Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok. Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.
Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Na svedomí to má „naivný realizmus“.
Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.
“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry).
Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.
Naivný realizmus
sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.
Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.
Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.
Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!
Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .
Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.
Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.
Niekde tam v psychickom priestore medzi intuíciou (šiestym zmyslom) a imagináciou (predstavivosťou) prebieha proces, ktorému zvykneme hovoriť inšpirácia, nápad, vnuknutie, alebo aj zjavenie či osvietenie. Ako tento proces prebieha a kedy sa na mentálnom displeji nášho vedomia zjaví to známe “AHA!” ?
Nevieme.
Snaha porozumieť tomu čím človek je a čím by sa mohol stať naliehavo volá po zlepšení jeho schopnosti rozpoznávať svoj vnútorný svet, po sebapoznaní. Celá história ľudstva , rovnako ako súčasné dianie vo svete každodenne potvrdzuje, že tomu bráni akási silná a odolná bariéra najrôznejších archaických iracionalít. Ich prekonávanie sa stáva kritickým komponentom budúcnosti ľudstva. Nerozhodne o nej rozvoj techniky, technológií, prírodných vied, …, ale práve úroveň SEBAPOZNANIA. Predovšetkým schopnosť človeka identifikovať a regulovať vlastné psychické procesy, stavy, rozpoznávať svoje silné i slabé stránky podmieni ich usmerňovanie na prospech jednotlivcov, vlastného živočíšneho druhu a ochranu prírody pred človekom samotným. Už v súčasnosti je viac ako zrejmé, že ľudstvo sa dostalo na hranicu udržateľnosti svojej existencie i života na planéte.
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
Denno denne sa potvrdzuje, že práve to SEBAPOZNANIE je mimoriadne ťažká úloha a iste náročnejšia ako rozbitie atómu, či cesta na Mars.
Akoby sme však na ňu rezignovali a necháme sa odovzdane vliecť evolučne slepými inštinktami na jednej strana a silami technológií, ktoré nemajú morálku, ani svedomie, ani dušu – na strane druhej.
Ich prekonanie, zmysluplné ovládanutie je nemysliteľné bez rozpoznávania vplyvu rôznych prežitých, paralyzujúcich ilúzií, mýtov, bájosloví o jedinečnosti človeka, ideológií jeho predurčenosti, vyvolenosti, nadradenosti. V tomto zmysle sa “očista”, ekológia duševného sveta človeka – od prežitých nánosov vekov stáva naliehavou prioritou.
Čím to je, že je to také ťažké?!
Psychika človeka, naše vedomie, naše myslenie sú síce najdokonalejšou formou nám známej existencie hmoty a umožňuje nám celkom úspešne poznávanie živej i neživej prírody, vrátane pozorovateľného vesmíru. Poznávanie psychiky pomocou psychiky je však z “metodologického” hľadiska aspoň také zložité, akou by bola úloha odkrojiť krajec chleba z bochníka chleba nie pomocou britkejšieho, dokonalejšieho nástroja, akým je nôž, ale opäť pomocou krajca chleba.
Nástroj poznávania je rovnakej kvality ako predmet poznávania. Subjekt a objekt sebapoznávania sú “z rovnakého materiálu” a osobitne v prípade sebapoznávania sú identické. Toto jednoduché podobenstvo vystihuje sizyfovské, strastiplné úsilie človeka po sebapoznaní, hľadaní zmyslu svojej existencie a tiež zápas o jeho dušu, o jeho budúcnosť.
Dôkazov o tomto obdivuhodnom zápase, často človeka s človekom, nájdeme dosť na každej stránke ľudských dejín. Od ich úsvitu až po dnešok.
Leonardo & Michelangelo – dvaja géniovia v jednom obraze
Vzájomné, tesné prepojenie medzi týmito psychickými procesmi si ani nedokážeme uvedomiť pretože prebieha celostne a mimovoľne. Aj ich pomenovanie, či skúmanie je len výsledkom snáh rôznych vedeckých disciplín štrukturalizovať ich, atomizovať, rozčleniť, nejako uchopiť a tak postupne odkrývať ich tajomstvá. To poznávanie sa však deje veľmi pomaly, v mnohých zdanlivo jalových sporoch medzi mysliteľmi, vedcami, z ktorých však každý svojím zrnkom poznania prispieva k odhaľovaniu pravdy o svete i o nás samotných.
Dodnes stále nevieme ako prebieha naše myslenie, kde sa rodí myšlienka, ktoré centrá mozgu sú zodpovedné za úsudok, syntézu poznatkov, či zovšeobecnenie videného, počutého či prežitého.
Známe pojmy: indukcia, inhibícia, iradiácia sú také vzdialené poznaniu a pochopeniu podstaty psychiky , ako je vzdialený Mars od Zeme
Z experimentov na zvieratách a dnes už aj z poznatkov neurovied vieme ako prebieha obyčajný nervový vzruch, reflexívna reakcia, či pokyn k pohybu, kde sa v mozgu asi stretávajú vnemy a pocity, kde sa možno ukladajú pamäťové stopy.
Avšak to – Čo? – tie pamäťové stopy opäť evokuje, tak aby sa objavili celkom mimovoľne ako súčasť našich poznatkov, skúseností, našej identity to nevieme. Nehovoriac o tom kde sídli MYSEĽ, kde sa vzalo VEDOMIE, ako vzniklo a ako existuje v zložitej sivej, rôsolovitej, živej hmote, ktorú sme nazvali mozog. To všetko zatiaľ nevieme.
Tak je tomu aj v prípade psychických procesov, ktoré sme pomenovali intuíciou, imagináciou, inšpiráciou. Len tušíme, hypoteticky predpokladáme, že sú k nim potrebné “akési” vnútorné podmienky a vonkajšie podnety súvisiace s hľadaním odpovedí na otázky, ktoré prináša život, či pri riešení nejakého viac či menej závažného problému. Niekedy takýto problém podnieti našu snahu niečo pochopiť či zlepšiť, inokedy nie.
Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na vegetatívnej a inštiktívnej úrovni, ktorú vedomie nemá pod kontrolu. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.
Známy výkrik Archimedesa “HEURÉKA” sa stal symbolom takéhoto osvietenia.
Archimedes “Heuréka”
To zjavenie sa však nezjavilo len tak samé od seba. Bolo výsledkom neutíchajúcej zvedavosti a následného uvoľnenia tela i mysle, ktoré Archimedes dosiahol kúpeľom vo vani.
Intuícia Imaginácia Inšpirácia
U vyčerpaného Mendeljeva sa zjavilo v driemote na stole s rozloženými kartičkami prvkov jeho “periodickej sústavy”.
Mendelejev D.I. a jeho prvá verzia periodickej sústavy prvkov
Podobne aj nemeckému chemikovi Augustovi Kekulé sa dlho nedarilo nájsť logické, zmysluplné vysvetlenie – hlavnú väzbu medzi atómami v organických molekulách. Aj v jeho prípade zapracovala imaginácia snových procesov v mozgu. Ten sa ako veľký počítač nevypína ani v spánku a hľadá odpovede bez nášho vedomého úsilia. Kekulé sám hovorieval ako sa mu vo sne vznášali dlhé reťazce atómov v imaginárnom priestore pred vnútorným zrakom a pripomínali mu malé háďatá. V tej snovej imaginácii sa zrazu jedno z nich zahryzlo do svojho chvosta, roztočilo sa a zrazu bol objav benzénového jadra, základného vzorca celej organickej chémie na svete (Nobelova cena za chémiu 1901).
Kekule objav základného vzorca organickej chémie ako kruhu
Takýchto príbehov poznáme bezpočet. Nehovoriac o umeleckej tvorbe, ktorá by bez tých “3i” nebola vôbec možná.
Ľudia empiricky zistili, že ak príliš “tlačíme na pílu”, žiadne vnuknutie neprichádza. To sa však zrazu objaví vo chvíľach, kedy to nepredpokladáme a najmenej očakávame, často práve v spánku.
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdilže “sebapoznanie je zo všetkého najťažšie”. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa.
Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne spásonosná myšlienka rýchlosťou blesku!”
Sokratove sympózium
Ktovie koľko spoločného mala táto Sokratova procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť.
Aj preto psychológovia často hovoria svojim klientom, že najlepším spôsobom vyriešenia vážnejšieho životného či pracovného problému je odpútanie sa od neho. Zdá sa to byť paradoxné, ale funguje to pomerne spoľahlivo, hoci nie 100% spoľahlivo. To “odpútanie” je však dosť náročná úloha a málokto ju dokáže zvládnuť.
Telesné a duševné uvoľnenie ku ktorému dochádza obvykle a spontánne v spánku je osvedčená cesta k nájdeniu odpovedí na hľadané otázky. Štatistiky porúch spánku a nespavosti potvrdzujú, že tento dar prírody už nestačí držať krok so stresujúcimi vplyvmi v živote miliónov ľudí po celej planéte a chemické preparáty na jeho vyvolanie viac škodia ako pomáhajú. Aj preto po celom svete venuje veľká pozornosť postupom a metódam telesnej a duševnej relaxácie. Okrem prínosov v spánkovej medicíne sa zistilo, že rôzne autoregulačné a imaginatívne postupy (ktoré majú v korene v starých kultúrach a náboženských rituáloch) umožňujú dosahovanie meditatívnych stavov ľudovo nazývaných aj osvietene spôsobujúce spomínaný odstup, či náhľad – poskytujúci odpovede na mnohé praktické, existenčné či spirituálne otázky.
Najnovšie poznatku neurovied o činnosti mozgu ukazujú, že tieto stavy sa v jeho činnosti prejavujú zmenou jeho aktivity, meranou zmenou elektroencefalografickej frekvencie a dĺžkou vĺn, vzruchov, ktoré v mozgu prebiehajú (viac TU). Presvedčivo sa preukázalo, že zvlášť nízke frekvencie mozgovej činnosti sú nielen indikátorom hlbokej relaxácie a regenerácie mozgu, ale aj sprievodným znakom mnohých inšpirácií a inovativnych nápadov. Tieto sú neraz tlmené práve stresujúcimi vplyvmi, potláčané myšlienkovým streotypmi a aj zlozvykmi.
Práve odhaľovaniu tajomstva “3i”, osvojenia schopnosti odpútavaniu sa od rušivých, stresujúcich vplyvov, objavovania vlastných, často skrytých a málo využívaných schopností je venovaná väčšia časť stránky www.psychobalzam.com .
Na prednáškach o psychohygiene, sebapoznávaní, kurzoch autogénneho tréningu som spomínal jeden príbeh tradujúci sa do stredovekého Švajčiarska ( Léčení duchem – Stefan Zweig) “Istý alchymista vyhlasoval, že dokáže vyrobiť zlato z olova. Dopočul sa o tom jeden mocipán, pozval ho sebe a priľúbil mu, že za vyrobené zlato ho bohato odmení; povýšením do stavu šľachtického, mladou nevestou, pozemkami, … Alchymista dostal nemálo financií na vybudovanie svojho “laboratória” a pustil sa do práce. Ako čaroval, tak čaroval, žiadne zlato z olova však vyrobiť nedokázal. Mocipána časom prešla trpezlivosť a hrozil mu, že ho dá popraviť. Alchymista sa však nezľakol a vymyslel plán, ako to zlato vyrobiť .
Jeho “experiment” spočíval v nasledovnom postupe: Zvolal šľachticov z kráľovstva a verejne, aj za prítomnosti onoho mocipána, ktorý zvýšil vierohodnosť alchymistu sľúbil, že do pokusu vložené peniaze im dvojnásobne vrátim ak dodržia ním stanovené podmienky. Po vykonaní všetkých rituálnych ceremónií a splnenia všemožných čarodejníckych, astrologických podmienok (spln mesiaca, polnoc, muší chvost, … ) vyhlásil, že poslednou a najjednoduchšou podmienkou je obísť studňu na hradnom námestí a nemyslieť pritom na zlato. Ak ju nesplnia všetky vložené dukáty prepadnú majiteľovi hradu. Všetci sa len zasmiali a veselo prikladali zlaťáky na stôl. Keď nastala tá chvíľa a obchádzali okolo studne uvedomili si, že naleteli. Žiaden z nich nedokázal myslieť na nič iné ako na vidinu zlatého bohatstva. Zaskočení sami sebou a zahanbení odchádzali z hradu “obraní” o vlastné peniaze a bez bohatstva po ktorom tak túžili. Mocipán, ktorý tušil v čom spočíva ten fígeľ, nielenže odpustil alchymistovi jeho dlh, ale ešte ho aj vymenoval za svojo hlavného radcu.”
Koľkí spomedzi nás by sa nechali takto oklamať? Koľkí podliehajú dennodenne podobným fígľom šikovných mediálnych, politických a marketingových “alchymistov”, ktorí dokážu vytĺkať kapitál usmerňovaním našej predstavivosti a sľubovaním vidín ľahšieho a krajšieho života.
PREČO JE TOMU TAK?
Akú úlohu zohráva intuícia a imaginácia v poznávaní sveta, iných ľudí a seba samého a najmä v predvídaní možného vývoja? Je intuícia a imaginácia súčasťou každého poznávania? Môže imaginácia viesť k pravde a poznaniu? Ako sa uplatňuje intuícia a imaginácia pri tvorbe vedeckých experimentov, alebo pri koncipovaní vízií a utópií o lepšej spoločnosti? Aký je vzťah medzi imagináciou a inšpiráciou?
Aké relevantné sú výsledky psychologických výskumov týkajúcich sa intuície, imaginácie a racionality? Ako môžu (veda) prispieť k zmysluplnej inovácii nielen zastaralých technológií, ale aj prežitých stereotypov v postojoch a v myslení? Tie vedú často k agresii a potieraniu tých “iných” právd. a sebapoškodzovaniu.
Je intuícia človeka “dieťaťom biologických inštiktov našich predchodcov? Je intuícia prazákladom myslenia? Je vôbec možné považovať imagináciu za spôsob myslenia? Sú “racio, myslenie, logika” NADRADENÉ intuícii, víziám, subjektívnym postojom, názorom.
Čo ak je to všetko inak? Ako zabezpečiť súlad medzi nimi?
Sú to zásadné otázky týkajúce sa nielen využitia a usmernenia potenciálu psychiky a vedomia človeka. ale aj prekonávania bariér, ktoré mu bránia v rozlete.
Povedané mierne romanticky, – v rozlete do všetkých končín UNIVERZA.
Odpoveďami na tieto otázky sa od dávnych vekov zaoberali tak, či onak nielen veštci v Delfách, proroci, zakladatelia náboženstiev, ale aj filozofi, lekári, psychológovia… . Ich názory boli pochopiteľne často poznamenané vlastnou kultúrou, náboženstvom, vtedajšou úrovňou poznania a neraz aj výnimočnými originálnymi prístupmi samotných mysliteľov.
Staré pohľady a zrnká nových poznatkov
Úvahy o imaginácii, intuícii a ich vplyve na konanie a rozhodovanie patria medzi najvzrušujúcejšie snahy ľudstva nejako uchopiť svoju podstatu, poodhaliť závoj budúcnosti a poznávaním svojich koreňov pochopiť jedinečnosť výnimočného javu, ktorý nazývame VEDOMIE. Nielen pochopiť vznik a formovanie hodnôt, pravdy, spravodlivosti, … , v tom lepšom prípade aj kultúr iných ľudských spoločenstiev, ale aj vesmír a našu budúcnosť v ňom.
Už v staroveku bola intuícii, imaginácii a inšpirácii venovaná pozornosť predovšetkým z hľadiska filozofického, náboženského, spirituálneho a umeleckého. Venovali sa im stoickí i kresťanskí filozofi Sokratom počnúc až po Augustína. Od stredovekého talianskeho mysliteľaGiambattistu Vica, cez dualistu Descarta, Bergsonov iracionálny intuitivizmus, až po skeptika I. Kanta, ktorý problém intuície vyriešil tak, že ho vytesnil zo svojho zorného poľa.
Až v 19. a 20. storočí sa začali objavovať aj štúdie zaoberajúce sa týmito procesmi ako intrapsychickým javmi , ktoré boli vo svoje podstate nanajvýš osobné a intímne. Zväčša spočívali zotrvávali na úrovni klinicko-psychologických úvah a štúdií zaoberajúcich sa hraničnými stavmi, javmi, duševnými poruchami a chorobami. V tomto smere obohatili európske poznanie najmä Sigmund Freud, Carl Gustav Jung , tiež Johannes Heindrich Schultz a ich žiaci, ktorí nám zanechali mnohé cenné odkazy.
V strede je Bytostné Ja, každá ďalšia vrstva predstavuje psychologickú funkciu. Intuícia je najbližšie stredu, za ňou nasleduje cítenie, vnímanie a vonkajší kruh reprezentuje myslenie. Hore sa nachádza archetyp múdreho starca a po bokoch anima v jej pozitívnom a negatívnom aspekte (Jung, Shamdasani 2009) Zdroj: Zborník Intuícia a imaginácia SFZ pri SAV 2019)
Čo je nového?
V posledom období sa vo svete množia experimenty, výskumy a štúdie, ktoré sa snažia uchopiť vzťah medzi intuíciou, imagináciou a racionalitou, najmä z hľadiska ich praktického využitia. Nielen pri znásobovaní tvorivého potenciálu jednotlivcov a celých tímov, ale aj pri predvídania možných objavov, či vývoja udalostí v globálnom ekonomickom či geopolitickom rámci .
Z u nás dostupných zdrojov vyberáme napr. knihu Daniela Kahnemana “MYSLENIE RÝCHLE A POMALÉ”, psychológa a nositeľa Nobelovej ceny z roku 2002, ktorá rieši dilemu intuitívneho a racionálneho v našom rozhodovaní.
Tiež knihu SUPERPROGNÓZY Philipa E. Tetlocka, uznávaného sociológa a progiostika, ktorá je kritikmi hodnotená ak najdôležitejšia v oblasti predpovedania vývoja zložitých vzťahov, javov a následných udalostí v neurčitých podmienkach.
Kniha obsahuje mnoho strhujúcich príbehov, analýz a štatistík zdôvodňujúcich prečo zlyháva väčšina predpovedí takmer vo všetkých oblastiach vývoja ľudskej civilizácie. Okrem argumentov a dôkazov našej neschopnosti postihnúť multidimenzionálnu komplexnosť reality (v ktorej sú biologické a inteligentné systémy len jej malou zložkou) TETLOCK presvedčivo dokázal, že prognózy nejrenomovanejších agentúr a odborníkov sú len o málo presnejšie ako náhodné odhady! Povedané slovami jedného z recenzentov knihy „ich predpovede sú len o málo lepšie ako presnosť šimpanza hádzajúceho šípky na terč.“
Medzi pozoruhodné zistenia dlhoročného výskumu realizovaného aj s pomocou CIA patrí zistenie, že skutočne existujú jednotlivci, ktorí INTUITÍVNE predpovedajú budúcnosť omnoho lepšie ako celé tímy expertov.
Títo ľudia si nie sú vedomí svojej superschopnosti a ak niečo tušia tak majú sklon skrývať ju pred inými ľuďmi. Často nemali ani vyššie a špecializované vzdelanie. Testovaním sa preukázalo, že ich sebavedomie negatívne koreluje s nabubralým sebavedomím mnohých múdro sa tváriacich a dobre platených prognostikov predávajúcich „mačku vo vreci“.
Po jej dočítaní som si spomenul na Maeterlinckovu esej „Múdrosť a osud“, za ktorú dostal ešte v roku 1911 Nobelovu cenu. Okrem iného v nej píše: „Ti vzdelaní márne klopú na bránu poznania a tí, ktorými pohŕdajú pre ich nevzdelanosť a pre vieru vo všemohúceho im pokorne odpovedajú. Ak o to stoja.”
SLOVENSKÝ VKLAD
Z našich pôvodných, slovenských počinov ma v tejto v týchto dňoch potešilo očakávané vydanie zborníka vystúpení na konferencii “Intuícia a imaginácia vo filozofii a vo vede” .
Podieľali sa na ňom;
Miroslav Marcelli, František Mihina, Emil Višnovský, Jakub Chavalka, Ondrej Marchevský, Peter Kyslan, Juraj Šuch, Krzysztof Śleziński, Monika Miczka-Pajestka, Ivana Ryška Vajdová, Tatiana Badurová, Zuzana Býmová, Lukáš Švihura, Andrea Javorská.
Editori však nezaradili do zborníka vystúpenie Jakuba Šveca z Filozofickej fakulty Mateja Bela, :„John Rawls - cez imagináciu k poznaniu spravodlivosti ako férovosti", ktoré zrejme reflektuje niektoré pálčívé problémy súčasnosti. Dúfajme, že prekážkou boli nejaké formálne či technické komplikácie a nie samotný obsah.
Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
Katedra filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave
Inštitút filozofie FF PU v Prešove
Vydanie tohto zborníka je záslužný počin. Mohol a mal by sa stať inšpiráciou i pre odborníkov z ďalších spoločenskovedných disciplín (psychológie, pedagogiky, sociálnych vied, politológie, práva, ekonómie). Práve oni sa môžu pokúsiť transformovať, preniesť v ňom uvádzané poznatky a skúsenosti, do spoločenskej praxe na Slovensku. To ako sa zhostia tejto náročnej úlohy a či dokážu preklenúť často akademizujúce a historizujúce prístupy – podmieni ich prínos v prospech celej spoločnosti a jej udržateľného rozvoja.
Globálny a všadeprítomný technologický rozvoj vyvíja tlak na pevnejšie uchopenie psychických javov a procesov, ktoré majú významný vplyv na budúcnosť ľudstva. Stále naliehavejšie pociťovaná a rastúca vzdialenosť medzi prírodnými vedami a spoločenskovednými disciplínami už v súčasnosti ústi do javov, ktoré ohrozujú nielen osobnú integritu jednotlivcov a celých ľudských spoločenstiev, ale aj existenciu života na “modrej planéte”.
Naše glorifikované “racio” zatiaľ málo zvláda dilemu rastu ľudskej populácie, neustáleho zbrojenia, hyper-produkcie tovarov, služieb a zanedbávania ochrany trvalo udržateľného rozvoja všetkých spoločenstiev a foriem života.
To je fatálny problém, ktorý môže našu víziu civilizácie ako kolísky života vo vesmíre ľahko a rýchlo premeniť “iba” na ďalšiu geologickú vrstvu planéty. …
V tomto zmysle bude potreba pochopenia a nového definovania vzťahov medzi intuíciou, mysľou a vedomím, ako aj potreba ich humanistického kultivovania len narastať.
V týchto dňoch, týždňoch a mesiacoch ľudia na celej planéte bojujú s pandémiou koronavírusu COVID 19. Mnohým sa vírus celkom vyhne, mnohí mu zdatne odolávajú, mnohí boj s infekciou nakoniec vyhrajú, mnohí však svoj boj prehrajú. Môže byť tréning imunity v tomto boji prínosom?
Ľudstvo od pradávna trpelo na nákazlivé choroby. Najťažšie z nich – mor, kiahne, cholera – často nadobúdali masový charakter a kántrili odrazu desaťtisícky ľudí. Dejiny poznajú nejedno svedectvo o tom, ako sa kvitnúce mestá za niekoľko dní premenili na jeden veľký cintorín. Pri pozorovaní priebehu infekčných chorôb a epidémií sa ľudia mnohému naučili a tiež si všimli, že nie každý človek podľahol nákaze a ťiež zistili, že tí čo prežili sa druhý raz nenakazili, ani vtedy ak sa stýkali so smrteľne chorými. Ešte v stredoveku prevládal názor, že je to vec vyšších síl, či čarov.
Dnes sa už nikto neodvažuje pochybovať o tom, že nadprirodzené moci nezohrávajú pri šírení epidémií a prežití jednotlivcov žiadnu rolu. Okrem vlastností samotných mikroorganizmov má na rozšírení infekcií rozhodujúci podiel hygiena a na prežití jednotlivcov ich ochranná bariéra, ktorú nazývame imunitou.
COVID 19 on Earth 2020 – 21
Imunita je definovaná ako schopnosť organizmu úspešne reagovať na život ohrozujúce toxické, infekčné agensy. Môže byť zdedená, vrodená, alebo aj získaná.
Existuje mnoho spôsobov posilňovania imunity: očkovaním počnúc, cez šport, životosprávu a rôznymi doplnkami výživy končiac.
Zdroj: www.pexels.com
Zmyslom tohto blogu
je poukázať na jeden menej známy, v našej kultúre prehliadaný a nedoceňovaný spôsob zvyšovania ľudskej imunity. Je ním objavovanie a využívanie osobitnej a mimoriadnej schopnosti ľudskej psychiky, ktorou je IMAGINÁCIA.
Visions and insights as granted by God. King Solomon’s Dream by Luca Giordana. Public domain
Vzájomné, tesné prepojenie medzi telom a dušou si uvedomujeme len málokedy, aj preto že prebieha zväčša na neuvedomovanej, inštinktívnej úrovni. Existujú však overené postupy, ktoré nám dovoľujú tieto prepojenia objavovať a efektívne využívať.
Ľudstvo ich od úsvitu svojich dejín nielen intuitívne využívalo, ale dokázalo “skonštruovať veľké projekty”, ktoré komplexne regulovali nielen vzťahy medzi psychikou človeka, jeho prežívaním a telom, ale aj organizovať a regulovať celé spoločenstvá ľudí. Tým systémom hovoríme náboženstvá.
Tieto postupy a systémy dokázali využívať IMAGINÁCIU ako DAR VIERY, predstavovať si nadzmyslovú realitu, predstavovať si čo je za stenou nášho poznania, čo by sa mohlo reálne diať a udiať, čo by nám mohlo pomôcť v každodennom zápase o život.
Je možné imunitu trénovať?
Práve IMAGINÁCIA je silou, ktorá stojí za nezdolnou vierou ľudstva v spravodlivosť, za vierou v krajší život a lepší svet. Nie je cieľom tohto príspevku venovať sa ďalej všemožným asociáciam tejto úvahy. Hoci by mohli byť pre niektorých čitateľov zaujímavejšie ako pôvodne naznačený zámer „TRÉNING IMUNITY“.
Vrátim sa k nemu poukázaním na význam a zmysel jedného imaginatívneho rituálu, ktorý poznajú a tisícročia využívajú veriaci všetkých náboženstiev. Je ním MODLITBA. Jej liečivé účinky potvrdzujú aj viaceré výskumy. Napr. TU
modlitba s ružencom
Neveriaci môžu veriacim tento DAR len závidieť. Duševný svet veriacich je práve vďaka ich viery prinajmenšom o jednu dimenziu bytia bohatší.
Aj tí neveriaci , či inoverci hľadali a hľadajú spôsoby ako preklenúť svoju skepsu voči božskej prozreteľnosti a pomôcť si v zápase s neraz ťažkou realitou ich životov. Mimochodom takých ľudí, hľadajúcich, má aj ten náš biblický Boh vraj radšej, ako tých pokorných, v pokľaku a odovzdaných osudu.
Modlitba Dr. Igora Bukovského
“Otče náš, ktorý si na nebesiach, keďže sa každá ľudská predstava mýli v tom ako vlastne vyzeráš a kde sú tie Tvoje, nie naše, nebesia, až príliš často zabúdame, ako veľmi presahuješ naše myslenie a naše schopnosti. Tvoj Majestát a Tvoja Existencia je pre mňa tajomstvom, ktoré vyvoláva bázeň, ale ktoré ma neustále priťahuje.
Tak posväť sa meno Tvoje pred celým vesmírom a celým Stvorením, aby sme ho my nekrivili svojimi falošnými predstavami a hlúpymi rečami o Tebe. Kam sa len pozriem, vidím a počujem zázraky, na ktorých stojí to všetko, čo si stvoril z ničoho.
Preto sa už neviem dočkať a prosím: Príď Kráľovstvo Tvoje, lebo tie naše kráľovstvá zlyhávajú, naše plány a istoty sa rúcajú, naši vodcovia nás zrádzajú, klamú a okrádajú, naše zdravie je krehké, duša sa trápi a smrť je tiesnivá myšlienka… To preto neverím, že môj život je len náhoda, ktorá nemá žiadny zmysel.
Takže znovu volám Buď vôľa Tvoja – ako v nebi, tak aj v našej zemi, pretože sme sa ocitli v búrke, víchrici, ktorá láme našu vieru v dobro a pravdu, triešti naše vzťahy aj lásku, ničí naše ideály a ženie preč našu Nádej… Buď teda vôľa Tvoja aj v mojom živote a daj mi silu, múdrosť a pokoru prijať Tvoj plán a odkaz, že i toto všetko, čo teraz zažívame, má svoj vyšší zmysel a cieľ; že som vystavený vírusu, baktériám, strachu, hnevu, neistote a chaosu preto, aby som zase o čosi viac dozrel a bol lepší, silnejší a spokojnejší človek, ktorý hľadá cestu k Nádeji a nie cestu Pohodliu. Ďakujem tiež za Tvoje tiché uistenie, že aj táto víchrica raz, a možno už onedlho, skončí, prach sadne a na naše konanie počas krízy v plnej sile zasvieti svetlo Tvojej Pravdy.
Chlieb náš každodenný daj nám i dnes a pouč nás o tom, koľko je pre naše telo a dušu tak akurát, aby sme si nespôsobili chorobu z nedostatku ani chorobu z nadbytku.
Odpusť nám naše viny – že sme pasívni, zbabelí a leniví, že sme povrchní, nenásytní a krutí ..je toho tak veľa, čo mi treba odpustiť! Tak obnov moje srdce, prosím a postav ma na správnu cestu…
Odpusť nám našu vinu, že málo odpúšťame našim vinníkom a od Teba chceme tak veľa. Vyznávam, že je pre mňa ťažké viac vidieť svoje chyby a slabosti než chyby druhých.
Neuveď nás do žiadneho pokušenia, ktoré by nás, ktoré by mňa navždy odtrhlo od Teba.
A zbav nás zlého, zbav nás vírusu v tele aj v duši, zbav nás vírusu strachu a hnevu, vírusu zbabelosti a lenivosti, zbav nás toho zlého, čo škodí mojej duši, aj toho zlého, čo škodí nám všetkým.. zbav nás toho zlého v nás aj okolo nás, čo nás chce obrať o slobodu a ľudskú dôstojnosť… zbavuj nás toho všetkého zlého v nás, čo nám bráni kľačať pred Tebou a ďakovať a prosiť a prijať Tvoju milosť, bez ktorej sme stratení v pekle našej ľahostajnosti, pýchy a vzdoru …
Amen.”
Najmä v XX. storočí vzniklo viacero vedecky overených a od nánosov náboženského bájoslovia očistených postupov, ktorých účinky sa v mnohom približujú práve náboženským rituálom. V budúcnosti snáď vedci a klerici, teisti i ateisti, nájdu spoločnú reč a dokážu sa vzájomne obohatiť. Jeden takýto pozoruhodný pokus vznikol aj na Slovensku.
Sú ním dve publikácie Mons. Prof. Dr. Jozefa VRABLICA „Viete meditovať“ a „Pozvanie k zenovej meditácii“.
S potešením a uznaním tomuto osvietenému kňazovi, ktorý bol počas svojho života pre svoje názory a dielo neraz prehliadaný práve svojimi bratmi, som našiel medzi ním odporúčanými technikami približovania sa k Bohu aj AUTOGÉNNY TRÉNING.
Prevažujúci pohľad kresťanských autorít na autogénny tréning – dostupný TU
Aktuálnou inšpiráciou k napísaniu toho blogu však neboli len knižky Mons. Vrablica, ale aj publikácia nemeckého lekára HERMANA GOESINGA „TRÉNING IMUNiTY, ktorá vyšla pred pár rokmi v českom aj v slovenskom jazyku.
Herman Geesing v nej – popri iných, zväčša naturálnych postupoch venoval jednu kapitolu autogénnemu tréningu a nazval ju „Autogénny tréning – cesta k harmónii imunitného a nervového systému.”
Predtým ako z nej budem citovať usmernenie k TRÉNINGU IMUNITY považujem za vhodné poznamenať, že u náhodného čitateľa môžu jeho rady vyvolať pocity iluzórnosti a iracionality. Plne pochopiť ich zmysel môže len čitateľ, ktorý si úspešne osvojil aspoň prvé tri cvičenia AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU, prvé tri písmená abecedy autosugescie.
Nemusí to ísť u každého vždy ľahko. Spomeňte si ako ste sa kostrbato učili písať prvé písmenká a čítať slová zo svojho šlabikára
Len takto trpezlivo si otvoríte bránu k riadenej IMAGINÁCII. Bez ich osvojenia je vnímanie a pochopenie zázračnej sily a jej liečivého daru vzdialené a cudzie asi tak ako jazyk iného národa.
tréning imunity
„Nájdite si čas. Neponáhľajte sa od jedného cvičenia k druhému, ale vyčkajte. Na pocitové odpovede svojho tela. Pokračujte až potom, ak je napríklad vaše pravá ruka skutočne teplá, ak skutočne pocítite tlkot vášho srdca vo vašej hrudi.
Až vtedy sa dostanete do rozpoloženia, v ktorom budeme schopní imaginárne kontaktu s ktorýmkoľvek telesným orgánom, dokonca i s vlastnými obrannými bunkami. Stačí si predstaviť, ako sa títo maličké tvory, ktoré môžu nadobúdať rozmanité podoby, potulujú po celom tele spoločne s červenými krvinkami, krvnými doštičkami a látkami z potravy, ktoré sa v krvi rozpúšťajú. Vnímajte ako všetko čo stretnú skúmajú a testujú, ako zisťujú, či je to zdravé a či to patrí k vášmu telu.
Ilustratívny obrázok. Pinterest domain
Sledujte ako biela krvinka opúšťa krvný obeh, aby s pomocou lymfy prekĺzavala od bunky k bunke a overovala, či je všetko v poriadku. Pozorujte ako tento neúnavný strážca vášho zdravia vyhľadá vírus, možno akúsi kruhovú a pichľavú potvôrku, ktorá sa práve chystala usadiť sa,ako ju pohltí a zožerie, alebo ako odhalí rakovinovú bunku a tiež ju bez váhania pohltí. Predstavte si, ako sa obranné bunky delia, aby ich bolo v tele proti útočníkovi dostatok.
A všimnite si, ako T lymfocit dáva príkaz B lymfocitom aby z nich vypadávali maličké útvary (protilátky), ktoré sa okamžite kopia na antigéne, aby ho neutralizoval.
Takéto plastické predstavy nie sú pochabým hraním, ale práve naopak sú veľmi užitočné. Umožňujú priamy kontakt s imunitným systémom. Obraz je predsa prajazykom života. Už otec autogénneho tréningu, profesor J.H.Schultz vštepoval svojim pacientom: „Každá dostatočne názorná prestava má tendenciu uskutočniť sa.“
Práve preto, že obrazotvornosť je tak silná, snažte sa nielen pri autogénnom tréningu, keď to bude možné, striktne sa vyhnúť každej negatívnej predstave. Naučte sa všetko vidieť pozitívne. Napríklad: ak trpíte bolestivým kĺbovým reumatizmom, nepredstavujte si ako váš kĺb chradne, ale vytvorte si predstavu, že obrané a poriadkové sily organizmu čelia ničivému procesu a že sa tkanivo kĺbov regeneruje a hojí. Alebo si zájdite spolu so svojimi obrannými bunkami do školy, teda do thýmusu – žľazy, ktorú máme na hrudi a vypočujte si ako tam svoje vedomosti získavajú. Myslite vždy na víťazstvo, nikdy nie na prehru.
Ak sa máte pre sebou, či doma, alebo v zamestnaní nejaké veľké ťažkosti, pri ktorých sa vás zmocní úzkosť, bezmocnosť a nervozita, sadnite si do kresla oprite sa a na niekoľko minút sa uvolnite. Zavrite oči, vojdite do intímneho kontaktu so svojím nervovým systémom a povedzte si: „Všetko bude zase dobré! Všetko sa vyjasní!”
Vaše vlastné predstavy nemusia byť samozrejme také rozhodné. Mali by ste však svojmu želaniu presvedčivo veriť. Pokojne a bezpodmienečne. Môžete sa pritom spoľahnúť, že výkonnosť vášho imunitného systému je fantastická. Je oveľa zázračnejšia, než si obvykle myslíme, že neexistuje nič, vôbec nič čo by nakoniec nedokázal zdolať! Akonáhle tento dar autosugestívnej imaginácie objavíte, poznáte, že je to ten najväčší DAR, ktorý ste mohli pre seba, pre svoje zdravie získať.“
(voľný preklad z vydania IMUNITNí TRÉNINK ( Hermann Geesing, vyd Sfinga S Aktuell, s. 118-119, 1993)
Uvedené potvrdzujú aj najnovšie štúdie holandských a austrálskych vedcov, ktorí dokázali, že imunitný systém človeka dokáže byť efektívne ovládaný jeho vedomím. To znamená, že naše myšlienky, presvedčenia a psychický stav dokážu ovplyvniť naše telo na bio-fyziologickej úrovni.
Zjednodušene povedané: zamerajte sa na svetlé stránky života, predstavte si samého seba ako šťastného a zdravého, meditujte, naučte sa abecedu autosugescie podľa autogénneho tréningu a čoskoro uvidíte pozitívne zmeny nielen na svojom zdraví ale v celom vašom živote. ViacTU
