Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho  tréningu v rôznych oblastiach.

℘

Efektívnosť autogénneho tréningu pri zlepšovaní zdravia a zvyšovaní bezpečnosti práce vo vysoko rizikových odvetviach (baníctvo, polícia).

        Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.

Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa  opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.  Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu. 

Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia  vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu.  V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.

Z týchto  dôvodov autorka štúdie  odporúča, aby autogénni tréneri -  terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri  podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.



Záverom konštatuje, že  ľudský  neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je  nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.  

Ľudia na takéto neprimerane náročné  požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami; 
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí,  otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.  

Organizácie tiež  musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy. 

Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať  rizikových podmienkach.  Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú  na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!

℘

Autogénny tréning zlepšuje subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a medziľudských vzťahov. Výsledky rozsiahleho terénneho výskumu počas krízy COVID-19 v Španielsku,

                                   Pre pôvodný zdroj kliknite na titulku.

Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000). 

Cvičiaci autogénneho tréningu považovali  túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.

℘

Vplyv autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov – pilotná štúdia.

Poznámka: 
Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning  prostredníctvom  rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.

U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.
 To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.
Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.
Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). 

Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

Zdroje: 
KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20

Viac na 
SÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu

℘

Autogenic-Feedback Training Excersise – Method and System AFTE (patent NASA) 

Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa  patentu NASA  kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup  vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.

 Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:

• zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;

•  zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;

• ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;

•  ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie,  aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;

• u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;

•  u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
  na ovládanie ich zvieracích svalov;

• u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
  
  

℘

Využitie AT a ďalších mentálnych techník v súťažení  a zotavovaní  profesionálnych športovcov.

Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.

 


Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie

℘

Sú všetky techniky zvládania stresu rovnocenné, alebo majú špecifické účinky?

Táto štúdia  hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.

Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu  na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).

Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri  liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky

Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v  klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.

Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom  objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.

℘

Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.

Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.

℘

Autogénny tréning pri strese a úzkosti.

Cieľom  prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť   dostupné  štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.

Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať  v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.

℘

Metaanalýza nemedicínskej liečby chronickej bolesti.

Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku.  Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali  krátkodobú účinnosť.  Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.

℘

Účinok autogénneho tréningu na kontrolu úzkosti u žien s diabetom 2.

℘

Autogénny tréning pri liečbe opakujúcich sa bolestí hlavy.

Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy  (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou  (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.

Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali.  Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti  (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje  priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.

Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo  štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy  vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.

℘

Účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u detí a dospievajúcich s problémami správania a emócií.

Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi  prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.

℘

Autogénna relaxácia a kvalita života súvisiaca so zdravím pri roztrúsenej skleróze.

Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím  a pohodu ľudí so sklerózou multiplex. 

Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu  na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.

Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

℘ ℘ ℘