Archív značiek: neistota

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia. Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu.

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu — Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

Hovorí Mgr. et Mgr. Veronika Víchová, z Centra psychosomatickej medicíny v Prahe, lektorka autogénneho tréningu a autorka rovnomennej publikácie.

( Radio Wave, Balanc, 12.2.2019).

(Český rozhlas Plus, Studio Leonardo, 21.1.2021)

1. lekcia autogénneho tréningu kurzu vysielaného Slovenským rozhlasom

“Únava v práci je tikajúca bomba” hovorí austrálska psychologička

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

AUTOGÉNNY TRÉNING

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

11/11 edit 11 komentárov

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

špirála prepracovanosti — Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr. aj celoeurópsky prieskum zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

Stres zvyšuje chybovosť VIAC TU

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”