RECESNÍK
Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková-asistentka na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave sa zabávajú pri počúvaní banskobystrického Sobotníku
Psychobalzam sa stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Prispeli k tomu nielen ohlasy poslucháčov na experimentálne vysielanie prípravných verzií v Čs. rozhlase , ale paradoxne aj recesívne scénky, napr. v Radošinskom naivnom divadle. Jedna z nich z roku 1984, vysielaná v banskobystrickom Sobotníku bola objavená v archíve a stala sa inšpiráciou k tomuto spomienkovému blogu “recesník”.
Vlna záujmu o Psychobalzam prekvapila aj samotné vydavateľstvo OPUS. Prvé kazety sa objavili v predaji koncom roku 1983. V tom čase Západ uvalil kvôli intervencii ZSSR v Afganistane na celý tábor socialistických krajín embargo dovozu mnohých tovarov a komodít, …. a medzi nimi aj na surovinu potrebnú na výrobu MGF kaziet.
Čs. kazety Emgeton v tom čase svojou kvalitou ešte nevyhovovali tak sa OPUS obrátil na jednu estónsku firmu.
Ako sa však ukázalo tie estónske kazety boli ešte horšej kvality ako československé. Aj tie sa však stávali podpultovým tovarom. To spôsobilo isté rozčarovanie verejnosti. Práve v tom čase vzniklo niekoľko vtipov a recesívnych návodov imitácie Psychobalzamu medzi ktoré patrí aj scénka banskobystrického Sobotníka. Napriek tomu ľudia pred Vianocami 1983 čakali v rade pred predajňami OPUSU na novú zásielkou kaziet Psychobalzamu. Chceli ho ako darček venovať niekomu blízkemu; deti svojím rodičom, starým rodičom, manželia manželkám a vice-versa, atď. 🙂 Mnohí prejavili záujem získať kazetu často len zo záujmu vypočuť si ako znejú “ideologicky podozrivé” sugescie. 🙂
Psychobalzam sa stal vo verejnosti obľúbený ešte skôr ako dostal svoje meno. Spôsobili to prípravné verzie pre športovcov. ktoré experimentálne vysielal v nočných hodinách Čs. rozhlas. Najskôr s Karom Machatom v slovenčine a neskôr v češtine s Ladislavom Chudíkom. Prispeli k tomu iste aj československý športovci, ktorí dosiahli úspechy na Olympijských hrách v Calgary a v Moskve a v médiách priamo z dejísk hier, alebo po návrate domov zmieňovali o to ako im tie nahrávky pomohli zbavovať sa stresu a nespavosti. Práve oni mu dali aj meno (bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Ľubomíra Balážová, Viera Klimková, Soňa Mihoková).
To pomenovanie sa nakoniec objavilo aj na kazetách OPUSU a nahradilo popisný, pracovný názov “hudobno-slovná predspánková relaxácia”.
Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet v českej verzii.
To predstavuje zatiaľ neprekonaný rekord v predaji slovesných nahrávok vo všetkých československých hudobných vydavateľstvách.
