovom fóre.
Ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku (postup výberu navrhovaných kandidátov).
Okrem návrhov a podkladov na ocenenie našich kolegov na európskom fóre nás organizátori žiadali aj o poskytnutie návrhov na ocenenia pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku.
Ocenenia majú byť odovzdávané počas slávnostného večera česko-slovenského „Dňa výmeny skúseností“. Podľa pokynov organizátorov, majú byť hlavným kritériom výberu kolegov a kolegýň, seniorov, ktorí už nepracujú aktívne, zásluhy odborno-praktické, organizačné, vedecké, pedagogické a publikačné.
Vzhľadom na uvedené podmienky a kritériá výberu oceňovaných, sa prítomní členovia komisie po predchádzajúcej diskusii dohodli na nasledovnom a následne realizovanom postupe:
menovitý súhrn doručených návrhov členov HV SPS (viď zápis HV SPS zo dňa 12.1.2001), doplnený o návrhy členov komisie (neprítomní členovia sa vyjadrili ku prvotnej kandidátke telefonicky). Tento súhrn predstavoval 23 navrhovaných kandidátov
zúženie počtu kandidátov podľa kritéria „dôchodkový vek“ a „odborno – profesnej kvalifikácie“ na 18
stručné charakteristiky, otázky a diskusia hodnotiaca 18 kandidátov podľa odborno-praktických, organizačných, vedeckých, pedagogických a publikačných zásluh
určenie jednotného systému hodnotenia všetkých 18 kandidátov, umožňujúceho ich objektivizované kvantifikované porovnanie
Komisia sa rozhodla uplatniť numerickú poradovú hodnotiacu stupnicu. Na základe sumárneho posúdenia si každý člen komisie stanovil svoje poradie priority kandidátov. Toto poradie bolo potom postupom spriemernenia využité pri objektivizovanom určení poradia uchádzačov.
Kvôli zmierneniu vplyvu niektorých artefaktov (vrátane neodôvodnených preferencií) pri posudzovaní sa členovia komisie dohodli na priamej, ústnej forme bodového hodnotenia jednotlivých kandidátov.
Takto transparentne získané pozície jednotlivých kandidátov vyjadrujú skupinové stanovisko komisie. Podľa vôle všetkých prítomných členov komisie je toto stanovisko považované za základ pre vypracovanie menovitého návrhu jednotlivcov na ocenenia pamätnou plaketou EAWOP pri príležitosti 80. výročia psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku. Abecedný zoznam kandidátov na ocenenie má zahŕňať len tých kandidátov, ktorí získali poradovú pozíciu do limitu daného organizátormi Kongresu.
Vzhľadom na približnú kvótu kandidátov na toto ocenenie zo Slovenska, ktorá počas konzultácií s organizátormi Kongresu kolísala okolo čísla 10, komisia pristúpila k príprave podkladov (charakteristík) na ocenenie nasledovných kolegov a kolegýň:
V prípade, že počet kandidátov navrhovaných na ocenenie bude vyšší alebo nižší ako finálna kvóta pridelená Honorary Comittee kongresu, organizátori si vyhradili možnosť operatívnej korekcie. Podľa slov PhDr. Miloslava Šolca,Csc., predsedu Organizačného výboru kongresu je pravdepodobné, že úprava bude mať podobu rožšírenia o jedného prípadne dvoch kandidátov zo Slovenska. Po vzájomnej dodatočnej konzultácii by mal byť jedenástym oceneným psychológom práce zo Slovenska PhDr. Juraj STANKO z VSŽ.
Z Á P I S N I C A zo zasadania spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komory psychológov
dňa 4. apríla 2001.
Z á v e r o m možno konštatovať, že spoločná oceňujúca komisia SPS SAV a SKP odporúča oceniť vyššie uvedených kolegov a kolegyne na základe dôkladného prehodnotenia pracovných a odborných aktivít všetkých kandidátov, z hľadiska ich podielu na rozvoji psychológie práce v rámci SR, ako aj stanovených pravidiel. V uvedenej súvislosti si však dovoľujeme vysloviť názor, že limitujúce kritérium veku podstatne obmedzilo možnosť žiadúcej objektivity výberu. Napriek tomu považujeme za vhodné a potrebné poďakovať sa organizátorom Kongresu EAWOP 2001 v Prahe za možnosť a príležitosť oceniť na medzinárodnom fóre kolegyne a kolegov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj psychológie práce na Slovensku.
PhDr. Milan Kožiak, predseda spoločnej oceňujúcej komisie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej komore psychológov
Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie. Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?
Nevieme.
Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej rozvoj techniky, technológií, prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA. Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať svoje silné i slabé stránky podmieni ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Denno denne sa potvrdzuje, že práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.
Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.
Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie je nemysliteľné bez rozpoznávania vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti. V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.
Čím to je, že je to také ťažké?!
Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.
Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.
Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze
Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich pomenovanie, či skúmanie je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami, z ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.
Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie, kde sa rodí myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.
Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme
Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.
Avšak to – Čo? – tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej, živej hmote, ktorú sme nazvali mozog. To všetko zatiaľ nevieme.
Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré prináša život, či pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.
Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.
Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom takéhoto osvietenia.
Archimedes “Heuréka”
To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom neutíchajúcej zvedavosti a následného uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Podobne aj nemeckému chemikovi Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách. Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia. Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete (Nobelova cena za chémiu 1901).
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu
Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.
Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví vo chvíľach, kedy to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku.
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa.
Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”
Sokratove sympózium
Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.
Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.
Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky. Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú. Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.
Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.
Práve odhaľovaniu tajomstva “3i”, osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com .
Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig) “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že ho dá popraviť. Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .
Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.”
Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať? Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života.
PREČO JE TOMU TAK?
Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže imaginácia viesť k pravde a poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti? Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?
Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia? Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia? Sú “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.
Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?
Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete.
Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.
Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov zaoberali tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.
Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj vesmír a našu budúcnosť v ňom.
Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého. Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľaGiambattistu Vica, cez dualistu Descarta, Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa.
Až v 19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne. Zväčša spočívali zotrvávali na úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami. V tomto smere obohatili európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?
V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .
Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahnemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní.
Tiež knihu SUPERPROGNÓZY Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých podmienkach.
Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“
Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD
Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” .
Podieľali sa na ňom;
Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.
Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.
Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove
Vydanie tohto zborníka je záslužný počin. Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto náročnej úlohy a či dokážu preklenúť často akademizujúce a historizujúce prístupy – podmieni ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja.
Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva. Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských spoločenstiev, ale aj existenciu života na “modrej planéte”.
Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.
To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko a rýchlo premeniť “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty. …
V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj potreba ich humanistického kultivovania len narastať.
O vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka vieme toho iste všetci dosť. Podobný, možno povedať ešte výraznejší a neurofyziologicky čistejší účinok majú aj nehudobné zvuky rôznej frekvencie, intenzity a fázového posunu. Zvlášť účinné, pre potreby neurofyziologickej optimalizácie činnosti mozgu sú napr. duálne binaurálne zvuky s miernym frekvenčným alebo fázovým posunom. Mozog je jemná rôsolovitá (štruktúra) suspenzia, ktorá okrem spracovávania pocitov , vnemov, myslenia a mnohých iných funkcií aj inak reaguje na vonkajšie podnety. Asi je vhodné zmieniť sa o jednoduchom fígle, ktorý prístroje AVS a ADS využívajú. Ak napr. prehrávame prostredníctvom slúchadiel v jednom uchu 124 Hz/s a v druhom uchu 114 Hz/s – s opačnou fázou, v mozgu sa to vyskladá tak, že tých 100 Hz sa vzájomne neutralizuje, anihiluje a na mozog pôsobí len 10 hz. Čo je frekvencia bioprúdov činnosti mozgu známa ako alfa hladina +/-. Inak pomerne ťažko dosiahnuteľná, hoci rôznymi autosugestívnymi a meditačnými postupmi, ľudstvom odjakživa využívanými.
Schumannova frekvencia je tlkot srdca našej planéty (7,83 Hz/s). Byť naladení na túto frekvenciu je pre nás životne dôležité: čím viac sme s ňou zladení, tým zdravšie a lepšie sa cítime. „Všetko na svete je vibrácia“ hovoril Albert Einstein.
Hoci existencia Schumannovej rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len málo ľudí si uvedomuje jej dôležitosť ako akejsi ladičky života. Ide o dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá ovplyvňuje biologické oscilátory v mozgu cicavcov, ale nielen to!
V posledných rokoch sa objavujú opakovane potvrdzované zistenia poukazujúce na to, že “tlkot srdca Zeme” sa zrýchľuje a dosiahol frekvenciu 16,5 Hz. Čo nám tým Matka života signalizuje?
Číslo 16,5 a jeho násobky 33; 66; 132; 264… tieto čísla sú v harmónii s tónom solfeggio (video) s frekvenciou 528 Hz, ktorú používajú genetici na opravu poškodenej DNA, genetického plánu, na ktorom je založený život.
Znamená by to, že naša DNA sa práve teraz začína sama opravovať? Čo ak je postupná zmena vibrácií Matky života na harmonickú frekvenciu 528 Hz začiatkom jej reaktivácie a očisty, tak aby život na nej bol v viac harmónii s jej srdcom?
Hoci nám túto zmena uniká a médiá ju zamlčiavajú nemali by sme ju ignorovať.
V kontexte prebiehajúcich zmien klímy a tiež pandémie koronavírusu nám taliansky básnik Andrea Melis Parolaio ponúka túto úvahu:
“Bez autogénneho tréningu posádky by APOLLO 11 na Mesiaci havarovalo!”
Kniha, ktorá mi zmenila život a otvorila dverek práci rozhlasového psychológa .
“Ľudský činiteľ” za socializmu
(časť 5. – stroboskopický efekt)
Stalo sa to takto: Písal sa rok 1969 a bolo práve 20.augusta, teda deň pred prvým výročím okupácie ČSSR. To „výročie“ malo v celom štáte búrlivý priebeh. O život prišlo niekoľko ľudí, - najmä v Brne, pokiaľ si spomínam. Mal som 21 rokov. Popri štúdiu som si vtedy privyrábal ako zvukový technik a asistoval pri vysielaní Rozhlasových novín. V ten deň sa na chodbách vysielacieho traktu z ničoho nič mihli neznáme postavy a pred budovou rozhlasu na Zochovej ulici stáli "zvláštni ľudia". Správy vtedy čítala hlásateľka DARINKA REKOVÁ. Všetci sme boli rozrušení. V hlavných správach nechtiac prečítala slovo „TRAKCIE“ s breptom „FRAKCIE“. Tá veta znela približne takto: „zo Sovietskeho zväzu k nám vedú nové vysokonapäťové frakcie elektrického prúdu, ktoré sú zdrojom svetla, tepla pre naše domácnosti a energie pre štát a jeho priemysel...“.
Hlásateľka Československého rozhlasu v Bratislave DARINA REKOVÁ, zdroj: archív SRo
Dnes by sme sa nad tým usmiali. Vtedy tomu však bolo inak. Napätie bol také veľké, že aj medzi stenami "preskakovali iskry". Spočiatku bolo hrobové ticho. O niekoľko dní sa však spustil zvláštny tichý virvar. že si je ho možné ťažko predstaviť inde a v inom čase. Tento brept poslúžil ako zámienka pre vyšetrovanie a následne aj previerky v celom kolektíve hlásateľov. Samozrejme v jeho centre sa ocitla nešťastná Darinka Reková. Poznal som ju celkom dobre, - vravela, že nevie ako sa to mohlo stať a zúfala si z tých všelijakých inkvizičných pohovorov. Objavila sa KGB, vtedajšia ŠtB a čo ja viem kto sa ešte zo dňa na deň stal, z bývalých rozhlasových kolegov, nosičom zástavy normalizácie. Nedalo mi to vtedy spávať. S hlásateľmi sme mali spoločnú chodbu, z vysielacej miestnosti sme sa cez veľké okno vzájomne videli. Spomenul som si, že asi pred mesiacom údržbári v hlásateĺniach vymieňali ŽIARIVKY. V každej hlásateni bolo na strope 6 panelov, každý so 6-timi žiarivkami. Dokopy 36 svetiel. Na niečí pokyn nechali tí údržbári na strope len každú druhú žiarivku. Urobil to najhoršie čo mohli urobiť! Svietilo teda 18 žiariviek, ale každá v rovnakej, polovičnej amplitúde. Teda nie kontinuálne ako bežné žiarovky, ktoré vyžívajú na svietenie celých 50Hz/s, ale len hornú, či dolnú periódu. Bežne sa to nedalo postrehnúť, ale pri pohybe oka sa to občas prejavovalo ako blikanie. Odborníci tento jav už vtedy mali celkom dobre preskúmaný. Nazvali ho „stroboskopický efekt“. Pri čítaní spôsobuje, že dochádza k zámene napr. písmen ako „b“ a „d“, „m“ a „n“ a tiež „t“ a „f“. Bol som vtedy radový technik a moje slová o „stroboskopickom efekte“ brali na ľahkú váhu. Práve som robil skúšku z psychológie práce a v jednej z učebníc som našiel popísané rizikové účinky tohoto efektu pri odčítaní údajov z indikátorov v leteckej doprave a a tiež pri čítaní textu. Tá kniha mala názov „Inžinierska psychológia“. Jej autorom bol už vtedy svetoznámy sovietsky psychológ Boris Fjodorovič Lomov. To zabralo! Rozhlasoví súdruhovia boli veľmi radi, že sa to takto hodnoverne vysvetlilo a pred uniformovanými sovietskymi súdruhmi mohli zdôvodňovať, že ten brept nebol žiadnou provokáciou.
Tú knihu si požičali a už mi ju nevrátili.
Darinka Reková následné dianie ťažko prežívala. Mala rada svoju prácu. Ako zámienku za ten nechcený brept, jej potom chceli spočítať nielen vysielanie v auguste 1968, ale aj chladné, neústretové postoje k rozhlasovým normalizátorom, ktorí sa začali vynárať ako spasiteľskí démoni. Nakoniec ten svoj boj tragicky vzdala. ŠtB-áci nemohli pripustiť, že ju vlastne utýrali a tak na vysvetlenie začali šíriť rôzne dezinformácie. Aj takéto môžu byť súvislosti jedného mizerného breptu. Na jeho začiatku stál "ľudský činiteľ", ktorý sa vtedy u nás vnímal len ako komplikujúci zdroj problémov "pri rozvoji a budovaní socialistickej vlasti". Žiaľ - podobne je tomu tak dodnes, hoci v iných spoločenských pomeroch.
Paradoxne mi táto smutná príhoda pomohla pri návrate do rozhlasu po skončení štúdia a po nedobrovoľnom pobyte vo výchovno-nápravnom zariadení. Viac TU.
Dve hlavné rozhlasové intelektuálky Perla Karvašová a Zora - Dagmar Kločková, ktoré ešte dlho po auguste ´68 "chodili v čiernom" sa ešte počas môjho štúdia chválili, že to oni "vyhnali" toho chlapca od zvukárov čo čítal a počúval Antickú knihovňu * študovať na FF UK. Veľká súdružka Margita Bullová, hlavná inšpektorka vysielania a účastníčka SNP, ktorú som mal ľudsky celkom rád, mi dala k štúdiu odporúčanie, možno aj preto, že som doučoval jej syna a za odmenu býval u nich v podnájme na Schillerovej ul., kým som sa presťahoval do susedného VŠ internátu "Horský park", ...
Sociológiu som mal v oku, ale v roku ´68 ju neotvárali, tak sa mojím osudom stala psychológia. Chcem tým poukázať len na to, že v povedomí rozhlasákov, hlavne tých na Zochovej ul. stále žila - aj po niekoľkých rokoch - spomienka na tú udalosť so "stroboskopickým efektom".
Po nedobrovoľnom "azyle" som si niekoľko mesiacov nevedel nájsť prácu. Nebolo mi všetko jedno. Kádrováci v Psychiatrickej liečebni v Kroměříži rozhodli, že "když máte takové to pozadí, tak sme tú žádosť o přijetí nedali ani na schválení CZV KSČ". Vrátil som sa teda na Slovensko. Profesor Damián Kováč, riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie, kde som robil diplomovku ma poslal za svojím menovcom do rozhlasu. Asi vedel prečo.
Vtedajší riaditeľ rozhlasu Pavol Kováč hneď na pri prvom stretnutí vytiahol z regálu jednu knižku a spýtal sa ma či je moja. Už dávno som sa zmieril s jej stratou. Bola to "Inžinierska psychológia" B.F. Lomova, ktorú som mal na str.100 ošifrovanú. Keď som odpovedal ´áno". Opýtal sa, či sa chcem vrátiť späť do rozhlasu. Odpovedal som rovnako "áno". "Ste prijatý" znel jeho verdikt ani nie po 15 minútach rozhovoru,- napriek šrámom za moje "hriechy" v roku ´68.
Prvá akcia, na ktorú som sa ako začínajúci psychológ podujal bol Autogénny tréning hlásateľov. Ten ma ako nezamestnateľného brigádnika naučil viesť prof. Stanislav Kratochvíl v PL Kroměřiž. Hlásatelia patrili vždy medzi hrdú a vzdorovitú rozhlasovú elitu. Aj preto som mal spočiatku trochu obavy ako dopadne moja psychologická premiéra v rozhlase. Sami mi to však uľahčili. Na cvičenia a konzultácie chodili disciplinovane takmer všetci (dámy i páni) a najmä poctivo cvičili abecedu autosugescie aj doma. Dodnes vidím ležať krásne dámy vedľa seba na koberčekoch, ktoré si nosili do prepožičaného "fitneska" v Ústave detskej psychológie a patopsychológie so sebou (Hanu Rendekovú, Magdu Šmihulovú, Nóru Seleckú, Nina Kramárová,...) a vedľa nich mužské hlásateľské esá, akými boli Miro Havel, Janko Bílý, Július Hvozdík, Paľo Sobek, či veľký recesista, boxer a budúci emigrant Imro Fábri. Zhovievavo a trpezlivo počúvali moje prvé pokusy o sugescie "ťiaže, "tepla" atď., vyslovované málo školeným, nehlásateľským hlasom.
To bola ich vďačnosť za odhalenie účinkov "stroboskopického efektu" v hlásateľniach. Šéf hlásateľov Janko Bálint im tú relaxáciu dokonca preplácal ako výkon povolania.
Takto sme sa navzájom snažili preklenúť traumu, ktorú nám všetkým spôsobil august ´68.
Takto čarovne sa prepletajú nitky príbehov a osudov knižiek a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť v živote stretnúť.
Ďakujem im za to!
Vtedy som netušil, že sa s B.F. Lomovom stretnem osobne. O 19 rokov neskôr na V. zjazde Čs. psychológov v Brne (1980) . Na to stretnutie mám len hmlisté spomienky. Na záverečnom bále ma ktosi posadil vedľa neho. Slovo dalo slovo a tak som mu po chvíli vyrozprával tú “story” so stroboskopickým efektom v rozhlase. Potľapkal ma po pleci tak, že som skoro spadol zo stoličky, povedal “chorošo ” a objednal ďalšiu fľašu červeného vína. Potom sa mi zdal trochu osamelý a tak som poslal za ním kolegyňu Michailu Svobodovú aby ho pozvala do tanca. Míša mi potom povedala, že takého výborného tanečníka už dávno nemala. 🙂
Reminescencie na Borisa Fjodoviča Lomova
Pri druhom stretnutí už v Bratislave v roku 1983 mi B.F. Lomov celkom súkromne - počas diskotéky, ktoré som s rozhlasovým audio-vybavením robieval pre bratislavských psychológov - pri dopíjaní druhej fľaše červeného vína, (ktoré vtedy priniesol k DJ pultu Dr. Ivan Šípoš, (neúnavný organizátor neformálnych stretnutí psychológov) - povedal približne tieto slová: "Bez autogénneho tréningu by Američania na mesiaci hladko nepristáli" - a rozpovedal mi príbeh, o ktorom sme v tom čase ani netušili.
" Počas pristávacie manévru, pri obliekaní skafandru Edwin ALDRIN nechtiac zavadil o palubný počítač a vypol ho. Na nové naštartovanie počítača zostávalo málo času a hrozila havária. Vtedy sa rozhodol veliteľ celej misie Neil ARMSTONG prepnúť celý systém na ručné ovládanie pristávania. To si vyžadovalo mimoriadne zručnosti a tiež schopnosť nepodľahnúť obrovskému stresu. Tú mu poskytol práve autogénny tréning" povedal B.F. Lomov.
Ako? - opýtal som sa opatrne, aby som sa dozvedel čo najviac.
"Nič tajuplné na tom nie je. Z autogénneho tréningu zostane nakoniec len jedna formulka, ktorú Schultz sfomuloval nasledovne - "Som absolútne pokojný, som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! - americkí astronauti k tomu ešte dodávali predstavu "Moja myseľ je čistá a pevná ako diamant! " Taká koncentrácia trvá zlomok okamih. Možno stačí na ňu jeden nádych a výdych" a dodal - žiadna iná technika sebaregulácie toto takto efektívne neumožňuje."
Nakoniec témy a bez ďalšieho komentára dodal: "To že Armstrong úspešne zvládol pristátie sa stalo nakoniec jeho "malým krokom , ale veľkým krokom pre ľudstvo" je dnes historickou skutočnosťou..., ale my máme Gagarina. Iné je, že tesne po pristáti na Mesiaci Armstrong sa rozhodol ako veliteľ misie, zmeniť na Zemi podpísaný protokol, že prvý krok na inom vesmírnom telese urobí vedec Dr. Aldrin. Nakoniec sa stalo, že ho urobila noha vojaka Neila Armstronga."
Akademik Boris Fjodorovič LOMOV
Tento vysoký, plavovlasý a modrooký bojar z hrdého Novgorodu mi učaroval. Zvlášť potom ako zhodnotil udalosti v roku 1968 a po ňom. Bolo mi cťou, že ma považoval za svojho kolegu.
V roku 1983 sme však debatovali aj celkom vážne, tak aby niečo z toho mohol odvysielať aj Československý rozhlas. 🙂
Výňatok zo zachovalého záznamu interview s B.F. Lomovom počas jeho návštevy Psychologického pracoviska, ktoré nazval "psychologickým laboratóriom" (1983).
Pri rozlúčke som B.F. Lomovovi odovzdal niekoľko MGF kaziet s Psychobalzamom a prípravnou nahrávkou Psychosiesty. Tá ho osobitne zaujala.
Na oplátku som od Borisa Fjodoroviča dostal s venovaním knihu “Psychologické problémy kozmických letov”, ktorá obsahuje príspevky viacerých sovietskych kozmonautov a tiež málo známu, hoci pozoruhodnú knihu Jurija Gagarina (spoluator Vladímir Lebedev) “Psychológia vo vesmíre”. Prelúskal som ich obe zo všetkých strán a majú dodnes čestné miesto v mojej knižnici.
Po čase som od neho dostal gramoplatňu s nahrávkou autogénneho tréningu, ktorú nahrali ruskí psychológovia A.A. Repin a V.E. Rožňov. Bola určená pre potreby Vojenského námorníctva ( zvlášť pre posádky ponoriek) a Flotilu morského rybného priemyslu.
Až po mnohých rokoch som sa z otvoreného archívu ŠtB dozvedel, že práve na jeho podnet mi Mestský výbor KSS v Bratislave, po takmer desiatich rokoch odkladania dal v roku 1987 súhlas k nastúpeniu štúdia vedeckej ašpirantúry na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Asi som bol voči súdruhom málo ústretový, čomu sa nedalo vyhnúť, už len z podstaty práce podnikového psychológa a tiež aj preto, že som mal tej rebélie za ušami viac ako dosť. Viac napr. TU. Nebolo by spravodlivé nespomenúť v tejto súvislosti aj druhého muža z fotografie vyššie – prof. Damiána Kováča, riaditeľa spomenutého ústavu, ktorý v jednej mojej clivej chvíli poznamenal “počkáme na teba, aj druhú päťročnicu”. Nakoniec prišiel november ´89. V rádiu som mal kopu inej práce a moja ašpirantúra odplávala dole Dunajom. 🙁
Pohľad na spálňu ruskej ponorky v tesnej blízkosti torpedových strieľníIlustrativny screen z filmu Gravity – Sandra Bullock 3
Záverom
Ak raz človek začne cestovať vesmírom a osídľovať iné vesmírne telesá, tak limity ľudského činiteľa budú rozhodovať o úspechu tej-ktorej vesmírnej misie. Bez vedecky prepracovaného a dokonale osvojeného systému autoregulácie psychických stavov a procesov sa nezaobíde žiaden člen posádky kozmických lodí. Autogénny tréning bude jeho súčasťou – takou nevyhnutnou akou je dnes pre nás vzduch a kyslík v ňom, ktorý dýchame.
V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ľudia na celej planéte bojujú s pandémiou koronavírusu COVID 19. Mnohým sa vírus celkom vyhne, mnohí mu zdatne odolávajú, mnohí boj s infekciou nakoniec vyhrajú, mnohí však svoj boj prehrajú. Môže byť tréning imunity v tomto boji prínosom?
Ľudstvo od pradávna trpelo na nákazlivé choroby. Najťažšie z nich – mor, kiahne, cholera – často nadobúdali masový charakter a kántrili odrazu desaťtisícky ľudí. Dejiny poznajú nejedno svedectvo o tom, ako sa kvitnúce mestá za niekoľko dní premenili na jeden veľký cintorín. Pri pozorovaní priebehu infekčných chorôb a epidémií sa ľudia mnohému naučili a tiež si všimli, že nie každý človek podľahol nákaze a ťiež zistili, že tí čo prežili sa druhý raz nenakazili, ani vtedy ak sa stýkali so smrteľne chorými. Ešte v stredoveku prevládal názor, že je to vec vyšších síl, či čarov.
Dnes sa už nikto neodvažuje pochybovať o tom, že nadprirodzené moci nezohrávajú pri šírení epidémií a prežití jednotlivcov žiadnu rolu. Okrem vlastností samotných mikroorganizmov má na rozšírení infekcií rozhodujúci podiel hygiena a na prežití jednotlivcov ich ochranná bariéra, ktorú nazývame imunitou.
COVID 19 on Earth 2020 – 21
Imunita je definovaná ako schopnosť organizmu úspešne reagovať na život ohrozujúce toxické, infekčné agensy. Môže byť zdedená, vrodená, alebo aj získaná.
Existuje mnoho spôsobov posilňovania imunity: očkovaním počnúc, cez šport, životosprávu a rôznymi doplnkami výživy končiac.
Zdroj: www.pexels.com
Zmyslom tohto blogu
je poukázať na jeden menej známy, v našej kultúre prehliadaný a nedoceňovaný spôsob zvyšovania ľudskej imunity. Je ním objavovanie a využívanie osobitnej a mimoriadnej schopnosti ľudskej psychiky, ktorou je IMAGINÁCIA.
Visions and insights as granted by God. King Solomon’s Dream by Luca Giordana. Public domain
Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na neuvedomovanej, inštinktívnej úrovni. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.
Ľudstvo ich od úsvitu svojich dejín nielen intuitívne využívalo, ale dokázalo “skonštruovať veľké projekty”, ktoré komplexne regulovali nielen vzťahy medzi psychikou človeka, jeho prežívaním a telom, ale aj organizovať a regulovať celé spoločenstvá ľudí. Tým systémom hovoríme náboženstvá.
Tieto postupy a systémy dokázali využívať IMAGINÁCIU ako DAR VIERY, predstavovať si nadzmyslovú realitu, predstavovať si čo je za stenou nášho poznania, čo by sa mohlo reálne diať a udiať, čo by nám mohlo pomôcť v každodennom zápase o život.
Je možné imunitu trénovať?
Práve IMAGINÁCIA je silou, ktorá stojí za nezdolnou vierou ľudstva v spravodlivosť, za vierou v krajší život a lepší svet. Nie je cieľom tohto príspevku venovať sa ďalej všemožným asociáciam tejto úvahy. Hoci by mohli byť pre niektorých čitateľov zaujímavejšie ako pôvodne naznačený zámer „TRÉNING IMUNITY“.
Vrátim sa k nemu poukázaním na význam a zmysel jedného imaginatívneho rituálu, ktorý poznajú a tisícročia využívajú veriaci všetkých náboženstiev. Je ním MODLITBA. Jej liečivé účinky potvrdzujú aj viaceré výskumy. Napr. TU
modlitba s ružencom
Neveriaci môžu veriacim tento DAR len závidieť. Duševný svet veriacich je práve vďaka ich viery prinajmenšom o jednu dimenziu bytia bohatší.
Aj tí neveriaci , či inoverci hľadali a hľadajú spôsoby ako preklenúť svoju skepsu voči božskej prozreteľnosti a pomôcť si v zápase s neraz ťažkou realitou ich životov. Mimochodom takých ľudí, hľadajúcich, má aj ten náš biblický Boh vraj radšej, ako tých pokorných, v pokľaku a odovzdaných osudu.
Modlitba Dr. Igora Bukovského
“Otče náš, ktorý si na nebesiach, keďže sa každá ľudská predstava mýli v tom ako vlastne vyzeráš a kde sú tie Tvoje, nie naše, nebesia, až príliš často zabúdame, ako veľmi presahuješ naše myslenie a naše schopnosti. Tvoj Majestát a Tvoja Existencia je pre mňa tajomstvom, ktoré vyvoláva bázeň, ale ktoré ma neustále priťahuje.
Tak posväť sa meno Tvoje pred celým vesmírom a celým Stvorením, aby sme ho my nekrivili svojimi falošnými predstavami a hlúpymi rečami o Tebe. Kam sa len pozriem, vidím a počujem zázraky, na ktorých stojí to všetko, čo si stvoril z ničoho.
Preto sa už neviem dočkať a prosím: Príď Kráľovstvo Tvoje, lebo tie naše kráľovstvá zlyhávajú, naše plány a istoty sa rúcajú, naši vodcovia nás zrádzajú, klamú a okrádajú, naše zdravie je krehké, duša sa trápi a smrť je tiesnivá myšlienka… To preto neverím, že môj život je len náhoda, ktorá nemá žiadny zmysel.
Takže znovu volám Buď vôľa Tvoja – ako v nebi, tak aj v našej zemi, pretože sme sa ocitli v búrke, víchrici, ktorá láme našu vieru v dobro a pravdu, triešti naše vzťahy aj lásku, ničí naše ideály a ženie preč našu Nádej… Buď teda vôľa Tvoja aj v mojom živote a daj mi silu, múdrosť a pokoru prijať Tvoj plán a odkaz, že i toto všetko, čo teraz zažívame, má svoj vyšší zmysel a cieľ; že som vystavený vírusu, baktériám, strachu, hnevu, neistote a chaosu preto, aby som zase o čosi viac dozrel a bol lepší, silnejší a spokojnejší človek, ktorý hľadá cestu k Nádeji a nie cestu Pohodliu. Ďakujem tiež za Tvoje tiché uistenie, že aj táto víchrica raz, a možno už onedlho, skončí, prach sadne a na naše konanie počas krízy v plnej sile zasvieti svetlo Tvojej Pravdy.
Chlieb náš každodenný daj nám i dnes a pouč nás o tom, koľko je pre naše telo a dušu tak akurát, aby sme si nespôsobili chorobu z nedostatku ani chorobu z nadbytku.
Odpusť nám naše viny – že sme pasívni, zbabelí a leniví, že sme povrchní, nenásytní a krutí ..je toho tak veľa, čo mi treba odpustiť! Tak obnov moje srdce, prosím a postav ma na správnu cestu…
Odpusť nám našu vinu, že málo odpúšťame našim vinníkom a od Teba chceme tak veľa. Vyznávam, že je pre mňa ťažké viac vidieť svoje chyby a slabosti než chyby druhých.
Neuveď nás do žiadneho pokušenia, ktoré by nás, ktoré by mňa navždy odtrhlo od Teba.
A zbav nás zlého, zbav nás vírusu v tele aj v duši, zbav nás vírusu strachu a hnevu, vírusu zbabelosti a lenivosti, zbav nás toho zlého, čo škodí mojej duši, aj toho zlého, čo škodí nám všetkým.. zbav nás toho zlého v nás aj okolo nás, čo nás chce obrať o slobodu a ľudskú dôstojnosť… zbavuj nás toho všetkého zlého v nás, čo nám bráni kľačať pred Tebou a ďakovať a prosiť a prijať Tvoju milosť, bez ktorej sme stratení v pekle našej ľahostajnosti, pýchy a vzdoru …
Amen.”
Najmä v XX. storočí vzniklo viacero vedecky overených a od nánosov náboženského bájoslovia očistených postupov, ktorých účinky sa v mnohom približujú práve náboženským rituálom. V budúcnosti snáď vedci a klerici, teisti i ateisti, nájdu spoločnú reč a dokážu sa vzájomne obohatiť. Jeden takýto pozoruhodný pokus vznikol aj na Slovensku.
Sú ním dve publikácie Mons. Prof. Dr. Jozefa VRABLICA „Viete meditovať“ a „Pozvanie k zenovej meditácii“.
S potešením a uznaním tomuto osvietenému kňazovi, ktorý bol počas svojho života pre svoje názory a dielo neraz prehliadaný práve svojimi bratmi, som našiel medzi ním odporúčanými technikami približovania sa k Bohu aj AUTOGÉNNY TRÉNING.
Prevažujúci pohľad kresťanských autorít na autogénny tréning – dostupný TU
Aktuálnou inšpiráciou k napísaniu toho blogu však neboli len knižky Mons. Vrablica, ale aj publikácia nemeckého lekára HERMANA GOESINGA „TRÉNING IMUNiTY, ktorá vyšla pred pár rokmi v českom aj v slovenskom jazyku.
Herman Geesing v nej – popri iných, zväčša naturálnych postupoch venoval jednu kapitolu autogénnemu tréningu a nazval ju „Autogénny tréning – cesta k harmónii imunitného a nervového systému.”
Predtým ako z nej budem citovať usmernenie k TRÉNINGU IMUNITY považujem za vhodné poznamenať, že u náhodného čitateľa môžu jeho rady vyvolať pocity iluzórnosti a iracionality. Plne pochopiť ich zmysel môže len čitateľ, ktorý si úspešne osvojil aspoň prvé tri cvičenia AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU, prvé tri písmená abecedy autosugescie.
Nemusí to ísť u každého vždy ľahko. Spomeňte si ako ste sa kostrbato učili písať prvé písmenká a čítať slová zo svojho šlabikára
Len takto trpezlivo si otvoríte bránu k riadenej IMAGINÁCII. Bez ich osvojenia je vnímanie a pochopenie zázračnej sily a jej liečivého daru vzdialené a cudzie asi tak ako jazyk iného národa.
tréning imunity
„Nájdite si čas. Neponáhľajte sa od jedného cvičenia k druhému, ale vyčkajte. Na pocitové odpovede svojho tela. Pokračujte až potom, ak je napríklad vaše pravá ruka skutočne teplá, ak skutočne pocítite tlkot vášho srdca vo vašej hrudi.
Až vtedy sa dostanete do rozpoloženia, v ktorom budeme schopní imaginárne kontaktu s ktorýmkoľvek telesným orgánom, dokonca i s vlastnými obrannými bunkami. Stačí si predstaviť, ako sa títo maličké tvory, ktoré môžu nadobúdať rozmanité podoby, potulujú po celom tele spoločne s červenými krvinkami, krvnými doštičkami a látkami z potravy, ktoré sa v krvi rozpúšťajú. Vnímajte ako všetko čo stretnú skúmajú a testujú, ako zisťujú, či je to zdravé a či to patrí k vášmu telu.
Ilustratívny obrázok. Pinterest domain
Sledujte ako biela krvinka opúšťa krvný obeh, aby s pomocou lymfy prekĺzavala od bunky k bunke a overovala, či je všetko v poriadku. Pozorujte ako tento neúnavný strážca vášho zdravia vyhľadá vírus, možno akúsi kruhovú a pichľavú potvôrku, ktorá sa práve chystala usadiť sa,ako ju pohltí a zožerie, alebo ako odhalí rakovinovú bunku a tiež ju bez váhania pohltí. Predstavte si, ako sa obranné bunky delia, aby ich bolo v tele proti útočníkovi dostatok.
A všimnite si, ako T lymfocit dáva príkaz B lymfocitom aby z nich vypadávali maličké útvary (protilátky), ktoré sa okamžite kopia na antigéne, aby ho neutralizoval.
Takéto plastické predstavy nie sú pochabým hraním, ale práve naopak sú veľmi užitočné. Umožňujú priamy kontakt s imunitným systémom. Obraz je predsa prajazykom života. Už otec autogénneho tréningu, profesor J.H.Schultz vštepoval svojim pacientom: „Každá dostatočne názorná prestava má tendenciu uskutočniť sa.“
Práve preto, že obrazotvornosť je tak silná, snažte sa nielen pri autogénnom tréningu, keď to bude možné, striktne sa vyhnúť každej negatívnej predstave. Naučte sa všetko vidieť pozitívne. Napríklad: ak trpíte bolestivým kĺbovým reumatizmom, nepredstavujte si ako váš kĺb chradne, ale vytvorte si predstavu, že obrané a poriadkové sily organizmu čelia ničivému procesu a že sa tkanivo kĺbov regeneruje a hojí. Alebo si zájdite spolu so svojimi obrannými bunkami do školy, teda do thýmusu – žľazy, ktorú máme na hrudi a vypočujte si ako tam svoje vedomosti získavajú. Myslite vždy na víťazstvo, nikdy nie na prehru.
Ak sa máte pre sebou, či doma, alebo v zamestnaní nejaké veľké ťažkosti, pri ktorých sa vás zmocní úzkosť, bezmocnosť a nervozita, sadnite si do kresla oprite sa a na niekoľko minút sa uvolnite. Zavrite oči, vojdite do intímneho kontaktu so svojím nervovým systémom a povedzte si: „Všetko bude zase dobré! Všetko sa vyjasní!”
Vaše vlastné predstavy nemusia byť samozrejme také rozhodné. Mali by ste však svojmu želaniu presvedčivo veriť. Pokojne a bezpodmienečne. Môžete sa pritom spoľahnúť, že výkonnosť vášho imunitného systému je fantastická. Je oveľa zázračnejšia, než si obvykle myslíme, že neexistuje nič, vôbec nič čo by nakoniec nedokázal zdolať! Akonáhle tento dar autosugestívnej imaginácie objavíte, poznáte, že je to ten najväčší DAR, ktorý ste mohli pre seba, pre svoje zdravie získať.“
(voľný preklad z vydania IMUNITNí TRÉNINK ( Hermann Geesing, vyd Sfinga S Aktuell, s. 118-119, 1993)
Uvedené potvrdzujú aj najnovšie štúdie holandských a austrálskych vedcov, ktorí dokázali, že imunitný systém človeka dokáže byť efektívne ovládaný jeho vedomím. To znamená, že naše myšlienky, presvedčenia a psychický stav dokážu ovplyvniť naše telo na bio-fyziologickej úrovni.
Zjednodušene povedané: zamerajte sa na svetlé stránky života, predstavte si samého seba ako šťastného a zdravého, meditujte, naučte sa abecedu autosugescie podľa autogénneho tréningu a čoskoro uvidíte pozitívne zmeny nielen na svojom zdraví ale v celom vašom živote. ViacTU
portrait of Johann Stobaeus, 1580 – 1646, a German composer
Sentencie Ióannésa Stobaiosa (gréckeho filozofa žijúceho v Ríme , v 5. stor. n.l.) sú venované spravodlivosti a zákonnosti v grécko-rímskej civilizácii. Starí Gréci si uvedomovali, že spravodlivosť a zákonný poriadok nemusia byť vždy to isté. Bohyňa Themis dbala o zákonný poriadok a jej dcéra Diku o spravodlivosť.
Starí Rimania tieto úlohy vtelili do jednej bohyne, bohyne Justície. Stobaios v zhode napr. so Sókratom nadraďuje zákonnosť nad spravodlivosťou. Aj preto bol významne uprednostňovaný kresťanskými filozofmi a mocnými vtedajšej doby.
OZVENY Z ANTIKY predurčujú naše životy viac ako sme ochotní pripustiť.
Najnovšie genealogické výskumy zaoberajúce sa štúdiom rodokmeňov celých civilizačných okruhov – od úsvitu ľudských dejín do dnešných dní prinášajú mimoriadne zaujímavé poznatky.
Tie hovoria napr. o tom, že vo Výchoeurópskom civilizačnom okruhu sa štatisticky najviac vyskytujú jedinci s haploskupinou R1a a v Západoeurópskom okruhu jedinci s haploskupinou R1b. Podľa viacerých vedcov tieto genetické dispozície predurčujú napr. aj naše hodnotové vnímanie.
Ľudia, ktorí sú nositeľmi R1a uprednostňujú spravodlivosť v ich životoch, v spoločnosti a nepochybujú, že spravodlivosť má nadčasový, nadzmyslový, “božský” pôvod. Títo ľudia majú svedomie vyvinuté silnejšie ako ľudia z iných skupín.
Ľudia s haploskupinou R1b majú sklon spravodlivosť prehliadať a uprednostňujú reálnu zákonnosť. Tú ale majú v rukách mocní tohto sveta a často ju lámu na svoj obraz. V záujme koristi, zisku, neoprávnenej výhody, atď. Ľudia R1b dokážu ospravedlniť vykorisťovanie človeka človekom a svoje dobyvačné vojny. To vysvetľuje mnohé z civilizačných stretov, vojen, revolúcií, genocíd, atď.
Rozšírenie haploskupín v Európe
Rozšírenie haploskupín v Európe KLIKNITE PRE ZVäČŠENIE
Je pozoruhodné, že už starí grécko-rímski myslitelia sa na vtedajšej úrovni poznania zaoberali dilemou spravodlivosti, zákonnosti a dedičnými dispozíciami.
