HUDBA A MIER
℘
Grécke slovo označujúce mier, “eirene” má podľa etymológov pôvod v oblati hudby. Znamená súzvuk všetkých tónov: vysokých i hlbokých, hlasných i tichých, … . Keď tóny súznia, súznia nielen medzi sebou navzájom, ale aj s ľuďmi okolo. To sa stáva iba vtedy keď harmónia medzi nimi vzniká prirodzene, podľa prírodou daných zákonitostí súzvuku, čiže nanásilne a slobodne.
V tom je ukrytý odkaz hudby pre mier medzi ľuďmi, ktorý stále mnohí bohapusto ignorujeme.
℘
HUDBA A MIER
V záujme hlavného zmyslu tohoto blogu ešte doplním, že latinské slovo “pax”(peace) pochádza zo slova “pacisci”, ktoré vyjadruje zhodu, dohodu, ktorá je vždy výsledkom jednania a vzájomného dohovoru.
V posledných mesiacoch , týždňoch a dňoch namiesto snahy o súzvuk stále častejšie počúvame pazvuky a hlasy, ktoré sú od vzájomného súladu vzdialené a stále sebavedomejšie nám vnucujú svoje predstavy o “MIERI”. Dokonca sa ich intenzita rozmohla tak, že slovo VOJNA sa stalo bežným výrazom (pred nedávnom niečo u nás nepredstaviteľné ) a slovo MIER sa mnohí obavájú vyslovovať z obáv, že budú považovaní prinajmešom za sympatizantov tej druhej strany konfliktu. Ak sa aj ozvú tak sú “algoritmami” vytesnení z mediálneho priestoru a často aj zablokovaní. V tom lepšom prípade sú považovaní za naivných romantikov, ktorí sú bojovne naladenými zbrojnošmi a ich lokajskými mediálnymi “expertami”, “analytikmi” a politikmi akurát tak na smiech.
V dejinách ľudstva sa veľa výnimočných mužov i žien vyjadrovalo k otázkam VOJNY a MIERU. Ich slová, odkazy a diela akoby v týchto dňoch nemali žiadnu váhu. Nikto si vraj vojnu neželá, ale všetci ju strnulo a v kŕči očakávajú- niektorí ju aktívne a podporujú, mnohí však “ako ovce v salaši” pasívne čakajú kým príde až k nim domov a vycerí na nich svoje zuby,
… a zdôvodňujú si to rôznymi fatalistickými múdrosťami typu:
„Mier- v medzinárodnom živote nie je ničím iným ako obdobím vzájomného podvádzania medzi dvoma vojnami.“ (Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 – 1914)
Našťastie je stále dosť odkazov múdrych, ktorí napriek bolestným skúsenostiam s neznášanlivosťou a chamtivosťou národov postavili ľudstvu majáky MIERU a HUMANITY.
Ibaže tie posolstvá v tej kakafónii hlasov politikov, výbuchov bômb a bolesti miliónov takmer nepočuť.
Patria medzi nich aj dvaja velikáni Fridrich Schiller a Ludwig van Beethoven.
Ten prvý napísal ešte v 18. storočí “Ódu na radosť”, ktorá je vlastne výzvou celému civilizovanému svetu a nádejou možného mieru. Netušiac aké hrôzy zažije svet v dvoch svetových vojnách.
Óda na radosť
Radosť – krásna iskra Božia,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.
Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni –
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami.
Ak ti dosiaľ šťastie prialo,
priateľovi pomáhaj,
ak túžiš za ženou stálou,
príď – tu u nás nájdeš raj.
Keby sa dnes každá duša
stretla hneď na úsvite,
svätý mier viac nenarušia,
plač so smútkom odíde.
Radosť! Človek odjakživa
pije z ňadier prírody,
ľudia tebou sa len živia,
z teba žijú národy.
Plný strapec tmavej révy –
darca najvzácnejších vín,
tebou sýtia sa aj červy,
teba schváli Cherubín.
Lúče slnečné sa roja,
nebo žiari nad nami,
spoločnými cestami
poďme v časoch nepokoja.
V náruč poďte milióny –
tu je bozk pre celý svet.
Bratia k hniezdam vzneste let,
kde náš milý Otec tróni.
V prach sa kloňte – milióny,
života bez Tvorcu niet.
Tam pri hviezdach bude bdieť,
tam pri hviezdach musí tróniť.
Radosť, jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.
Ten druhý, Ludwig van Beethoven ju zhudobnil, hoci ju pre svoju hluchotu mohol počuť len vo svojom duševných predstavách.
Jeho Deviata symfónia akoby v prišla z inej galaxie. V nej Beethoven dovŕšil to, na čom celý život tvrdo pracoval, doslova drel niekoľko rokov. V súčasnosti význam tohto diela ďaleko prekročil kruhy hodnotenia hudobnej tvorby.
Nakoniec sa obe ich diela stali hymnickými symbolmi vyjadrujúcimi túžby a sny obyvateľov jedného stále ťažko skúšaného kontinetu, našej EURÓPY.
“Óda na radosť”
je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 (Ode “An die Freude”). Vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. “Óda na radosť” bola ako Európska hymna oficiálne uznaná v roku 1985.
S nádejou i radosťou zdieľam jej predvedenie Slovenskou filharmóniou a Zborom SF zachytené amatérskym videom (Patrika Regecziho) ešte v roku 2016. Hoci video nie je technicky najdokonalejšie veľkolepé predvedenie slovenskými umelcami ma napĺňa hrdosťou a vierou, že Projekt Európskej únie – napriek všetkým disharmóniam a falošným tónom je pre Slovensko a Slovákov správnou cestou a záštitou MIERU.
℘
Video záznam z archívu Slovenskej filharmónie môžete nájsť TU
viac
V nadväznosti na úvodné myšlienky o MIERI a VOJNE je v závere vhodné pripomenúť, že práve Fridrich Shiller odmietal násilie v akejkoľvek podobe.
Kľúč k riešeniu základných spoločenských problémov videl v estetickej výchove. Podľa neho drsné zvieracie inštinkty bránia moderným ľuďom žiť v slobode. Za rozhodujúci prostriedok kultivácie spoločnosti považuje umenie a výchovu ľudí krásou. “… Cesta k slobode a mieru vedie len cez krásu a kultiváciu ľudských duší” – to sú hlavné idei celého jeho diela. Jadrom väčšiny Schillerových básní je základný optimizmus charakteristický pre básnika, viera v človeka, presvedčenie, že ľudia sa môžu a mali by byť navzájom spriaznení, nie však ľahostajní k nerozumu, v ktorejkoľvek podobe. To bol najdôležiteší prvok jeho svetonázoru.
Problém integrity a vnútornej hodnoty jednotlivca videl v rozvíjaní harmonickej energii jeho zmyslových a duchovných síl. Tam, kde je narušená harmónia človeka, vzniká stav napätia. Tam, kde sa autoritatívne zachováva jednota za cenu oslabovania duchovných síl, človek upadá do stavu oslabenia. To sú dve protikladné hranice, ku ktorým sa človek posúva v dôsledku deľby práce, ktorá obsiahla celú oblasť spoločenského života už počas jeho života v 18. storočí. Schiller tvrdí, že rozpad integrity človeka, oslabenie jeho fyzických a duchovných síl „niča jeho schopnosť hladať mier v sebe a zmier vôkol seba. Práve krása v oslabenom človeku obnovuje jeho harmóniu, energiu a snahu hľadať súzvuk s inými ľuďmi“. Viac TU
Slová stále aktuálne aj v súčasnosti.
Zostáva len dodať, že hoci skutočná pozemská krása a harmónia je tichá, mierna a plachá vo svojich prejavoch potrebujú neustálu podporu káždého mierumilovného človeka.
Každý hlas je potrebný, každá hlas sa počíta, každý hlas zaváži zoči- voči hlučnej kakafónii zbrojnošov a ich zoskupení . Aj Ty môžeš pomôcť stlmiť ich primitívny, deštrukčný exibicionizmus a vyvážiť disonanciu, ktorú vyvolávajú všade kde sa objavia.
„Človek – to znie hrdo.“
Nedovoľme aby sa tento šľachetný výrok Maxima Gorkého stal len nenaplnenou víziou, ktorú navždy pochová i s nádejou na jej znovuzrodenie vojna, ktorá aj na nás v týchto dňoch cerí svoje zuby.
“Každý človek by mal vidieť v druhom človeku predovšetkým človeka a brata.”
hovoril aj L.L. Zamenhof ( 1859 – 1917 ) autor esperanta určeného na medzinárodnú komunikáciu.
Prakticky to znamená stavať príslušnosť k ľudstvu ako celku nad príslušnosť k národu, rase, náboženstvu či ideológii. Je to cieľ s ktorým by zrejme súhlasili aj hlavní protagonisti tohto blogu “O hudbe a mieri”; Ludwig van Beethoven a Fridrich Shiller. Celkom iste ho zdieľajú aj mnohí významní ľudia súčasnosti ( vedci, umelci, pedagógovia, technici, informatici, zdravotníci, či celkom obyčajní ľudia zbavení predsudkov a nánosov evolučného civilizačného vývoja. Prečo však mlčia?!
Tento vývoj priviedol ľudstvo na slepú koľaj!
Čím skôr si to uvedomíme a vycúvame z ohrozujúcej cesty – tým lepšie. Len potom ak to dokážeme môže sa život na krásnej modrej planéte stať kolískou života v širokom-ďalekom vesmíre.
Držme si palce PRIATELIA!
℘
℘
Nech sa nikdy nenaplní vízia apokalypsy z tohoto videa!
℘
Dodatok dopísaný 29.5.2022.
Európsky mládežnícky orchester pri EÚ (EUYO) zložený z najtalentovanejších, krásnych mladých hudobníkov všetkých členských štátov Európskej únie hrá Beethovenovu Symfóniu č. 9 d-mol pre divákov v berlínskom Konzerthause a pre poslucháčov na historickom namestí Gedarmenmarkt. Uprostred neho sa týči socha Schillera z bieleho mramoru. Schillerova ušľachtilá vízia zhudobnená Beethovenom sa stali v záverečnej časti tejto symfónie “Óda na radosť” (1:07:18) prísľubom nádeje a oslavou ideálu bratsva všetkých ľudí. Odôvodnene sa ju ustanovili ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Zanietený a nadšený spev nemeckých divákov hovorí veľmi mnoho.
Ibaže …
Dirigentom European Union Youth Orchestra je mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko, ktorý donedávna pôsobil aj ako umelecký riaditeľ Štátneho akademického filharmonického orchestra v Petrohrade. Podľa informácii BBC však prerušil prácu vo svojej domovskej krajine pre “tragédiu na Ukrajine, … kým nebude obnovený mier”. V práci šéfdirigenta Kráľovskej liverpoolskej filharmónie však pokračuje naďalej.
Na rozdiel od iného legendárneho ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý sa k Ruskom vedenej vojne na Ukrajine vôbec nevyjadroval.
Napriek tomu stratil angažmá v prestížnych svetových orchestroch. Bol napr. šéfdirigentom Londýnského symfonického orchestru a posledne ho z postu šéfdirigenta pre jeho mlčanie odvolala aj Mníchovká filharmónia.
Podobne dopadla aj hviezdna Anna Netrebko, s ktorou zrušila zmluvu Viedenská štátna opera.
Rozporuplné časy žijeme. Na jednej strane spievame Schillerove verše “všetci ľudia budú bratia, svätý mier nič nenaruší, plač so smútkom odíde”. Na strane druhej už aj mlčanie sú mnohí schopní považovať za prejav nepriateľstva. Nepripomína vám to niečo?
Mne áno.
Schiller ani Beethoven by s podobnými perzekúciami umelcov vyjadrujúcimi sa len svojím umením iste nesúhlasili.
Nesignalizuje to nástup nového totalitného myslenia v Európe – pod krídlami vznešených ideálov?
Ľudia bdite!
℘
℘
A celkom na záver čosi magické.
V japonskom Nagane sa pred Vianocami každý rok od roku 1983 zhromažďuje spevácky zbor 10 000 spevákov, aby zaspievali finále Beethovenovej 9. symfónie. Väčšina spevákov sú amatéri.
Blog “HUDBA A MIER” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (26.5.2022)
