Archív značiek: medzera medzi výskumom a praxou

“V odbornej psychologickej verejnosti u nás i vo svete
sa šíri názor, že medzi teóriou/výskumom a praxou, medzi akademikmi a praktikmi, vznikla
MEDZERA ktorá sa ďalej prehlbuje.”

Ako píše Prof. PhDr. Jozef Výrost, DrSc. táto téma vyvoláva záujem oboch strán diskutovať:

o povahe a príčinách vzniku tohto fenoménu ;
o jeho rozsahu a prejavoch, ktoré jeho
prítomnosť potvrdzujú;
o charaktere a konkrétnej podobe vzťahov medzi
akademikmi a praktikmi;
o alternatívnych cestách a prostriedkoch prekonávania
existujúceho stavu

Jeho príspevok na Medzinárodnej konferencii PSYCHOLÓGIA PRÁCE A ORGANIZÁCIE 2020 nájdete nižšie.

Táto MEDZERA má však na Slovensku aj iné formy a podoby, ako sú tie medzi psychologickou teóriou a praxou. Výstižne ich vyjadruje obrázok titulný obrázok tohoto blogu.

Sedem smutných rokov právnej regulácie psychologickej činnosti (2014) TU

PhDr. Štefan Matula, PhD.

zakladajúci predseda Slovenskej komory psychológov.

Aplikovaná psychológia na Slovensku - v slepej uličke — Štefan Matula

Od roku 1980 pracoval ako psychológ a výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde viedol Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie. Roky sa venoval budovaniu integrovaného systému preventívnej a poradenskej starostlivosti o deti a mládež a metodickým vedením systému poradenských a preventívnych zariadení v školskom rezorte. Pôsobí ako súdny znalec v odbore psychológia. Bol dlhoročným predsedom Detského fondu Slovenskej republiky a je podpredsedom občianskeho združenia Slovenská komora psychológov. Spolu so svojimi spolupracovníkmi uskutočnil množstvo najmä dlhodobých poradenských, príp. psychoterapeutických výcvikov a sociálno-psychologických tréningov nielen pre pracovníkov v školskom rezorte, ale i pre rôzne firmy a pre mimovládne a súkromné organizácie.

O aplikovanej psychológii na Slovensku tiež:

Slepá ulička slovenskej legislatívy v oblasti právnej regulácie psychologickej činnosti, PhDr. Štefan Matula, PhD. PhDr. Alena Kopányiová, PhD., Slovenská komora psychológov, O. Z., _ Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie TU

Príklad aplikačných rozdielov v praxi klinických a pracovných psychológov

Existuje medzera (gap) medzi výskumom a praxou v psychológii práce a organizácie?

Jozef VÝROST

ZBORNÍK PRÍSPEVKOV Z 19. MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE PSYCHOLÓGIA PRÁCE A ORGANIZÁCIE 2020 — DOSTUPNÉ po kliknutí, strany: 271-283

Príčiny súčasného prehlbujúceho sa kritického vývoja, však nespočívajú len v spoločensko-ekonomických a politických pomeroch v štáte. Kľúčovú úlohu pri uplatňovaní poznatkov a metód psychológie v spoločenskej praxi zohráva aj mimoriadne málo integrovaná úroveň jej poznatkov na globálnej úrovni.

Vo svojej novej knihe “Kaskády mysle” na to poukazuje Doc. PhDr. Emil Komárik, CSc.

“Každý z rešpektovaných prístupov poznávania človeka je svojho druhu kult. Má svojho guru, má svoj východiskový koncept, má istý stred záujmu, anglicky povedané „topic“, v ktorom je bezpečne ukotvený. Je to tá oblasť psychickej reality, ktorú má najpodrobnejšie preskúmanú, a pre ktorú má vytvorenú slušnú teoretickú schému výkladu Z nej potom vysiela lúče do ďalších oblastí ľudského bytia a vykladá to, čo je v nich nejasné vo svetle poznania tej časti človeka, v ktorej je doma. Biologicky orientovaný psychológ nielenže skúma súvislosti medzi správaním a pochodmi vo vnútri organizmu, on sa považuje za oprávneného vykladať všetko ľudské správanie, ako výlučný výsledok týchto pochodov.

To isté platí vo väčšej alebo menšej miere o každom prístupe. Takže, ako sme naznačili, v skutočnosti existuje minimálne šesť ideologicky nezmieriteľných psychológií s odlišnou problematikou, odlišnou terminológiou, odlišnou metodológiou a s úplne nezlučiteľnými teoretickými závermi.

Je nepochybné, že psychická realita, ako nazýva predmet psychologického skúmania D. Kováč, (1996) je mnohorozmerná a ak získané údaje premietame na dvojrozmernú plochu vedeckých publikácií, asi ako orgány neznámeho mimozemšťana na pitevný stôl, potom niektoré veci nutne ignorujeme. Berieme do úvahy to, čo vieme naisto, skombinované s tým, čo síce nevieme, ale si myslíme, že by to tak malo byť. Umožňuje to tvoriť takmer neobmedzené množstvo výkladov a interpretácií, čo je v psychologických vedách smutná realita.”

KASKÁDA MYSLE - Emil Komárik — str. 10, otvoríte kliknutím

Dostupné publikácie

Ku kritike dnešného stavu vedy a problematike jej aplikačných možností v širšom kontexte sa 6. novembra 2023 v Inštitúte ASA, v Bratislave uskutočnila pozoruhodná verejná diskusia.

Podnetom k jej konaniu bolo vydanie rovnomennej knihy:

Marek Hrubec, Emil Višnovský (eds.)
Towards New Research Era: Global Comparison of Research Distortion
(Leiden, Boston: Brill, 2023)

Marek Hrubec, Emil Višnovský (eds.)
K novej vedeckej epoche: Globálne porovnanie deformácií vedy
(Bratislava: vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2023)

Hlavní hostia:
Marek Hrubec, Filosofický ústav Akademie věd ČR, v.v.i.
Emil Višňovský, Univerzita Komenského v Bratislave
Richard Sťahel, Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, v.v.i

Spoludiskutujúci:
Martin Profant, Filosofický ústav Akademie věd ČR, v.v.i.
Peter Dinuš, Ústav politických vied SAV, v.v.i.
Jozef Lysý, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
Martin Muránsky, Inštitút ASA/Filozofický ústav SAV, v.v.i.