HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY
za letu, na stojáka, dolu hlavou, pod vodou, na hladine, na konári, na vlásku, s otvorenými očami, v brlohu, v nore, …
a jedna senzácia
“Som rekordér! Viete o tom?”
Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.
Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.
Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.
Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií stále obmedzené. Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.
Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?
Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.
Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok definujem spánku.
U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.
Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.
Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.
Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.
U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.
Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.
Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.
Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.
Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.
Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.
Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.
Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.
podobne aj žirafy
Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.
V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by. Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.
Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.
U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.
Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.
Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.
Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva. Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu. Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov
Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.
V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.
Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie.
Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.
DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,
Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.
Čo sme o ňom vedeli?
Jeho vedecký názov Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.
Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje. Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).
Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0
Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.
Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.
Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.
Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete. Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi za celých 10 mesiacov, co trvala ich migrácie, ani raz nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to Formule 1 medzi vtákmi …“
Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.
Spánok vo vzduchu
Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, … a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.
Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.
Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště
Priemerná |
dĺžka spánku |
| žirafa | 2 hodiny |
| kôň | 3 hodiny |
| somár | 3 hodiny |
| slon | 3.5 hodiny |
| ovca | 4 hodiny |
| krava | 4 hodiny |
| koza | 5.5 hodiny |
| tuleň | 6 hodín |
| prasa | 8 hodín |
| človek | 8 hodín |
| zajac | 8.5 hodiny |
| šimpanz | 9.5 hodiny |
| líška | 10 hodín |
| pes | 10 hodín |
| pavián | 10 hodín |
| delfín | 10 hodín |
| kačka | 11 hodín |
| opica rézus | 12 hodín |
| mačka | 12.5 hodiny |
| potkan | 12.5 hodiny |
| lev | 13.5 hodiny |
| vtákopysk | 14 hodín |
| veverička | 15 hodín |
| tiger | 16 hodín |
| leňochod | 16 hodín |
| pytón | 18 hodín |
| vačica | 18 hodín |
| netopier | 20 hodín |
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom
V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život.
V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza.
Nič to však nemení na tom, že život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe zázrakom a vzácnym darom.
zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak
Zdroje:
https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html http://dazdovniky.vtaky.sk/sk https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6
Možnosť poslať správu, alebo dopyt (send our your feedback)
kliknite na spodnú lištu
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
