Archív značiek: depresia

Nezaradené

ČAS NA TICHO

17/12 edit 9 komentárov

ČAS NA TICHO

TICHO NIE JE PRÁZDNE

TICHO JE PLNÉ ODPOVEDÍ

čas na ticho — Chytanie ticha – Erik Ondrejička, slovenský básnik

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

klavír, … akoby sa vznášal niekde medzi zemou a tými oblakmi (od 14:50).

“Ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách. Oboje je v srdci človeka.” – Lao-c’ –

“Slová si môžu protirečiť, mlčanie nikdy!”
– Robert Hamerling –

“Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.” – Mark Twain –

“Rádio je skvelý vynález, stačí pohyb ruky – a je ticho.” – Julian Tuwim –

“Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.”
– Ernest Hemingwain –

“Pre múdreho má mlčanie hodnotu odpovede.”
– Euripides –

„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.“
– Matka Tereza –

Iný pohľad je vždy užitočný.

Bľabot, džavot, kvíkot, štebot, cvrkot, krik

– všetko jedno a to isté.

V božom pláne je to len slepá premena bio-energie na zvukové vlny rezonujúce v priestore.

Mlčanie je pokora a viera v prozreteľnosť.

Len ticho ju sprítomňuje.

Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry) http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/munch

Čas na ticho

Recenziu eseje Etely Farkašovej napísala Dana Podracká.

Každá duša máva munchovské pocity. Osamelý výkrik na moste, ktorý nepočuť, pretože ho pohltilo ticho. Ticho je priestor, v ktorom sa rodí myšlienka. Myšlienka je most medzi bipolárnymi svetmi. V esejach Etely Farkašovej Čas na ticho dominuje na jednej strane polarita pracovného, zážitkového či turistického malströmu zrýchľovania času a na druhej strane jej opak: túžba po pomalosti, tichu a vychutnávaní „prítomnosti bytia“.

Starý americký slogan čas sú peniaze sa v čase globalizácie presunul do vyššieho levelu, a to vo vzťahu k moci ako nástroja nadvlády nad všetkým: „Disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) ,skôr‘, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu.“

Odštartovali sa preteky v rýchlosti, na ktorých má každý svoju bežeckú dráhu. Víťazmi nie sú najlepší, ale najrýchlejší. Prioritu má chrlenie všetkého, ale najmä toho, čo sa dá najrýchlejšie, v najväčšom množstve a najvýhodnejšie predať.

Zrkadlí sa to aj v literatúre a ostatných druhoch umenia, ktoré prestávajú byť národnými v zmysle vysokej kultúry, pretože rozhoduje kvantita (od výpožičiek v knižniciach po počet predaných výtlačkov). Kvalita a hĺbka, etika a vertikalita sú prežitky spomaleného času. Všetko ekonomicky nerentabilné je brzdou. Kto spomalí, sám sa vylúči z arény. V osobnom rozhovore mi Etela Farkašová povedala, že dokonca aj Beethovenove symfónie sa hrajú kratšie ako kedysi, teda rýchlejšie, pretože aj dirigenti a orchestre majú dnes už iné chápanie rýchlosti a pomalosti ako v čase, keď diela vznikali.

ETELA-FARKASOVA — Etela Farkašová. Viac po kliknutí na foto.

Zrýchľovanie, ktoré sa stále stupňuje, je znakom nového chápania dimenzie času ako sociálnej hodnoty. Rýchlosťou vzniká novodobá sociálna i duchovná diskriminácia. Pomalý = menej hodnotný. Rýchly = produktívny, dynamický, flexibilný, a teda použiteľnejší. Bipolarita času ústi do filozofie zneistenia: „do novej provizórnosti ako spôsobu vyrovnávania sa s nepodplatiteľným a nepolapiteľným časom (…) ostáva fragmentarizované bytie bez vedomia spolunáležitosti s celkom: neukotvené a zneistené“. Podľa Farkašovej vzniká moderné Prokrustovo lôžko, v ktorom sme otesávaní a ohobľovávaní podľa šablóny zrýchlenia.

Plodom zrýchľovania ako cieľa je „vedomie provizórnosti“, „ja bez kontinuity“, „dezintegrovaný subjekt vytrhnutý z vlastnej histórie“. Východiskom z tohoto zneistenia je návrat k pomalosti, vyrovnávanie technickej racionality racionalitou etickou. V každom z nás je bytostne obsiahnutá túžba po zvnútorňovaní a sebanapĺňaní. Cesta k nim vedie cez mlčanie a ticho. Aj Gándhí praktizoval niekoľko desaťročí takzvané mlčiace pondelky, keď s nikým neprehovoril. Vo výnimočných prípadoch, ak to bolo naozaj nevyhnutné, použil ako komunikačný prostriedok ceruzku a papier. Je takmer nepredstaviteľné, aby sme praktizovali mlčanie ako nepísaný zákon omerty, zúrodňujúci naše vnútorné psycho-duchovné priestory, a predsa je nevyhnutný pre zachovanie vnútornej integrity i identity.

Podľa autorky na počiatku nebolo slovo, ale ticho, čo dokladá analýzou básní Maše Haľamovej od Milana Rúfusa či huslistu lotyšského pôvodu Gideona Kremera. Rúfus píše: „… na počiatku nebolo slovo. Nemý živel sa zmietal sám v sebe miliardy ľudských rokov, kým vydal prvú neartikulovanú hlásku… Na počiatku je ticho tajomstva.“

Meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť, je priestor umenia. Je „katarzným predpriestorom“, v ktorom sa môžeme učiť byť vo vlastnom bytí, nezabíjať sa zabíjaním času, a teda byť v čase vnútri svojho času.

Esejistickú knihu prozaičky, filozofky, esejistky a poetky Etely Farkašovej som prečítala na jeden dúšok. Pozostáva z esejí: Rýchlosť naša každodenná, Chvála pomalosti, Turizmus ako (konzumný) model prežívania, Čas na ticho a „Neprázdne prázdno“: o poézii ticha/mlčania. Netvrdím, že toto čítanie je ľahké, ale stojí za to. Texty, ktorých sa zmocňujeme ľahko ako akciového tovaru vo výpredaji, zvyčajne nemajú veľkú hodnotu.

Čím hlbšími obsahmi sýtime svoju myseľ, tým viac prispievame k jej naplneniu. Ak aj na slovenskej literárnej scéne nedominuje esej ako kráľovná žánrov, kde sa autor vydáva napospas mysliteľským postupom a má odvahu odhaliť svoj vnútorný diskurz pred verejnosťou, tak eseje Etely Farkašovej patria k jej nespochybniteľným klenotom, v korune zo slov.

Medzičasom dala Etela Farkašová svojim úvahám podobu v knižnom vydaní:

Etela Farkasova-O-tichu-pomalosti_ — Možnosť objednania – po kliknutí.

“Keď som dopisovala posledné strany Záchrany sveta, bolo mi už jasné, že aj moja myseľ podobne ako protagonistkina sa pod vplyvom rapídne sa zhoršujúcej ekologickej situácie nasmerovala k spomínaným problémom dostatočne silno na to, aby sa stali témami, ktoré ma budú v nasledujúcom období opäť lákať k počítaču, a ja sa k nim uvzato budem dennodenne navracať: možno sa mi podarí vypovedať o nich čosi viac ako v esejach napísaných pred vyše desaťročím.

Fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa v našich dynamických, hektických časoch venuje ešte vždy nedostatočná pozornosť, hoci už sa v odbornom i verejnom diskurze postupne zjavujú iniciatívy, aby sa zásadne zmenil pohľad na ne, oba sa začínajú vnímať ako niečo, čo je ohrozované superrýchlou spoločnosťou a jej kultom/kultúrou rýchlosti: niečo, čo sa stráca zo života a čo v ňom čoraz väčšmi chýba ako predpoklad jeho skvalitnenia.“

Týmito slovami uvádza autorka Etela Farkašová svoju novú esejistickú knihu. K fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa vracia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania, založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa vo svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Aktuálnosť tém uchopených autorkiným charakteristickým štýlom vytvára dobrý predpoklad, že knižka O tichu, pomalosti a iných hodnotách nájde odozvu v náročnejšom čitateľskom okruhu tých, čo sa zaujímajú o nastolené problémy.

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

“Najkrajšia hudba je aj tak ticho.” – Marián Varga

Iný pohľad

doplnené 27.7.2020

Dušan Valent – Hovorenie jazykmi: dar ducha svätého, alebo štruktúrovaný bľabot

~ Svätý Serafín zo Sarova

Pite tam, kde pije kôň.

Kôň nikdy nepije zlú vodu.

Postavte posteľ tam, kde spí mačka.

Jedzte ovocie, které nakúsol červík.

Kludne trhajte huby,

na ktorých sedia muchy a komáre.

Zasaďte strom do zeme,

ktorú rozryl krtko.

Postavte dom na mieste,

kde se ohrieva had.

Vykopte studňu tam,

kde sa vtáci ukrývajú pred horúčavou.

Zaspávajte a vstávajte so sliepkami,

získate zlaté zrnko dňa.

Jedzte viacej zeleniny,

budete mať silné nohy

a odolné srdce ako zvieratá.

Častejšie plávajte,

budete sa cítiť na zemi

ako ryba ve vode.

Čistejšie sa dívajte na oblohu,

nie pod svoje nohy,

a vaše myšlenky budú jasné a ľahké.

Buďte viacej v tichu a menej hovorte

a ticho sa usadí vo vašej duši

a váš duch bude spokojný a kludný

preklad Tarak Matl

Blog zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak 251.2015, doplnené 27.7.2020 a 16.12.2024.

KONSONANCIE

o liečivých vibráciach

20/04 edit 5 komentárov

o liečivých vibráciach

O vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka vieme toho iste všetci dosť. Podobný, možno povedať ešte výraznejší a neurofyziologicky čistejší účinok majú aj nehudobné zvuky rôznej frekvencie, intenzity a fázového posunu. Zvlášť účinné, pre potreby neurofyziologickej optimalizácie činnosti mozgu sú napr. duálne binaurálne zvuky s miernym frekvenčným alebo fázovým posunom. Mozog je jemná rôsolovitá (štruktúra) suspenzia, ktorá okrem spracovávania pocitov , vnemov, myslenia a mnohých iných funkcií aj inak reaguje na vonkajšie podnety.
Asi je vhodné zmieniť sa o jednoduchom fígle, ktorý prístroje AVS a ADS využívajú. Ak napr. prehrávame prostredníctvom slúchadiel v jednom uchu 124 Hz/s a v druhom uchu 114 Hz/s – s opačnou fázou, v mozgu sa to vyskladá tak, že tých 100 Hz sa vzájomne neutralizuje, anihiluje a na mozog pôsobí len 10 hz. Čo je frekvencia bioprúdov činnosti mozgu známa ako alfa hladina +/-. Inak pomerne ťažko dosiahnuteľná, hoci rôznymi autosugestívnymi a meditačnými postupmi, ľudstvom odjakživa využívanými.

Schumannova frekvencia je tlkot srdca našej planéty (7,83 Hz/s). Byť naladení na túto frekvenciu je pre nás životne dôležité: čím viac sme s ňou zladení, tým zdravšie a lepšie sa cítime. „Všetko na svete je vibrácia“ hovoril Albert Einstein.

Hoci existencia Schumannovej rezonancie je vedecky potvrdeným faktom, len málo ľudí si uvedomuje jej dôležitosť ako akejsi ladičky života. Ide o dôležitú trvalú elektromagnetickú vlnu, ktorá ovplyvňuje biologické oscilátory v mozgu cicavcov, ale nielen to!

V posledných rokoch sa objavujú opakovane potvrdzované zistenia poukazujúce na to, že “tlkot srdca Zeme” sa zrýchľuje a dosiahol frekvenciu 16,5 Hz. Čo nám tým Matka života signalizuje?

Číslo 16,5 a jeho násobky 33; 66; 132; 264… tieto čísla sú v harmónii s tónom solfeggio (video) s frekvenciou 528 Hz, ktorú používajú genetici na opravu poškodenej DNA, genetického plánu, na ktorom je založený život.

Znamená by to, že naša DNA sa práve teraz začína sama opravovať? Čo ak je postupná zmena vibrácií Matky života na harmonickú frekvenciu 528 Hz začiatkom jej reaktivácie a očisty, tak aby život na nej bol v viac harmónii s jej srdcom?

Hoci nám túto zmena uniká a médiá ju zamlčiavajú nemali by sme ju ignorovať.

V kontexte prebiehajúcich zmien klímy a tiež pandémie koronavírusu nám taliansky básnik Andrea Melis Parolaio ponúka túto úvahu:

Každý sa môže pokúsiť vnímať jej pulz.

Naiprv sa pokúste objaviť svoje srdce

Viac o liečivých vibráciach TU

o hladinách vedomia TU

a TU

Niečo na hranici metafyziky a reality. “ZABUDNUTÉ FREKVENCIE”

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

16/01 edit 20 komentárov

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

ZÁHADNÉ ÚČINKY SMUTNEJ HUDBY

00:00 Barber – Agnus Dei 08:40 Albinoni – Adagio In G minor 20:30 Mozart – Lacrimosa (Requiem in D minor) 23:56 Bach – Adagio 29:11 Beethoven – Moonlight Sonata (Piano Sonata No.14) 34:35 Preisner – Lacrimosa 37:58 Faure – Requiem 44:20 Tchaikovsky – Hymn Of The Cherubim (Allegri) 55:29 Durante – Lamentations 58:26 Bach – Come Sweet Death 1:04:21 Saint-Saens – Rquiem (Agnus Dei) 1:12:53 Chopin – Nocturne No.20 (in C#minor) 1:16:36 Cortazar – Beethoven’s Silence 1:26:35 Satie – Gymnopedie No.1

Od nepamäti je známe, že hudba vplýva na našu náladu a správanie. Upokojujúca hudba má upokojujúce účinky, veselá tanečné, dynamická stimulujúce, …

Mohli by sme teda predpokladať, že podobne pôsobí aj hudba smutná. Skúsenosti, aj nové poznatky však potvrdzujú, že tomu tak nie je. Smutná hudba zármutok a žiaľ málokedy prehlbuje, – skôr povznáša a utešuje.

Tento zvláštny účinok trúchlivej hudby je často vnímaný ako takmer magický a mystický. Už v minulosti ho postrehli viacerí filozofi i teológovia. Z nich napr. Martin Luther vyjadril paradoxný účinok hudby pri smútočných obradoch známym výrokom „Hudba nám zvestuje Evanjelium“ a inde „ Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Podľa Platóna „Hudba nachádza cestu k najskrytejším miestam duše“. Fridrich Nietzche považoval hudbu za „osloboditeľa, ktorý dáva krídla myšlienkam“. Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako „reč anjelov“.

Aj z týchto výrokov je zrejmé, že smutná hudba môže okrem povznesenia vyvolávať duchovné a estetické zážitky z precítenia vzácneho daru života. Smutná hudba akoby v nás zvyšovala kvocient individuálnej múdrosti a prehlbovala poznanie našej krehkosti a osudovej dočasnosti.

Poeticky krásne to vyjadril básnik Ján Buzzásy vo svojej zbierke sonetov Znelec (1976).

Povedané slovami astrofyziky – táto hudba akoby odkrývala záves nášho časopriestoru a dovolila nám na chvíľu nahliadnuť do tušených, inak nedostupných dimenzií vesmíru a nášho bytia v ňom.

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

Môže nám byť len ľúto, že tieto zážitky, hoci sú niekedy veľmi silné, sú aj prchavé a ťažko komunikovateľné slovami.

Funeral Václav Havel — Katedrála svätého Víta, pohreb Václava Havla.

Účastníci pietnych, rozlúčkových akcií a pohrebov sú často zaskočení pocitmi, ktoré dokáže vyvolať smutná hudba v takýchto nanajvýš osobných situáciách.

Prečo nás smutná hudba obšťastňuje?

Odpovede na otázky prečo smutná hudba u väčšiny ľudí trúchlenie neprehlbuje, ale zlepšuje ich náladu a duševné rozpoloženie začali hľadať aj súčasní vedci.

Umožňujú im to nové výskumné metódy, najmä v oblasti zobrazovanie štruktúry a činnosti mozgu. Pomocou nich preverujú tradujúce sa, často poetizujúce poznatky o vplyve hudby a snažia sa ich exaktne dokumentovať a objektivizovať.

music neuroimaging experiment — Poznávanie vplyvu hudby na dobrovolníčke pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Viac TU.

Účinky hudby na človeka sú však natoľko komplexné a nejednoznačné, že aj súčasná veda len pomaly odkrýva jej tajomstvá.

Vedci postupne a pomaly skladajú mozaiku nových poznatkov, ktoré sú stále len čiastkové, nesúrodé, polemické, akoby nezlučiteľné, možno niekedy až prekvapivé a nepochopiteľné.

Napríklad japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Riken Brain Science Institute preukázali na súbore 44 probantov (zloženom z hudobníkov i laikov), že smutná hudba v nich nevyvoláva negatívne emócie, ale naopak pozitívne. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Frontiers in Psychology je tomu tak pretože smútok vyvolaný hudbou nie je rovnaký, ako smútok vyvolaný skutočným nepriaznivými udalosťami (Ai Kawakami a kol. 2013). Títo japonskí vedci objavili významný rozdiel medzi emóciami, ktoré smutná hudba vyjadruje a protichodnými pocitmi, ktoré môžeme mať pri jej počúvaní. Rozlišujú medzi emóciami ktoré hudba vyjadruje a pocitmi, ktoré vyvoláva. Podľa nich smutná hudba mení vnímanie aktuálnej situácie. Túto situáciu – hoci je vážna a môže byť až tragická, pociťujeme skôr nostalgicky, menej smutno a s neočakávaným nadhľadom.

Môžete to vyskúšať tiež. Tu je jedna zo skladieb použitých vo výskume.

Tento objav ambivalentného vzťahu medzi znením smutnej hudby a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva je významným prínosom v poznávaní jej „záhadného“ účinku.

Ľudia intuitívne cítia, že smutno vyvolané hudbou nie je skutočnou príčinou ich zármutku. Táto príčina je akoby vytesnená, stlmená a jej niekedy aj “paralyzujúce” účinky sú významne zmiernené. Podľa japonských vedcov tento proces pôsobenia hudby na ľudskú psychiku pomáha vysporiadať sa nielen s emóciami smútku, ale aj s emóciami v mnohých ďalších, ťažších životných situáciách. Práve preto ju podvedome vyhľadávame a počúvame. Vedci tiež zistili, že k tomuto ambivalentnému účinku dochádza bez ohľadu na hudobné vzdelanie ľudí a nezávisle na národnej príslušnosti.

Aj ďalšie štúdie potvrdzujú, že ak sme smutní a počúvame smutnú hudbu cítime sa lepšie. Podľa výskumníkov Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorí skúmali vplyv hudby na súbore 722 ľudí po celom svete – „smutná hudba“ viac než „šťastná hudba” vyvoláva komplexné emocionálne reakcie, ktoré vedú k pocitu úľavy, prekonaniu krízy a naplnenia zmyslu vlastnej existencie.

Schody do neba (message to heaven). smútok žiaľ sklamanie. — Schody do neba (message to heaven). Zdroj: Pinterest

Tieto skúsenosti uvádzalo až 49,9% ľudí skúmaného súboru, ktorí prekonali, či prekonávajú ťažké životné situácie. Tieto boli zväčša spájané s osobnou traumou (napr. smrťou, rozvodom), s duševným zdravím (napríklad depresiou, nespavosťou), s rakovinou, odlúčením od blízkych (dlhodobé pobyty v cudzine, väznenie), osamelosťou, ktorú spôsobuje napr. šikanovanie, alebo strádanie v dôsledku osobných zlyhaní (zavinená dopravná nehody, strata zamestnania). Len 2,6% účastníkov výskumu nechcelo poskytnúť žiadne podrobnosti o svojich skúsenostiach s počúvaním smutnej hudby, pretože cítili, že táto téma je príliš súkromná na to, aby bola zdieľaná, hoci aj anonymne.

Výskumníci z Berlína uvádzajú, že hudba vyvolávajúca smutné emócie by mala mať nízku intenzitu (hlasitosť), menšiu dynamiku a predovšetkým pomalé tempo.

V danom rámci sú mimoriadne podnetné systematické prehľady najnovších výskumov ponúkané v časopise Human Neuroscience . Poukazujú napr. na dôležitosť situačných faktorov. Respondenti a probanti uvádzali, že smutnú hudbu počúvajú častejšie keď sú sami, keď sú sklamaní, alebo sa cítia osamelí, niekedy aj v neočakávanej situáciách, napr. pri blízkom kontakte s prírodou (Taruffi a Koelsch, 2014 ). Niektorí uvádzali, že uprednostňujú počúvanie smutnej hudby v istom dennom čase, ktorý bol individuálne rôzny. Iné štúdie preukázali, že príťažlivosť a účinok smutnej hudby sa zvyšuje, keď opakovane znie tá istá časť skladby. Tiež ak sú psychicky unavení, nervózni, či roztržití (Schellenberg a kol., 2008 ). Iní zase, že ich počúvaniu smutnej hudby predchádzala neutrálna, alebo dokonca optimistickejšia hudba (Schellenberg a kol., 2012). Mnohí tiež uviedli, že účinok smutnej hudby bol silnejší ak ju počúvali v súkromí a osamote, ako v skupine. (Egermann et al. , 2011 ).

Human Neuroscience

Účinky hudby na na ľudský mozog názorne prezentuje táto imaginácia zo stránky Neurolmalge.

Z psychofyziologického hľadiska možno odôvodnene predpokladať, že podstata hlavného účinku smutnej hudby spočíva vo vytesnení, zmiernení vplyvu spomienok, myšlienkových asociácií spojených s aktuálnou situáciou. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania vplyvu hudby na človeka, napr. pri vývoji PSYCHOBALZAMU (meraním bioelektrickej reaktivity kože) dochádzalo u probantov a pri optimálnom výbere hudobných skladieb až k blokovaniu, vytesneniu – rušivých myšlienok, asociácií a obáv.

A/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní relaxačno -aktivačného textu
B/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície dokumentuje výrazný účinok paralelne znejúcej hudby, ktorá spôsobila dokonalé vyhladenie vmedzerených asociácií prejavujúcich sa v grafe A ako kostrbatá krivka

Na tomto, aj z terapeutického hľadiska mimoriadne cennom potlačení, mala rozhodujúci podiel vhodná hudba. Na rozdiel od slov táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú.

Scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu — Art scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu

Stimuluje v nich príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne upokojujú a znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej. Tým sa uvoľní psychický priestor na vznik pocitov a emócií typických pre stavy uvoľnenia napätia, telesne a duševnej pohody. Napokon dochádza k harmonickému vyváženiu činnosti oboch hemisfér, k priaznivému prepojeniu viacerých vrstiev mozgu a úrovní psychiky človeka ( Mašura S., Mátejová Zl. 1983), (Kožiak M, 2016) .

Pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby. — Archívny pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby na neuropsychickú aktivitu prostredníctvom bioelekrickej reaktivity kože (Galvanic Skin Reflex).

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

V nadväznosti na uvedené vedci dospievajú k názoru, že podvedomé vyhľadávanie smutnej hudby súvisí s nápravou homeostatickej nerovnováhy celého neurohumorálneho systému človeka narušeného bolesťou zo žiaľu a smútku (Matthew E. Sachs, Antonio Damasio a Assal Habibi 2015). Výsledkom sú psychologicky užitočné zmeny nálady, umožňujúce zlepšenie sebaregulácie, empatie a spomienkovej sebareflexie a tiež aj esteticky príjemné pocity.

Moderné neurozobrazovacie technológie (pozitrónova emisná tomografia, magnetická rezonancia a iné) poskytujú úžasné trojrozmerné zobrazovanie štruktúry a funkčnosti živého mozgu aj pri počúvaní hudby.

Dostupné štúdie objavujú nové vzťahy medzi hudbou a mozgom človeka. Ich interpretácia však prekračuje ambície nášho článku. Záujemcom sprístupňujeme aspoň niektoré dostupné videá. Dokumentujú, že počúvanie hudby aktivuje nielen sluchové oblasti mozgovej kôry, ale aj veľké siete neurónovývh prepojení v celom mozgu

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Citová očista

Paradoxne – smutná hudba evokovaním rozšíreného diapazónu protikladných emócií pôsobí aj ako stabilizátor nálady.

Podľa niektorých údajov môže vyvolať aj katarziu – bolestivú a plačlivú citovú očistu. Užitočnú pre naše duševné zdravie, emocionálne prežívanie a správanie. Tým nám umožní ľahšie sa preniesť cez minulosť a zamerať sa na zmysluplné aktivity.

katarzia — KATARZIA zdroj: Free Stock Photos

ZÁVEROM

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Smutná hudba je pre väčšinu ľudí príjemná a preto je aj vyhľadávaná. Vytvára jedinečnú zmes protichodných, príjemných a nepríjemných „trpko-sladkých“ emócií, ktoré paradoxne pomáhajú prekonávať náročnejšie životné situácie.

Nie je tomu tak vždy a u všetkých ľudí. U niektorých ľudí počúvanie smutnej hudby môže neúnosne prehĺbiť stavy smútku, sklamania, zármutku a beznádeje. To prináša isté riziká, ktoré je potrebné poznávať a predchádzať im. Viac TU. Ak takéto riziká postrehnete u seba, alebo u svojich blízkych neváhajte a požiadajte o konzultáciu a pomoc svojho lekára, psychológa alebo priateľa. Viac o depresii TU

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Máloktorá pieseň vyjadruje zármutok a osudovosť tak sugestívne ako táto. Muzikoterapeuti a psychológovia hovoria, že práve takéto piesne nám tieto stavy pomáhajú preklenúť. Vraj skôr utešujú a paradoxne povznášajú – už len tým, že v prehlbujú precítenie našej krehkosti a dočasnosti.

Vedci dokonca celkom vážne hovoria o tom, že truchlivé, melancholické a smutné piesne zvyšujú kvocient individuálnej múdrosti.

Čo si myslíte vy? Môže to byť pravda?
Túto pieseň pôvodne zložila i spievala Tanita Tikaram (speváčka s fidžijskými koreňmi). Práve pre osobitosť tejto piesne si ju len málo speváčok trúflo zaspievať v cover verzii. Táto je celkom vydarená, čo poviete?

Zoznam psychoterapeutov certifikovaných Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou

Počúvajte TU

… a nakoniec Toccata a fuga Johanna Sebastiana Bacha hraná na organe v katedrále Notre Dame. Hlavné teleso organu bolo vytvorené už v roku 1401 a dodnes patrí k najväčším organom vo svete. Hral pred i po Bratomejskej noci v roku 1572, vyprevádzal heretikov na smrť upálnením na námestí pred katedrálou. Tiež na svadbe Henricha IV. ktorý priniesol dočasne zmierenie medzi katolíkmi a protestantami, na svadbe Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI. v roku 1770. Prežil v zdraví francúzsku revolúciu a Robespiéra (1789), hral na cisárskej korunovácii Napoleona (1804), pri okupantskej návšteve Hitlera v roku 1940 a aj pri návšteve Baracka Obamu v roku 2017. Naposledy hral včera podvečer pri službách božích nazývaných Nešpory. Čo dodať? Ľudia v dejinách sú iba dočasní herci, ale hudba – tá je večná.

Možno má bližšie k stvoriteľovi ako tušíme.

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak.

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

Video 27/05 edit 22 komentárov

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA – sa vyskytujú u väčšiny ľudí situačne a v rôznej intenzite. Často nás skôr mobilizujú k čo najlepšej príprave, inokedy nás dokážu celkom „paralyzovať“ a vyvolávajú procesy dnes pomenovávame všeobsažným pojmom STRES.

Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN

#prayforparis

Tieto stavy a pocity sú dôverne známe, každej čo i len trochu citlivej a vnímavej duši. Sú však aj takí ľudia čo suverénne tvrdia, že ich nepoznajú. Možno je tomu tak, možno už len zabudli ako začínali, vtedy keď ešte neboli „majstrami sveta“.

Výrok „nepoznám strach“ však môže byť aj podvedomou autosugestívnou taktikou boja s ňou. Tá naozaj funguje. Niekedy! Niekedy nie! Aj také sú zložitosti a záhady našej psychiky.

Prečo je tomu tak? Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší k intenzívnejšiemu prežívaniu a iní menej? – to je veľká a dnes už celkom dobre preskúmaná téma. Slovami vedca by sa dalo povedať „ existuje veľká inter-variabilita (rozdiely medzi ľuďmi) a intra-variabilita (rozdiely v nás samotných a v čase).

Slovami básnika:

„ Niekedy nás nespáli ani oheň, inokedy nás popáli obyčajný slnečný lúč“.

Čo s tým?

Existuje veľa postupov ako takéto stavy zmierňovať, zvládať a prekonávať. Na internete nájdeme tisíce dobrých a užitočných rád: dobrý spánok, šport, bylinky, kúpele, všetky zväčša zamerané na zlepšenie pohody a telesnej kondície. Táto iste prispieva k nárastu sebaistoty, ktorá skutočne pomáha zvládať rôzne stavy našej duše a prekonávať stres. Deje sa to však skôr sekundárne, ako vedľajší efekt fyziologických procesov, ktorých priebeh si uvedomujeme len čiastočne.

úzkosť strach neistota trema — úzkosť strach neistota tréma

Existujú však aj postupy, ktoré umožňujú vedomé a dnes aj vedecky overené, skutočne efektívne zvyšovanie psychickej odolnosti voči stresu. Patrí medzi nich napríklad aj AUTOGÉNNY TRÉNING, ktorému je venovaná celá jedna záložka v menu tejto stránky.

Je založený na tréningu AUTOSUGESCIE. Iste o tomto zvláštnom psychickom jave by vedel nejeden čitateľ veľa rozprávať. Lenže, problém je v tom, že niekedy zaberá a častejšie nie.

Autosugestívne pokusy „ Nemám trému!“, „Som absolútne pokojný/-á, som si istý/-á, viem čo mám urobiť, povedať. Dokážem to!“ – len tak bez prípravy nezaberajú. „Je to ako hádzanie hrachu na stenu“ povedal raz jeden samouk, ktorý mal v pláne niečo so svojou trémou urobiť. Alfou a Omegou úspechu takýchto snáh sú nenáročné, ale pravidelné cvičenia. Ich zmyslom je (popri aj inak užitočnej relaxácii) najmä osvojene tzv. ABECEDY AUTOSUGESCIE. Tá pozostáva iba zo šiestich písmen – pomocou, ktorých dokážeme skutočne účinne komunikovať so svojím telom i psychikou.

Tak ako vo všetkom, ani v psychologickej podpore riešenia našich problémov – s neistotou, trémou, obavami, či komplexom menejcennost, neexistuje jeden postup nadradený iným. Neexistuje jedna zaručene vhodná metóda, ktorá vylúči a nahradí všetky tie, ktoré sú overené stáročiamim.

Skúsenosti potvrdzujú, že je vždy dobré a užitočné spájať ich v logickom, na seba nadväzujúcom postupe. Napr. režimové opatrenia (spánok, životospráva) so športom a s autogénnym tréningom. Dôkladnú prípravu na zvládnutie nejakej úlohy s estetickými zážitkami, ktoré prináša umenie. Práve tieto zážitky môžu prispieť k objavovaniu takých zdrojov motivácie, vyšších princípov a právd, ktoré nám pomáhajú preklenúť aj naše stavy obáv, úzkostí a trém.

Tieto pocity a stavy duše sú bytostne vlastné každému človeku. Celý život ich prekonávalo aj mnoho skutočne významných ľudí. Ich zoznam by bol na celú encyklopédiu. V hudobnom svete sú známe príbehy P.I.Čajkovského, ktorý mal často úplnú hrôzu zo stretnutia s neznámym človekom.

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 - 1893) — Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)

Čajkovskij sa vyhýbal, obchádzal zhromaždenia ľudí ako mohol, čo mu ako skladateľovi a dirigentovi výrazne komplikovalo život. Po jednej blamáži sa viac ako 10 rokov nedotkol taktovky. Postupne však získaval schopnosti vyrovnávať sa s neistotou, trémou a úzkosťou a nakoniec, ako oslavovaný dirigent vlastných diel pokrstil svoju Piatu symfóniu na inauguračnom koncerte novej newyorskej Carnegie Hall.

Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)

Podobne tomu bolo aj u Schumanna, Ravela, Paganiniho, či samotného Beethovena. Títo skladatelia však viac trpeli inými pocitmi a stavmi akým je tréma. Schumann bol úzkostlivý a priveľmi uzavretý nepraktický snílek, Ravel bol svojím vzrastom nielen veľmi malý, ale mal aj slabú telesnú konštitúciu, pre ktorú ho dokonca odmietli v armáde hoci sa hlásil ako dobrovoľník. Beethovenov príbeh je všeobecne známy, avšak asi len málokto má dosť síl k empatii jeho utrpenia a zápasu s postupujúcou hluchotou. Tvorba jeho hudby, ktorú už nemohol reálne počuť je skutočným zázrakom.

Ak chcete k tomu využiť silu, ktorú nám dodáva hudba mali by ste počúvať predovšetkým Bachovu hudbu.

J.S. Bach (1685 - 1750) — J.S. Bach (1685 – 1750)

Jej vyrovnanosť, pevnú vnútornou stavbu a takmer vesmírnu silu nasaje celkom zákonite aj Vaša duša. Poddajte sa jej čistým, pulzujúcim rytmom, ktoré zaručene pozdvihnú každé pošramotené sebavedomie. Započúvajte sa tak, akoby ju hrali práve pre Vás, akoby ju skladateľ zložil len pre Vás. Neostýchajte sa pohrať sa s touto predstavou. Zanedlho poznáte, že táto čistá a radostná hudba Vám dodá pocit ničím nenarušeného sebavedomia, ktoré dokážete preniesť i do reálnych situácií. Je však potrebné počúvať ju častejšie ako len občas.

Už pri druhom treťom počúvaní, tej istej skladby sa do jej tónov ponoríte a poznáte, že jej vnútorný rytmus, jej pokoj a sila „okysličia krv“, vyčistia Vaše vedomie od smetí a budú súčasťou aury, či fluida Vašej osobnosti.

V tomto zmysle sa na posilnenie sebadôvery, sebaistoty a sebavedomia mimoriadne hodia Prelúdiá a fúgy pre organ Johanna Sebastiana Bacha.

Túto úlohu môže samozrejme plniť aj hudba mnohých iných skladateľov.

Ako vhodnú odporúčame napríklad celú spomínanú V. symfóniu P.I.Čajkovského, ktorá má mnoho znakov spoločných s V. symfóniou Bethovena . Tiež Čajkovského Husľový koncert D dur,op.35 a tiež známy a obľúbený I. klavírny koncert b-mol,op.23.

Vhodná je aj všetka hudba Maxa Regera, najmä obe jeho Variácie a fúgy (op.100 a op.132).

Všeobecne sa pre daný účel hodia aj posledné vety klasických a romantických symfónií viacerých ďalších skladateľov. Každý má právo na svoj vkus a objavovaniu sa v tomto smere medze nekladú.

Ak ste však v kritickej situácii, pri ktorej klesá vaša energia “pod bod mrazu”, rozhodne nepočúvajte Mahlera, Chopina, či iných výrazne subjektívnych skladateľov, zväčša 19. storočia. Ich diela majú iste svoju významnú hodnotu, ale pre náš zámer sú kontraproduktívne.

Ráno, – ak nemusíte nevstávajte hneď po prebudení z postele. Zahájte Nový deň niektorým z Vivaldiho, alebo Händlových koncertov TU. Po tomto štarte, už pri bežných ranných aktivitách si môžete vypočuť ďalšie skladby, napríklad Bachove Braniborské koncerty.

Po istom čase hudbu striedajte a onedlho zistíte, že Vaše sebavedomie stúplo. Poznávate, že ak riešite nejaký problém – a tento proces podporíte vhodnou hudbou – výsledok sa prejaví vo vašom postoji ako k okoliu tak aj k sebe samému. Spočiatku bude tento pocit krehký, ale nevzdávajte sa tohto pomocníka.

Neurovedci zistili, že počúvanie tejto hudby znižuje prežívanie úzkosti až o 65%.

https://www.inc.com/melanie-curtin/neuroscience-says-listening-to-this-one-song-reduces-anxiety-by-up-to-65-percent.html

VIAC TU

Pre niekoho môže byť prínosom aj návšteva blogu:

Strach je kŕč, keď niečo nechceme.

18 tipov Sigmunda Freuda na pomoc pri odstraňovaní úzkosti a lepšom pochopení samého seba.

Ak sa však aj napriek Vášmu úsiliu ťažkosti pretrvávajú, je na mieste uvažovať o priamej podpore certifikovaným psychológom. Po konzultácii si môžete dohodnúť osobné stretnutie a na ňom tiež postup, ktorý Vám pomôže. Zoznam kvalifikovaných psychológov, registrovaných Slovenskou komorou psychológov nájdete TU.

Knižné pramene:

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

AUTOGÉNNY TRÉNING

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

11/11 edit 11 komentárov

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

špirála prepracovanosti — Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr. aj celoeurópsky prieskum zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

Stres zvyšuje chybovosť VIAC TU

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”