Pavúči antifobický prológ

Spánok skákajúceho pavúka. Pavúky sú nočnou morou dievčat. Boja sa ich viac ako komárov, alebo myší. Ktovie čím to je? Teraz v lete žijú aj pavúky naplno  a bojujú o svoje právo na život. Nechajme ich žiť. Neubližujú nám. Práve naopak. Sú užitočné. Vieme o tom?

 

..., ale nielen o hospodárstve a ekonomike by mal byť tento blog. 

Možno by chcel byť o tom ako málo vieme o tajomstvách života – hoci aj v našej záhrade, o ktorej “všetko vieme” , v ktorej “sa zdanlivo nič tajomné nedeje”  a v ktorej “máme všetko pod kontrolou”.

Omyl! Nemáme a nevieme!

… a často ani netušíme aký búrlivý a čarovný život v nej “bublá”, aké dôvtipné stratégie boja o prežitie v nej prebiehajú – medzi tvormi, ktoré ani “neberieme na vedomie”. Hoci len preto, že sú príliš drobné a takmer neviditeľné.

A s pýchou vlastnou človeku celkom ignorujeme skutočnosť, že tieto tvory žili na tejto planéte milióny rokov predtým, ako po nej začal kráčať tvor, ktorý sáme seba nazval “homo sapiens” (človek rozumný)  a ktorý v súčasnosti invazívne obýva celú planétu Zem, ničí ju a dokonca sa pokúša dobývať vesmír. 

Varovných signálov prírody, ktorá sa bráni – je okolo nás viac ako  dosť. Aj posledné skúsenosti s pandémiou koronavírusu by mohli a mali byť pre nás výstražným  poučením.

Jednu júnovú sobotu 2021

  som počas návštevy sestry Natašy videl ako jej 5 ročný vnúčik Dávidko kreslil pavúčika, ktorý ho zaujal v krátkych videjkách, ktoré mu  mamička Lenka našla na YouTube. 

https://www.youtube.com/watch?v=GQP1MxxJt8I

Zhodou okolností som  pripravoval podklady pre nový seriál blogov “Spánok zvierat” a mal som čo to už “naštudované”. – takže som vedel prispieť do jeho rozprávkového sveta. Ako odmenu som od Dávidka dostal nádhernú kresbu pavúčika skákavky, ktorý sa práve chystá k skoku za svojimi raňajkami. 

Moje dovzdelanie vo svete pavúkov a toho  skákavého zvlášť – má na svedomí táto sympatická dievčina, ktorej už od detstva učaroval ich svet. Volá sa  Daniela C. Rößler.

Na svojej stránke https://danielaroessler.weebly.com/ píše :

"Som behaviorálny a evolučný ekológ. Moje výskumné záujmy zahŕňajú zvieracie sfarbenie a vzory, signály a správanie s dôrazom na adaptácie proti predátorom. Experimentálne testujem funkciu signálov a správania na základe prirodzených pozorovaní z terénu pomocou integratívnych a interdisciplinárnych prístupov. Momentálne pracujem na vizuálnych signáloch, poznávaní a protidravcovom správaní skákajúcich pavúkov (Salticidae) a ich vnímavé a kognitívne schopnosti ma neustále ohromujú.  Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nás kontaktovať!
https://danielaroessler.weebly.com/

 

 

Spánok skákajúceho pavúka

Skákacie pavúky netkajú pavučiny, aby chytili svoju korisť, ale skáču po nej. Doteraz bolo známe,  že si vytvárajú hodvábne útočiská, akési kukly z vlákien, v ktorých odpočívajú ukryté v zvinutých listoch a na iných chránených miestach. O ich spánku však táto mladá vedkyňa zistila niečo celkom iné a zaujímavé.

Keď pandémia zasiahla svet Daniela sa vrátila zo štúdií v Harwarde, kde experimentovala so skákajúcimi pavúkmi späť  domov do Nemecka a zhromaždila niektoré z miestnych skákavých pavúkov. Vtedy si náhodou všimla, že tieto pavúky majú zvláštny nočný rituál.

Prvýkrát ho zbadala jednu noc po príchode z večere domov. „Zapla som svetlo,“ spomína „ a pozrela som sa na parapet, kde som ich ubytovala: “Bože, čo sa stalo s týmito zvieratkami? Sú mŕtve? ” Všetky viseli zo stropu malých plastových škatúľ, do ktorých som ich vložila. Ráno však pavúčiku pobehovali v škatuliach ako zvyčajne.”

Spánok skákajúceho pavúka

Vrátila sa teda späť na miesto, kde ich nazbierala avšak tentoraz už v noci. “Našli sme ich veľa. Bolo ich trojnásobne viac ako cez deň. Iste to bolo aj tým, že je ľahké ich spozorovať ak visia z akejkoľvek vegetácie. ” hovorí .

“Takto zavesené pavúky sme ľahko našli – ale iste to nie je také ľahké pre ich nočné predátory, akými sú napr.  mravce. Keď som sa  jemne dotkla vlákna, skákajúce pavúky takmer vždy spadli na zem a odfŕkli preč, alebo vyliezli na miesto kde zavesili svoje vlákno.”

“Zaujímavý bol aj rozdiel v správaní samičiek a samčekov. Pri dotyku rastliny, z ktorej viseli samičky žiadna z nich nespadla, ale vyliezli naspäť hore. Správanie samčekov bolo odlišné. Polovica z nich padala a tá druhá liezla hore.  Je to zvláštne, ale bolo to veľmi dôsledné. Takto sme “vyskúšali” veľké množstvo pavúkov, takže je to určite niečo čo budeme chcieť v budúcnosti preskúmať lepšie.”

„Niečo ich informuje o tom, ako sa rozhodnúť, kde prenocovať, ako prenocovať.“

 

Nielen vedci oceňujú výskum Daniele Rößler,

ale aj bežní ľudia po celom svete prejavili záujem o jej prácu a vyslovujú jej nadšenú podporu. Je potešiteľné, že sú medzi nimi najmä mladí ľudia.

„Väčšina výskumníkov, ktorí sa zaoberali spánkom v prírode, sa zameriava skôr na cicavce a vtáky,“ hovorí Paul Shaw z lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v St. Louis a dodáva, že väčšina vedcov si dlho domnievala, že na spánok je potrebný zložitý mozog, ale ukazuje sa, že tomu tak nie je. V minulosti bolo len málo  výskumov zameraných na oddychové správanie bezstavovcov vo voľnej prírode. Iste aj pre náročnosť takéhoto skúmania.  Skutočnosť, že väčšina zvierat spí, aj keď sa vďaka tomu vystavujú nebezpečenstvu a sú zraniteľnejšie jasne dokazuje, že spánok musí slúžiť nejakej doteraz neodhalenej základnej biologickej  funkcii života.

Pred pár desaťročiami, keď dve skupiny vedcov zistili, že ovocné mušky skutočne spávajú, sa toto poznanie stretlo s veľkým odporom. „Trvalo niekoľko rokov, kým sme dokázali zvíťaziť nad skeptikmi, a teraz je to celkom dobre akceptované,“ hovorí Shaw.

Aj podľa jeho názoru tieto skákajúce pavúky zjavne spia zavesené na vlákne. „Garantujem to na 100% “ hovorí.

Amita Sehgal , výskumníčka spánku na Perelmanovej lekárskej fakulte na Pennsylvánskej univerzite považuje zavesenie skákajúch pavúkov za niečo mimoriadne zaujímavé. Iste im to pomáha v úniku pred predátormi. Pravdepodobne ich vlákno rezonuje a vibruje  s prichádzajúci zvukmi a tak ich varuje pred možným ohrozením. Úžasné,

Vedci stále viac, skúmajú spánok bezstavovcov – od červov cez medúzy až po hydry. „Myslím si, že sa to naozaj chytilo, táto myšlienka, že ak je spánok taký dôležitý stav, pravdepodobne sa neobmedzuje iba na niekoľko druhov a je rozšírený v celej živočíšnej ríši ako sme predpokladali.“ hovorí Sehgal.

Daniela Rößler hovorí, že odkedy zverejnila svoje zistenia, mnohí pozorovatelia jej hlásili, že videli toto nočné zavesenie skákavých pavúkov v Kalifornii, na Novom Zélande a napr. aj v Indii. „Myslím si, že je to veľmi rozšírený fenomén,“ hovorí a dodáva, že “o týchto celkom  bežných, charizmatických pavúkoch a o tom, prečo robia to, čo robia, toho ešte veľa nevieme.”

spánok skákajúceho pavúka

„Akosi sa vždy domnievame, že o tom čo sa deje v našej záhrade už toho vieme veľa,“ hovorí Roessler, „ .., ale naozaj to tak nie je.”

Skákavé pavúky alebo Salticidae patria k veľkej rodina pavúkov rozšírenej po celom svete. Do roku 2019 bolo poísaných viac ako 600 rodov a viac ako 6 000 druhov,^[1] čo z nich robí najväčšiu rodinu pavúkov zo všetkých druhov.(13%) ^[2] Skákavé pavúky majú jedno z najlepších videní medzi videním článkonožce a používajú ho pri dvorení, love a navigácii. Aj keď sa zvyčajne pohybujú nenápadne a pomerne pomaly, väčšina druhov je schopná veľmi pohyblivých skokov, najmä pri love, ale niekedy aj ako reakciu na náhle ohrozenie alebo prekonanie prekážok. Väčšina z nich má vpredu fascinujúci rad štyroch očí, v ktorých je predný stredný pár dramaticky výraznejší ako u ktorýchkoľvek iných pavúkov, Tieto veľké predné oči sú prispôsobené na podrobné trojrozmerné videnie na účely odhadu rozsahu, smeru a povahy potenciálnej koristi, ktoré umožňujú pavúkovi nasmerovať svoje útočné skoky s veľkou presnosťou. Predné bočné oči, im rozširujú predné zorné pole.

Dĺžka tela skákajúcich pavúkov sa zvyčajne pohybuje od 1 do 25 mm.

 

Záverom jedna skvelá správa.

Mladá vedkyňa Daniela C. Rößler, ktorá svojou prácou prebudila v mnohých mladých ľuďoch po celom svete záujem o štúdium nielen pavúkov skákavých, ale všeobecne  o ekológiu a enviromentalistiku  bola vybraná na nezávislé dvojročné postdoktorandské štúdium na Zukunftskolleg na Univerzite v Kostnici! Od júna 2021 tiež začala pracovať v laboratóriu Alexa Jordana v Inštitúte správania zvierat Max-Planck, aby skúmala správanie a spôsoby adaptácie skákajúcich pavúkov! GRATULUJEME! 

EURÓPSKY PAVÚK ROKU 2019

Skákavka mravenčia (Myrmarachne formicaria) bola zvolená evropským pavúkom roku 2019. Táto skákavka dokáže dokonale imitovať svojho úhlavného nepriateľa – mravcov. Napodobňuje ich nielen tvarom a zafarbením svojho telíčka, ale aj správaním.  Miznúce mokrade sú príčinou kritického zníženie jej výskytu. Aj z tohto dôvodu bola táto skákav­ka zaradená medzi ohrozené druhy.

Reálne dôvody prečo by sme pavúky u nás doma nemali nikdy zabíjať.

 

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Ďaľšie zdroje :

https://en.wikipedia.org/wiki/Jumping_spider
https://www.npr.org/2021/06/01/1001850038/why-jumping-spiders-spend-all-night-hanging-out-literally?fbclid=IwAR1lcKAcMRJOHEYt2_rftXsrtTEzwDn9wzKrlHGvWhDS9a8VZ0jhi-Upc-Y&t=1622651683212
http://saras-arachno.sk/saras_pavuk-check.htm
http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=pavuky
http://www.pavouci-cz.eu/?celed=Salticidae

 

Kontaktný formulár (spätné ohlasy, feedback)

kliknite na priečnu  lištu

Vítame každý názor, postreh, pripomienku. Ďakujeme!

spánok skákajúceho pavúka