PROLÓG
hudba a rastliny
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
BYLINKÁRKA – PRVÁ MUZIKOTERAPEUTKA V PREŠPORKU
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou.
Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak
