Vedecké štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu

– časť 2.

Zámerom výberu štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu je poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”.

Nádejáme sa, že aj tento výber motivuje čitateľov k jej doceneniu. 
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť v oči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.

℘

Druhý výber štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu  uvádzame vynikajúcou štúdiou,  ktorú realizovali  štyri slovenské výskumníčky.

                Autogénny tréning pri duševných poruchách:   Čo môžeme očakávať?

℘

MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD.,

℘

PhDr. Milana Kovaničová, CSc.,

℘

MUDr. Eva Sedláková, PhD. ,

℘

prof. MUDr. Mária Pallayová, PhD.  

 

Úvodom

V tejto štúdii sú zhrnuté psychofyziologické, psychopatologické a klinické aspekty AT u osôb s duševnými poruchami s dôrazom na dôsledky pre budúci výskum a prax. Na základe vyhľadávania literatúry autorku uvádzajú ako zdroj  svojich záverov 29 štúdií (7 metaanalýz/systematických prehľadov), ktoré skúmali účinky a vplyv AT na duševné poruchy.

Konštatujú, že Autogénny tréning (AT) je dobre zavedená relaxačná technika založená na autosugescii. Rastúci počet štúdií o AT v posledných dvoch desaťročiach výrazne naznačuje praktickú užitočnosť psychofyziologickej relaxácie v oblasti medicíny. Napriek tomuto záujmu doteraz existujú obmedzené kritické klinické úvahy o aplikácii a účinkoch AT pri duševných poruchách. Medzi hlavné psychofyziologické účinky AT patria autonómne kardiorespiračné zmeny paralelne s modifikáciami aktivity centrálneho nervového systému a psychologickými výstupmi. Štúdie preukazujú konzistentnú účinnosť AT pri znižovaní úzkosti a strednodobých pozitívnych účinkov na miernu až stredne ťažkú ​​depresiu. O.i. tiež konštatujú, ako dôležité poznanie, že AT zlepšoval subjektívne vnímanie fyzického a psychického zdravia a pomáhal znížiť úroveň úzkosti počas krízy COVID-19 [11,12]. 

Vplyv na bipolárne poruchy, psychotické poruchy a akútnu stresovú poruchu však zostáva nepreskúmaný. Ako doplnková intervenčná psychoterapeutická technika s priaznivým výsledkom na psychofyziologické fungovanie AT však predstavuje sľubnú cestu k rozšíreniu výskumných poznatkov o prepojení mozgu a tela za súčasné hranice prevencie a klinického manažmentu množstva duševných porúch.

Autogénny tréning vyvinul nemecký psychiater Dr. Johannes Heinrich Schultz, ktorý v roku 1932 vydal prvú knihu o tejto metóde založenú na dôkazoch [2]. Pôvodný Autogénny tréning j.H. Schultza (1932) sa časom stal základom širšej skupiny metód autogénnej terapie. Autogénne terapeutické prístupy sú metódy založené na homeostatických samoregulačných mozgových mechanizmoch na podporu a uľahčenie existujúcich prirodzených samoliečebných mechanizmov, a tým pomáhajú regulovať a upravovať rôzne funkčné poruchy (napr. stres alebo trauma) [3,4]. Autogénna terapia využíva rôzne metódy a ich kombinácie na zníženie rušivých následkov stimulácie. Konkrétne autogénna terapia zahŕňa autogénny tréning, autogénnu neutralizáciu, meditačné cvičenia, autogénnu modifikáciu, gradovanú aktívnu hypnózu, autogénny tréning spätnej väzby a terapiu autogénnym správaním [5]. Dochádza k určitej samoregulačnej neutralizácii alebo rekuperácii
prirodzene počas spánku, konkrétne počas spánku s rýchlym pohybom očí, úzko spojeným so snívaním [6].

Podklady a metóda (náčrt)

Na základe rámca vyhľadávania, hodnotenia, syntézy a analýzy (SALSA) [13] táto štúdia predstavuje naratívny prehľad literatúry s niekoľkými komponentmi kritického prehľadu. Referencie boli identifikované prostredníctvom vyhľadávania článkov publikovaných v angličtine do decembra 2022 v elektronickej databáze PubMed pre relevantné štúdie. Metodický výber hľadaných výrazov založený na lekárskych predmetoch PubMed (MeSH) bol vykonaná pred vyhľadávaním, aby sa vytvoril vyhľadávací reťazec, ktorý generuje najlepší možný výsledok. Hlavné hľadané výrazy („Autogénny tréning“ (Mesh) A „Mentálne poruchy“ (Mesh)), pôvodne vybrané autormi, sa hľadali v MeSH, aby sa identifikovali ďalšie synonymá, súvisiace výrazy a podvýrazy. 
Aby boli AT postupy zahrnuté do prehľadu, museli  byť vykonané buď konvenčným spôsobom (so 6 SE v štandardnej kombinácii a postupnosti: 1 – ťažkosť, 2 – teplo, 3 – pokojná a pravidelná funkcia srdca, 4 – samovoľný regulácia dýchania, 5 – teplo v oblasti hornej časti brucha a 6 – príjemné chladenie čela obrázok 1) alebo pomocou modifikovaných techník; Podrobnejší popis postupov AT a psychofyziológie AT je uvedený v časti Výsledky. 
Nezohľadňovalo sa žiadne obmedzenie týkajúce sa počtu a trvania relácií AT. Podobne sa nezohľadnili žiadne obmedzenia týkajúce sa dĺžky, miesta, spôsobu intervencie (poloha pre cvičenie) alebo prispôsobenia AT každej patológii.

Preskúmané psychofyziologické účinky AT sú v štúdii rozdelené do týchto oblastí:

•  účinky autogénneho tréningu na autonómny nervový systém
• účinky autogénneho tréningu na centrálny nervový systém
• účinky autogénneho tréningu na psychologické výstupy
• účinky autogénneho tréningu na úzkostné poruchy
• účinky autogénneho tréningu na poruchy nálady
• účinky autogénneho tréningu na schizofréniu a psychotické poruchy
• účinky autogénneho tréningu na poruchy súvisiace s traumou a stresom
• účinky autogénneho tréningu na iné duševné poruchy.

Záverom autorky uvádzajú;

Autogénny tréning so spätnou väzbou zlepšuje výkon pilota v núdzových letových situáciách.

Štúdie uvedených autorov ukázali, že správanie v uzavretom priestore a autonómnom  režime je jednou z častých príčin havárií lietadla v dôsledku chyby pilota. V takýchto prípadoch je pilot vo vysokom stave psychického a fyziologického vzrušenia a má tendenciu sústrediť sa na jeden problém, pričom ignoruje kritickejšie informácie. Táto štúdia skúmala účinok tréningu vo fyziologickom sebapoznaní a regulácii ako prostriedku na zlepšenie výkonu posádky v kokpite. Sedemnásť pilotov bolo zaradených do liečebných a kontrolných skupín zodpovedajúcich nahromadeným letovým hodinám. Liečebnú skupinu tvorili štyria piloti lietadla HC-130 Hercules a štyria piloti helikoptér HH-65 Dolphin; riadiacu skupinu tvorili traja piloti HC-130 a šesť pilotov vrtuľníkov Dolphin. Počas počiatočného letu boli zaznamenané fyziologické údaje pre každého člena posádky a individuálny výkon posádky bol hodnotený inštruktorom pilotom. Osem členov posádky sa potom naučilo regulovať svoje vlastné úrovne fyziologickej odozvy pomocou tréningu autogénnej spätnej väzby (AFT). Zvyšné subjekty nedostali žiadne školenie. Počas druhého letu vykazovali liečené subjekty výrazné zlepšenie výkonu, zatiaľ čo kontroly sa nezlepšili. Výsledky naznačujú, že riadenie vysokých stavov fyziologického vzrušenia pomocou AFT môže významne zlepšiť výkon pilota počas núdzových letových podmienok.

V tomto rámci iste stojí za zmienku, že k praktickému využívaniu AT v letectve dochádzalo v Československu cielene už začiatkom 80- tich rokov, ako to dokumentuje napr. aj výpoveď jedného z pilotov vtedajšieho SLOVAIR-u.  

℘

Účinky autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, výkonovú  úzkosť  a subjektívnu vitalitu športovcov.

Cieľom tejto štúdie bolo analyzovať vplyv pravidelného cvičenia autogénneho tréningu na kapacitu pľúc, subjektívnu vitalitu a výkonovú úzkosť. Skúmanú vzorku tvorilo 18 dobrovoľníkov. Títo boli náhodne rozdelení do dvoch skupín: kontrolná (n-9) a experimentálna skupina (n-9); všetci cvičili autogénny tréning 6 týždňov. Na začiatku a na konci výcviku v AT sa uskutočnili  spirometrické merania, zaznamenali sa hodnoty maximálneho výdychového prietoku (PEF), úsilného výdychového objemu na konci prvej sekundy (FEV1). Okrem toho boli zmerané hodnoty subjektívnej vitality (SVS) a kompetitívnej výkonovej úzkosti (CSAI-2).

Zistené merania ukázali na  významné zlepšenie (p=0,001) subjektívnej vitality a zníženie výkonovej úzkosti (dimenzia sebavedomia); zatiaľ čo  ostatné skúmané premenné neboli ovplyvnené. Výskumníci v závere štúdie konštatujú, že pravidelná prax autogénneho tréningu môže mať pozitívny vplyv na  zlepšenie niektorých parametrov spojených so športovým výkonom.

℘

Autogénny tréning pomáha učiteľom v Indii.

Vyhorenie a vnímanie stresu – výhody zvládania stresu  autogénnym relaxačným tréningom pre učiteľov.

Pilotná štúdia.

V úvode autori konštatujú, že stres je v súčasnom svete neoddeliteľnou súčasťou života, bez ohľadu na sociálny status (Albertson a Kagen, 1987). Vyhorenie charakterizujú ako negatívny duševný stav, ktorý je reakciou na tlak súvisiaci s prácou. Obsahom tlaku je prežívanie emócií, ktoré sú vyvolané opakovanými emocionálne nabitými sociálnymi situáciámi. Tomuto pracovnému riziku môžu byť vystavení každý jednotlivec vo všetkých povolaniach, vrátane učiteľov. Je všeobecne známe, že učiteľské povolanie je pod veľkým pracovným tlakom a náchylné na pracovné vyhorenie (Asimeng-Boahene, 2003).
Cieľom štúdie bolo:
(i) posúdiť úroveň pracovného vyhorenia a stresu medzi učiteľmi súkromných a štátom plne podporovaných škôl, rozdelených na experimentálnu a kontrolnú skupinu.
(ii) určiť účinnosť autogénnej relaxácie na pracovné vyhorenie a stres medzi učiteľmi súkromných a plne podporovaných škôl.
Kvantitatívne výskumný projekt prístup s experimentálnou a kontrolnou skupinou. Štúdia sa zamerala na vybrané školy v okrese Vellore. celkom, 28 účastníkov vybraných postupnými technikami odberu vzoriek s vekom rokov 25-60 rokov.
Na základe kritérií zaradenia a dostupnosti učiteľov boli rozdelené do kontrolnej skupiny (n=14) a experimentálnej skupiny (n=14).
Demografické premenné, vyhorenie z povolania, stres boli hodnotené pomocou (Maslachov inventár vyhorenia a inventár stresu učiteľov).
Učiteľom zaradených do experimentálnej skupinu bol poskytnutý program na zvládanie stresu autogénnym tréningom raz týždenne počas 6 týždňov. Tento program bol pripravený na základe existujúcich výskumov a štúdií.
Zabrániť vyhoreniu učiteľov je vážnou výzvou a úlohou progresívnou vo všetkých vzdelávacích systémoch
na celom svete. V nadväznosti na negatívne vedľajšie účinky vyhorenia medzi
učiteľmi je opodstatnený predpoklad ohrozenia ako študentov, tak aj samotných učiteľov. Dôsledky tejto situácie konfrontujú učiteľov s neobvyklými ťažkosťami profesionálnej katastrofy a vytrvalosti (Beck,1984),
Ako naznačujú najnovšie informácie online výskumu
Optum, vysokých 46 % pracovnej sily v inštitúciách
v Indii trpí agóniou z nejakej alebo inej formy stresu. Táto štúdia mala veľkosť vzorky 200 000 pracovníkov
(viac ako 30 veľkých organizácií).
 Zistený výsledok bol 43 % so skloneným BMI
(body mass index), z toho 30 % s diabetikom
rizikový faktor, 30 % s rizikovým faktorom hypertenzie a
46 % so stresom ako rizikovým faktorom.
Národný prieskum duševného zdravia Indie (2015–
2016) hlásený v Tamilnadu, preukázal. že 11,8 % populácie
trpí neurotickými poruchami a poruchami súvisiacimi so stresom.
Podobné zistenia vyplývajú aj z prieskumu Kongresu odborov
(2016), 70 % ľudí uvádza, že stres je najväčší
ohrozenie zdravia na pracovisku.

Preventívna  a profylaktická intervencia je  založená na týchto troch modeloch. Pokúša sa zmeniť  kognitívne hodnotenie a reakcia na
stres;

(a) pomôcť učiteľom pochopiť segmenty stresu a ako stres funguje v ich živote
(b) dať učiteľom šancu učiť sa, cvičiť a aplikovať postupy zvládania stresu na zmenu v živote

(c) presadzovať solídne stratégie na zvládanie tlaku.

Autogénny tréning teda poskytuje výnimočnú stratégiu
zvládať stres. Je to psychofyziologický tréning
založený na autosugescii, ktorú ako prvý vytvoril nemecký lekár a špecialista J.H. Schultz v polovici dvadsiateho storočia storočia. (Bond a Bunce, 2000; Brantly a Ames,
2001; Brouwers a Tomic, 1999; Brouwers, 2000)
Zahŕňa šesť postupných krokov. Prvý krok sa sústreďuje na svalovú relaxáciu vyvolaním pocitu tiaže v končatinách, a postupne, podľa zváženia sa neaktívne sústreďuje na objavenie
tepla, potom na mierneho dýchania, tepla v žalúdku, tichý tlkot srdca a chladný spánok.

Učitelia zaradení do experimentálnej skupiny
sa pravidelne stretávali 1 x každý týždeň a samostatne sa pripravovať niekoľkokrát denne. Pri napredovaní v autogénnom tréningu  prevažná väčšina z nich zažila osobitný duševný stav, ktorý im umožňuje prelomiť “strašný” stresový cyklus.  AT ich viedol od 
vysokej vzrušivosti k  premýšľavosti, zmierňoval úzkostné reakcie na nízku úroveň parasympatická úzkostná reakcia.

Pilotná štúdia je predbežnou štúdiou účinku samotného princípu  AT.
Uskutočnila sa s cieľom pochopiť reálnosť vykonania rôznych fáz projektu, samotné výskumné postupy a na prekonanie ťažkostí pri zbere hlavných údajov. 

Hoci mala pilotná štúdia malú veľkosť vzorky umožnila porovnať pred a po teste úroveň vyhorenia z povolania, stresu medzi učiteľmi  a tiež medzi kontrolnými a experimentálnymi skupinami

ZÁVERY
Pilotná štúdia ukázala, že došlo k znižovaniu  miery vyhorenia a stresu na konci projektu. Experimentálna skupina preukázala tiež väčšiu výkonnosť v porovnaní s kontrolnou skupinou.  Nebol zistený žiadny nepriaznivý účinok autogénneho tréningu. Účastníci počas štúdie veľmi dobre spolupracovali. 
V niekoľkých parametroch vyhorenia z povolania však nebolo štatisticky významné zníženie miery vyhorenia a stresu. Mohlo to byť to spôsobené malou vzorkou probantov.
Pilotná štúdia potvrdila uskutočniteľnosť projektu v širšom rámci. 

℘

Účinok autogénneho tréningu vo forme zvukového záznamu na kvalitu spánku a fyziologické stresové reakcie univerzitných športovcov– pilotná štúdia.

 

 Vysokoškolskí športovci musia skĺbiť náročné úlohy športovca aj študenta [2]. Ich preťaženie pri každodenných úlohách môže spôsobiť horšiu kvalitu spánku a ďalšie ťažkosti s tým súvisiace
ťažkosti [3]. Viaceré signály potvrdzujú, že u vysokoškolákov sú tieto ťažkosti vo všeobecnosti časté a postihujú až 60 % tejto populácie [4]. poykazujú na to, Výskumníci Buysseho spia Reynolds, Monk, Berman a Kupfer [5] poukazujú na to, že čo  sa týka spánku,je dôležité nielen jeho množstvo, ale aj jeho kvalita.

Športovci môže mať ťažkosti s spánkom z rôznych dôvodov. Ťažkosti so spánkom sa môžu týkať športovcov z mnohých dôvodov. napr. vzrušenie zo súťažného zápasu, rozpisy zápasov,  cestovanie na zápasy a potreba intenzívnych tréningov.

Poukazujú na ne ako samotní športovci tak aj ich tréneri, pričom naznačujú, že ťažkosti súvisiace so spánkom môžu spôsobiť krátkodobú únavu [14]. Keďže športovci môžu byť
so sklonom k ​​problémom so spánkom stojí za to overiť si účinnosť rôznych typov druhov intervencie [8,15,16].
Existuje veľa správ, ktoré ukazujú, že športovci používali úspešne relaxačné techniky na zníženie konkurenčnej úzkosti alebo na
zlepšiť športový výkon, napr. [22]. Chýbajú však štúdie o používaní
relaxačné techniky športovcov zamerané na zlepšenie kvality spánku. K dátumu začatia pilotnej štúdie  našli výskumníci len jednu experimentálnu  štúdiu  na veľmi malej vzorke futbalistiek (n = 12).

Dva rozsiahle prehľady [21,24] ukázali, že medzi relaxačnými technikami aplikovanými v
výskumy na zlepšenie kvality spánku boli okrem iného progresívna svalová relaxácia,
meditácia všímavosti, biofeedback, relaxačná hudba alebo autogénny tréning (AT). Autori pri hľadaní  účinnej metódy na zlepšenie kvality spánku v skupine študentov-športovcov,
vybrali  Schulzov autogénny tréning. Zdôvodnili to tým, že viaceré štúdie realizované na  skupinách študentov [21] a metaanalýza týchto štúdií klinických výsledkov [17] ukázala, že AT je účinná metóda, ktorá pomáha
pôsobiť proti problémom so spánkom zlepšením kvality spánku, spánkovej latencie, dĺžky trvania
spánku a energetickej hladiny po prebudení.

Predpokladal preto, že autogénny tréning zlepší subjektívnu kvalitu spánku a parametre časovania spánku aj u univerzitných športovcov.
Vzhľadom na  výsledky ich predchádzajúcej štúdie o vzájomnom vzťahu medzi spánkom kvalita a stres [25] a správy naznačujúce kladný  vplyv AT na stres [26,27] kontrolovali aj fyziologickú reakciu na stres.
Hlavným cieľom tohto výskumu bolo teda vyhodnotiť vplyv AT na kvalitu spánku
a fyziologické stresové reakcie v skupine univerzitných športovcov

Metóda

Do výskumu sa zapojilo dvestodeväť študentov z jednej z poľských univerzít s aktívnym členstvom v športovo klube, alebo v  akademickom športovom zväze, kde trénujú alebo majú individuálny tréningový program.  Kritériom vylúčenia bola anamnéza chronického ochorenia ktoré môžu ovplyvniť cirkadiánne rytmy alebo spôsobiť únavu, napríklad anémiu, astmu, cukrovku,
depresie a s ňou súvisiace užívanie liekov.

Postup

Detailný postup výskumu je popísaný v pripojenej originálnej štúdii. Z dôvodu únosnosti rozsahu zdieľaných informácií uvádzame len tie najrelevantnejšie najrelevantnejšie.

Samotné laboratórne merania kontroly kvality spánku sa uskutočňovali pred a po autogénnom tréningu počas dvoch týždňov (pomocou PSQI) a emociálna reaktivita bola meraná pomocou zariadenia Biofedback. PSQI [5] je  retrospektívna dotazníková metóda hodnotenia  kvalitu spánku v priebehu jedného mesiaca. Obsahuje 19 položiek, ktoré umožňujú rozlíšiť sedem komponentov,
a dovoľujú vytvoriť globálne skóre.

Fyziologické parametre sa merali v sede
a v rovnakom čase dňa, aby cirkadiánny rytmus neovplyvnil fyziologické údaje.
Všetky merania vykonal hlavný výskumník a dvaja vyškolení
študenti psychológie v laboratóriu – prispôsobenej miestnosti, kde bol nainštalovaný iba stôl s biofeedback zariadením, relaxačné kreslo a kovová skriňa.
Počas dvojtýždňového obdobia sa použil postup ekologického momentálneho hodnotenia (EMA). Každý účastník mal na sebe aktigraf, vyplnil denný denník (pre Android
aplikáciu) a vypočuli si zvukovú nahrávku (implementovanú v mobilnej aplikácii). Experimentálna
skupina počúvala nahrávku s relaxačným tréningom (na základe AT
metóda). Kontrolná skupina počúvala len hudbu na bez inštrukcií At  ktorá  obsahovala len úvodné a záverečné informácie pokyny (napr. akú polohu tela zaujať).
Obe skupiny mali absolvovať autogénny tréning v domácich podmienkach každý deň vo večerných hodinách
a nie hneď po fyzickej aktivite počas dvojtýždňového obdobia intervencie.

Autori študie uvádzajú, že výskum bol vykonaný podľa smerníc Helsinskej deklarácie a bol schválený univerzitnou etickou komisiou pre vedeckovýskumnú činnosť. Pred jeho začatím všetci študenti dostali písomné informácie o štúdiu a vyplnili informovaný súhlas.

Súčasťou fyziologických meraní bolo okrem biolfedbacku aj meranie objemu pulzujúcej krvi a srdcovej frekvencie, tiež vodivosť kože (KGR), telesná teplota meraná prostredníctvo štyroch senzorov pripevnených k prstom a meranie dychu prostredníctvom senzoru na bruchu.

Zložkou výskumu bola aj metóda AKTIGRAFIA, ktorá je považovaná za spoľahlivý nástroj na štúdium vplyvu liečby na zlepšenie
spánoku [31]. Hodinky Actiwatch AW4 (Cambridge Neurotechnology, Cambridge, Spojené kráľovstvo) a
Boli použité tiež náramkové hodinky Actiwatch 2 (Philips Respironics) umožňujúce nepretržite sledovať pohybovú aktivitu počas dvoch týždňov.
Na zhromažďovanie údajov o každodennom živote športovcov bola použitá vlastná vytvorená aplikácia pre Android, ktorá umožňuje  vyhodnotiť kvalitu a kvantitu spánku (vykonávaná fyzická aktivita a jej intenzita—na 5-bodovej Likertovej stupnici) a na kontrolu parametrov spánku (trvanie spánku a
v prieskume Likertovej škály: subjektívna kvalita spánku, úroveň energie, úroveň stresu).

Samotný autogénny tréning bol relizovaný samotnými výskumníkmi vytvoreným zvukovým záznamom (SAT -relax) založenom na Schultzovej koncepcii AT [32]. Litwic-Kaminska, K.; Koty´sko, M. Opracowanie treningu relaksacyjnego w formie nagrania audio (SAT-relax) na podstawie
załoze ´n treningu autogennego Schultza. ˙ Polskie Forum Psychologiczne 2021, XXVI, 421–432. [CrossRef]
Nahrávka obsahovala sugescie súvisiace s pasívnou koncentráciou tela; vnímanie tiaže a tepla, ako aj pomalého dýchania, o ktorom sa predpokladá, že navodzujú stav relaxácie [33].Siek, S. Autopsychoterapia; Akademia Teologii Katolickiej: Warsaw, Poland, 1999
Samotná nahrávka AT trvala  deväť minút.
Hudba použitá na pozadí  bola vybraná kompetentnými posudzovateľmi.

Analýza dát

Dáta boli analyzované pomocou IBM SPSS v28 (IBM, Armonk, NY, USA). Počiatočné porovnanie EG a CG zahŕňalo: pomer pohlaví a športovú disciplínu (test chi kvadrát s Yatesovým
korekcia), vek a počet relaxačných sedení (t-test pre nezávislé vzorky). Analyzovali sa hlavné porovnania medzi skupinami
s Mann–Whitney U testom. Údaje zozbierané Aktigrafiou a denné záznamy boli usporiadané
do pred- (prvé štyri noci) a po- (posledné štyri noci) meraní. Všetky merania pred a po meraní boli analyzované Wilcoxonovom znamienkovým testom (pre závislé vzorky).
Korelačný koeficient r sa použil ako veľkosť účinku (ES) pre Wilcoxonov test.

Diskusia
Výsledky ukázali, že v experimentálnej skupine sa celková kvalita spánku meraná pomocou PSQI zvýšila. V kontrolnej skupine (v ktorej bola použitá iba hudba na pozadí), nenastala žiadna významná zmena medzi pred a po meraní. To dovoľuje predpokladať, že AT ako relaxačná metóda je  viac efektívny pri zlepšovaní subjektívneho hodnotenia kvality spánku ako len samostatná hudba.
Je to úplne v súlade so základnými princípmi AT, ktorý uvoľňuje  myseľ i telo. [33]. Podľa metaanalýzy, ktorú vykonali Stetter a Kupper [17] v klinickej praxi by sa  AT mal  považovať za významnú podporu k lekárskej liečbe.

Zistený účinok AT na kvalitu spánku bol veľký, čo ukazuje, že AT ako alternatíva k farmakologickej intervencie (lieky alebo doplnky), môžu zohrávať dôležitú úlohu nielen pri pomoci akademickým športovcom  zlepšiť kvalitu ich spánku, ale všeobecne aj zdravým ľuďom.

Vzhľadom na tento pozitívny záver je povzbudením aj to, že sa preukázal AT účinok aj pri použití zvukového záznamu, ktorý sa dá ľahko použiť a nemá žiadne vedľajšie účinky.
Výsledky môžu inšpirovať športovcov a ľudí, ktorí s nimi pracujú, aby zahrnuli AT do mentálnej prípravy, a to nielen v prípade riešenia súťažnej úzkosti alebo zlepšenia v atletike
výkonu (ktorého účinnosť bola už predtým preukázaná), ale aj v prípade problémy so spánkom.

 Závery
Prezentované predbežné výsledky zistili, že autogénny tréning môže byť použitý ako nástroj, ktorý zlepšuje kvalitu spánku u zdravých univerzitných športovcov. Ďalšie analýzy však vo väčšej skupine zvažujú potrebu skúmania vplyvov ďalších rôznych premenných, napr. typ športovej disciplíny a výkonnosť jednotlivých športovcov.

Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu 2” zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.