autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

 

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu