Legendárna ANTICKÁ KNIHOVŇA

OZVENY Z ANTIKY – oživené hlasy dávnych vekov.

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední klasickí filológovia, prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma.  Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z  ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda. 

Mimoriadnu zásluhu na vzniku a realizácii cyklu mal redaktor Čs. rozhlasu Václav Cibula. V réžii Václava Špidlu priviedol k spolupráci takých interpretov akými boli: Jiří Adamíra, Radovan Lukavský, Karel Hlušička a Jozef Chvalina. Ich osobnostné fluidum, dar hlasu a krásne slovo umocnili tlmočené antické odkazy.

Nadšený a široký poslucháčsky ohlas signalizoval, že v časoch vtedajšej ideologickej orientácie spoločnosti zameranej na kolektivizmus a potláčanie „nemarxistických“ hodnôt, ľuďom výrazne chýbali odpovede na otázky ich vlastného života a jeho zmyslu. 

Boli to najmä poznania chtiví mladí ľudia, ktorým chýbalo klasické vzdelanie a podnety podporujúce vlastné myslenie. Mimoriadne silnú vrstvu poslucháčov Antickej knihovne tvorili technickí, vysokoškolsky vzdelaní špecialisti. Títo v nej objavili kompenzáciu svojho jednostranného zamerania na materiálny svet.

Na prekvapenie vtedajších ideologických strážcov patrili k poslucháčom aj funkcionári rôznych spoločenských organizácií. Tí dospievali k názoru, že myslieť je viac ako referovať. Rozsiahla bola aj vrstva vidieckych poslucháčov. Tí privítali náročnejší rozhlasový program ako jednu z mála možností kontaktu so skutočnou kultúrou a s európskym civilizačným dedičstvom.

Záujem verejnosti viedol ku knižnému vydaniu rozhlasových textov Antickej knihovne (Čtení z antiky, 1969) a hudobné vydavateľstvo SUPRAPHON k vydaniu upraveného výberu ôsmich častí na dvoch supralong  LP (1970). Veľký úspech týchto titulov podnietil aj vznik rozsiahleho edičného projektu vydavateľstva Svoboda, ktoré v priebehu dvoch desaťročí prinášalo najpodstatnejšie texty antického myslenia.

Václav Cibula vytrvalo pokračoval vo svojej rozhlasovej tvorbe aj v roku 1969 obdobným cyklom Etická knihovňa. Ten však už bol pre strážcov ideológie v začiatkoch normalizácie celkom neprijateľný a po necelom roku bolo jeho vysielanie zastavené.

Možno povedať, že Antická knihovňa prispela u občanov vtedajšieho Československa k vzkrieseniu hodnôt humanity, túžby po slobode a k želaniam demokratizácie vtedajšej spoločnosti. To sa nakoniec prejavilo v roku 1968, v „Pražskej jari“, ktorá patrí k tým najušľachtilejším vzopnutiam v našich spoločných dejinách.

Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené. To nás motivuje k ich digitalizácii a po miernych úpravách aj k postupnej ponuke na internete.

 

Umožnila nám to československá nahrávacia technika zn. TESLA a záznámové médium SUPRAPHON, ktoré boli v 60-tych rokoch minulého storočia na špičkovej  svetove úrovni. Dokazujú to aj zachovalé záznamy ANTICKEJ KNIHOVNE 

 

 

DIOGENÉS zo Synopé (audio)

STOBAIOS (audio)

Maximus TYRSKÝ (audio)

Kompletný zoznam Antickej knihovne