Psychológov na Slovensku čakajú legislatívne zmeny. Budú zmysluplné, alebo … ?!
Na margo najnovších informácií o pripravovaných legislatívnych zmenách o psychologickej činnosti na Slovensku:
Cieľom diskutovaných zmien by nemalo byť zvýšenie kvality a dostupnosti psychologických služieb len pre klientov v rámci reformy starostlivosti o duševné zdravie. Akútnou sa javí potreba úprav výkonu povolania psychológ v SR vo všetkých psychologických disciplínach teda aj mimo rezortu zdravotníctva. Ako bude riešená žalostná situácia uplatňovania poznatkov a metód aplikovanej psychológie napríklad v oblasti "ludského činiteľa" a "ľudských zdrojov"? Pre manažérov je zdravie zamestnancov iste dôležitý aspekt, ale rozhodne nie primárny. Dôležitejší je pre nich potenciálny a reaálny prínos psychológie a psychológov v oblasti bezpečnosti pri práci, v prevencii výkonových zlyhaní pri výkone morálne náročných a rizikových povolaní, fukcií a činností, vrátane koncepčného a systémoveho riadenia ľudských zdrojov. V tejto oblasti mala slovenská psychológia práce a organizácie desaťročia silné a rešpektované postavenie. Nezmyselné a účelové začlenenie ich činnosti pod rezort zravotníctva napáchalo nedozerné škody.
Nový "nadrezortný?!" zákon má vraj byť "o psychologickej činnosti a psychoterapii". To je čo za nezmysel?!
Ak je psychoterapia psychologickou činnosťou, tak potom jej uvádzanie priamo v názve nového zákona je nadbytočné. Zo snáh takto vymedziť nový zákon trčí ako „slama z topánok“ panklinické elitárstvo, ktoré už narobilo toľko škôd. Takéto očividné priorizovanie psychoterapie narúša princíp rovnocennosti všetkých psychologických činnosti, ktoré by mali byť definované v Prvej hlave a v prvom paragrafe nového zákona. Následný paragraf môže vymedziť špecifiká a podmienky výkonu jednotlivých psychologických činností, vrátane psychoterapie. Okrem toho takýto elitársky prístup vnáša diskriminačné prvky do celej aplikovanej psychológie a statusu psychológov, ktorí tieto činnosti vykonávajú.
24.mája 2021
X -tá právna úprava výkonu psychologických činností podľa novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (účinná od 1. júla 2014) spôsobuje zmätok a je nielen neúčinná ale aj škodlivá. Tá posledná taxatívne vymedzila zriadenie iba ambulancie klinickej psychológie avšak ignorovala skutočnosť, že iné právne predpisy (napríklad nariadenie vlády č. 296/2010 Z.z.), ako aj samotný obsah psychologickej činnosti rozlišujú viaceré jej druhy (okrem klinickej psychológie aj poradenskú psychológiu a pracovno-organizačnú psychológiu, … ).
Pre mnohých psychológov, ktorí získali špecializačnou skúškou oprávnenie na výkon špecializačných činností poradenskej psychológie a pracovnej a organizačnej psychológie mala takáto právna úprava ďalekosiahle dopady.
SEDEM SMUTNÝCH ROKOV PRÁVNE ÚPRAVY PSYCHOLOGICKEJ ČINNOSTI – Štefan MATULA
V praxi takéto nastavenie systému nielen nekorešponduje so súčasnou koncepciou ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (psychológov), ale aj a výrazne komplikuje a obmedzuje aplikovanie poznatkov a metód aplikovanej psychológie mimo rezortu zdravotníctva.
Táto kvázi “reforma” sa teda minula účinku a vôbec neprispela k oživeniu uplatňovania psychológie v ekonomike a hospodárstve SR!
Dátum účinnosti novely, ktorou sa mala upraviť činnosť dopravnej psychológie vo všetkých ambulanciách, teda v ambulancii klinickej psychológie, ambulancii poradenskej psychológie a ambulancii pracovnej a organizačnej psychológie bol stále je v nedohľadne.
“Ktosi” roky len “zapracuváva” pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania!
Jeden pretrvávajúci problém napr. spočíva pri výkone certifikovanej pracovnej činnosti „dopravná psychológia“ . Situácia nastala prijatím vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 315/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 770/2004 Z. z.. Nie je totiž jasné, kde sa má takáto činnosť vykonávať a súčasne sú ohrozené odborné činností, ktoré dopravní psychológovia vykonávajú podľa osobitných predpisov (napr. cestný zákon – dopravný psychológ overuje psychickú spôsobilosť napr. pri zadržaní vodičského preukazu). O posudzovaní nositeľov zbraní a streliva ani nehovoriac.
Mimoriadne vážnym problémom aj v kontexte medzinárodných zmlúv a dohôd ku ktorým sa zaviazala SR je porušovanie základných ľudských práv, v nadväznosti na ochranu osobných údajov získavaných psychologickým testovaním osôb pri posudzovaní spôsobilosti na prácu – známym ako PSYCHOTESTY. Táto mimoriadne citlivá činnosť sa potencionálne dotýka každého občana v produktívnom veku, ktorý nemusí mať a zväčša ani nemá žiadne zdravotné ťažkosti.
Testované osoby
zväčša ani netušia, že majú zákonný nárok na poskytnutie spätnej väzby z takéhoto posudzovania. Ako občan SR má každá osoba po posúdení psychickej spôsobilosti na prácu žiadať nielen ústnu informáciu, ale aj kópiu psychologického posudku zdôvodňujúceho prijatie, či neprijatie na výkon práce o ktorú sa uchádzal!
DOKLAD?!
V pozadí týchto deštruktívnych zmätkov bola invazívna agresia malej skupiny “podnikavých” ekonomicky motivovaných psychológov ešte v rokoch 2003-4 kedy Dzurindova vláda rušila šmahom ruky profesné združenia na Slovensku. Videla v nich ohrozenie liberálneho ducha trhovej ekonomiky. To využilo zopár psychológov majúcich tesné prepojenie na Odbor legislatívnej a právnej činnosti na Min zdravotníctva SR a v mene vidiny svojich ziskov rozbili funkčnú a dobre sa rozvíjajúcu pôvodnú Komoru slovenských psychológov. Boli takí nažhavení “podnikať”, že sa neštítili pod vlastnými vyjadreniami v pripomienkovom konaní napr. k novele Zákona o strelných zbraniach a strelive ( č. 190/2003 Z. z.) ani falšovania podpisov predseníčky pôvodnej Komory Dr. Hany Ščibrányovej!
Žiaľ viacerí psychológovia z rezortu zdravotníctva, vidiaci možnosti privyrobenia v iných rezortoch sa týmto príležitostiam vôbec nebránili, práve naopak.
Metodologické a aplikačné rozdiely prístupu v klinickej psychológii a v psychológii práce.
V záujme veci prikladám na porovnanie s tými alibistickými “papierikmi o spôsobilosti”náhodný výber troch reálych (dôsledne anonymizovaných) posudkov posúdenia psychickej spôsobilosti, ktoré psychológovia práce štandardne predkladali manažérom a odovzdávali posudzovaným.
Posudzovaní zamestnanci dostávali posudok ako prví, t.j. predtým ako si ho mohol prečítať kompetentný vedúci.
Posudzovaní uchádzači mali možnosť získať posudok až po ukončení výberového konania.
Na oba spôsoby nadväzovala možnosť konzultácie obsahu posudku a jeho záveru.
Posudok A Posudok B Posudok C
Dôsledky vyššie naznačených deformácií popisujú psychológovia na soc. sieťach aj takýmito zarážajúcimi skúsenosťami:
“S tymto problemom “fusovania” klinikov do psychologie prace som sa stretal pocas celej svojej kariery psychologa prace – podnikoveho psychologa a poslednych 10 rokov ako manazer ludskych zdrojov. V tejto pozicii som mal moznost manazersky posudit “kvalitu” ich expertiz. Zazil som, ako sa nevyberanymi sposobmi snazili predavat “psychotestovanie” dokonca aj tam, kde uz posobil domaci podnikovy psycholog práce. Bez znalosti podnikovej kultury, bez predchádzajucej analyzy prace a validizacie testov. Tito nasi kolegovia (mena im radsej darujem, niektori sa stali aj medialne znami) si bez zacervenania dovolili posudzovat psychicku sposobilost pre vykon prace vyzbrojeni vedomostami z psychopatologie a patopsychologie. S “testovymi bateriami” ktore boli v najlepsom pripade vhodne akurat tak na diagnostikovanie urovne mentalnych schopnosti, ci normality a dusevneho zdravia…” Matej Glos
“Nové, silné a inštitucionálne zastrešenie a aj legislatívna ochrana psychologickej činnosti a aj klientov sú nutné. Pričlenenie činnosti všetkých psychológov pod rezort zdravotníctva bolo veľkou chybou a narobilo veľké morálne aj ekonomické škody. V súčasnosti väčšina neštátnych psychológov hrá na svoje tričko a ich práca je pod minimálnou kontrolou. Výnimkou sú možno len poradenskí a školskí psychológovia. Psychológovia práce zanikli a aj keď majú VŠ kvalifikáciu a špecializáciu robia všeličo možné, len aby sa uživili. To je neúnosná situácia. Nech si klinici zostanú v rezorte zdravotníctva, ale činnosť školských, športových, výskumníkov, nech zastrešuje rezort školstva a pracovných a poradenských Min. práce, soc. vecí a rodiny, policajtov a vojenských min obrany a vnútra. Nadrezortná komora je logické a optimálne riešenie. Ak to bude inak *bude to paškvil!” Daniel Ost
“Oni, tí nielenže nevedia, ale ani nechcú vedieť aký je rozdiel medzi testovaním a posudzovaním psychickej spôsobilosti na prácu. Za všetky prípady, s ktorými som sa stretol uvediem aspoň tento: Vedúca oddelenia istej banky, v ktorej som práve začínal ako podnikový psychológ ma oslovila “pán doktor, Váš kolega – psychológ, ktorý nás testoval ma obvinil, že som pri testovaní inteligencie odpisovala. Prísne som to odmietla. Tak potom musel odpisovať váš sused, máte úplne rovnaké výsledky – povedal. Čo som mala robiť, je to môj riaditeľ – odpovedala som. ” V miestnosti kde testovanie prebiehalo bolo okolo veľkého okrúhleho stolu 20 stoličiek. Aj kvôli zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých testovaných som v tejto miestnosti testoval najviac 9 osôb. On, ten “psychológ”, klinický psychológ, zakladateľ “slovenskej psychológie zdravia” ich do tej miestnosti nahnal 20. Čo dodať? Urobil som čo som mohol aby sa už v banke neobjavil. … a takýchto prípadov sú stovky. “Milan Kožiak
Dominujúca vysokoškolská príprava klinických psychológov
asi zodpovedá potrebám zdravotníckej praxe. Je to pochopiteľné, ale už ťažšie akceptovateľné a ospravedlniteľné je to, že ekonomická motivácia vedie týchto úzko špecializovaných odborníkov k “sebarealizácii” aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov. O tej majú možno nejaké informácie, ale nie potrebné – aspoň základné vedomosti. Často nemajú ani potuchy o koncepčnom riadení či systémovej prevencii v oblasti bezpečnosti pri práci a takých tragédií aká sa stali napr. vo Vojenskom opravárenskom závode v Novákoch a inde. Nová Komora slovenských psychológov by s tým chcela niečo urobiť, ale nedokázala sa zatiaľ pohnúť z miesta. ” “Ľudský činiteľ” – naše alibi (2. časť – vrátane kritiky slovenskej psychologickej praxe)
SVETLO NA KONCI TUNELA
Isté svetlo na konci tunela priniesla nasledovná správa zverejnená na stránke Slovenskej komory psychológov. Hovorí aj o tom , že Min. zdravotníctva podporuje vznik nadrezortnej komory psychológov na Slovensku.
Píše sa v nej:
Chaos, ktorý spôsobilo zrušenie pôvodnej Slovenskej komory psychológov zriadenej podľa zákona č. 199/ 1994 vznikol ešte v rokoch 2003 -4, kedy došlo k nezmyselnému začleneniu činnosti psychológov pod rezort zdravotníctva. Je načase začať s jeho postupným odstraňovaním. Škody, ktoré však napáchal tento účelový krok sú nedozerné a ich náprava bude trvať roky.
PhDr. Milan Kožiak Autor absolvoval študium klinickej psychológie na FF Univerzity Komenského a štúdium psychológie práce a riadenia na Karlovej Univerzite. Začínal ako klinický psychológ na psychologickom oddelení Psychiatrickej liečebne v Kroměříži u prof. Stanislava Kratochvíla. Neskôr pracoval 33 rokov ako psychológ práce v pozícii podnikového psychológa v Československom rozhlase, Slovenskom rozhlase a v Národnej banke Slovenska. Bol opakovane zvolený do Predsedníctva Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV. Založil a viedol Sekciu psychológie práce a organizácie pri pôvodnej Slovenskej komore psychológov. Táto bola pohltená rezortom zdravotníctva, čo hodnotí ako vážnu chybu v aplikácii poznatkov a metód psychológie na Slovensku.
Moji milí psychológovia, začína svitať na lepšie časy. Prichádzajú totiž legislatívne zmeny, ktoré už nebudú rozdeľovať psychológov na elitné kasty tzv. všeznalých psychológov “klinikov”, ktorí sa “vyznali” pomaly do každej aplikovanej psychologickej disciplíny a na nič neznalých a nemohúcich psychológov “neklinikov”, ktorí boli chronicky okliešťovaní nefunkčnou legislatívou upravujúcou postavenie psychológov v zdravotníctve, postavenie “klinikov” ako tzv. psychológov “na úplne všetko”. Teraz sa ukáže kto má skutočne aké vedomosti a najmä sa ukáže ich schopnosť aplikácie v praxi, kde je potrebné dosahovať výsledky… Zmena je život!
Vazeny pan doktor Koziak. V ramci konkurzu som absolvovala psychotestovanie u vas v NBS v r.2002 na poziciu v odbore zahr. vztahov. Hoci som miesto neziskala vas posudok mam dodnes odlozeny a vraciam sa k nemu ak mam nejaky splin. Najdem v nom zakazdym nieco co ma povzbudí. Je podobny tym posudkom co mate na tejto stranke. Raz som to psychotestovanie spomenula pri vyberovom konani v jednej luxeburskej banke. Nechali si posudok prelozit a to miesto som dostala. Nekonecne som vam vdacna. Moja dcera teraz studuje psychologiu práce a organizacie na univerzite Gottingene a ste pre nu vzorom. Ani v Nemecku to nie je s psychotestovanim vsetko s kostolnym poriadkom. Vase blogy sú pre nu a jej spoluziakov inspiraciou a spolocne sa chystaju apelovať na nadnarodnej urovni aby sa ten stredovek zmenil v prospech dostojnosti testovanych ludi. Ti sú dnes casto len lacnym tovarom v bazare. Som vdacna, že som vas mala moznost stretnut. Predtym som tie psychotesty absolvovala este 3 x, ale s tym postupom v NBS sa to da len tazko porovnat. Teraz je v mode online testovanie a to je viac ako nedostojne. Ludské prava testovaných sú tam len obtažujúcim elementom. Nikdy som posudok nedostala a ak som ho ziadala bola som odbita ako takmer problemova osoba. Je tp cele manipulacia na sposob “informovaneho suhlasu”, ktory nam davaju podpisovat lekari a pritpm sa zvacsa ani nenamahaju nieco nam vysvetlit. Je to vazne zle a je potrebne s tym nieco robit. Tie dnesne postupy urazaju dostojnosť cloveka a myslim si, že su horsie ako bolo kedysi kadrovnie ľudi. Podporujem vase snahy a upozornujem na ne ako viem aj z pozicie, ktoru teraz zastavam. Pozdravujem Vas.
Neverim … konecne!
Príprava nového zákona o psychologickej činnosti nemôže byť vecou úzkej skupiny “sebalepších” odborníkov. Bez diskusie so širokou odbornou verejnosťou aj z radov iných disciplín (právnici “ochrana osobných údajov”, pedagógovia, manažéri, inžinieri), a aj z radov laickej verejnosti to zase bude len pokus z ktorého nebude mať spoločnosť žiaden prospech. Vítam tento článok aj preto, že je zatiaľ snáď jediný, ktorý sa k tejto veci vyjadruej.
Včera som strávila viac než pol dňa túlaním sa toutou web-stránkou. Čítala som o kope zaujímavých vecí a popri tom počúvala hudbu a pozerala videá. Veľmi uvoľňujúce. Už viem, že na ponuku dobrej muziky sa oplatí kliknúť na túto stránku. Našla som tam dokonca aj Lilu Downs! Tú som objavila na túlačke strednou Amerikou s ešte v r.2007. Zmenila odvtedy štýl spievania ale ten krásny sýty hlas a temperament jej ostal.
Chvíľu mi potrvá, kým prelúskam všetky texty.
K psychológom iba toľko: pred 30-timi rokmi som svet psychológov vymenila za iný. Nie tak dávno som sa po takmer 17-tich rokoch vrátila zo zahraničia. Ešte stále mám problémy zorientovať sa v niektorých reáliách každodenného života na Slovensku. Pamätám sa však, že klinickí psychológovia sa vždy považovali za najvyššiu kastu tejto profesie a pohľad “zhora” na ostatných kolegov im zrejme dáva pocit, že môžu rozhodovať aj o nich. Nuž, ale, keď im to tí ostatní svojou pasivitou umožnia…
Keď ma niečo k tejto téme napadne, dám ti vedieť.
cо se psychotestů a závěrů z nich týče je rozhodující účel testování. Ten je zásadně rozdílný ve zdravotnictví a v ekonomické praxi. To by měla zohledňovat interní normy a příslušná legislativa. Z mých zkušeností vím také, že důležitá je kvalita pregraduální přípravy psychologů. Jsou v ní mimořádně rozdíly. Z mé praxe vím, že absolventi některých VŠ u nás i ze Slovensku se hodí jakž-takž na admistráci psychotestů a na jejich kvantitativní vyhodnocení. Mnozí z nich nedokázali vyjádřit kvalitativní sumarizaci výsledků ani kdybych je krájel. Nemluvě už vůbec o diferencionální úvaze a zformování a psaní posudků. Nedivme se proto, že jim vyhovuje skrývat se za kartičky “způsobilý – nezpůsobilý” .Ten rozdíl mezi nimi je někdy propastný. Jsou mezi nimi i šikovní a talentovaní psychologové a psycholožky, ale těch je jako šafránu. a raději mlčí, aby je ta “svorka nesežrala”. Tak je to podobně i u nás, v Česku.
Pán doktor Kožiak, som Váš praktikant v NBS, ešte z rokov pred tou neslávnou legislatívnou deformáciou SKP. Vítam a Podporujem Vaše snahy otvárať často tabuizované bloky a bariéry v komunikácii medzi psychológmi. Prajem Vám dobré zdravie, pevné nervy a úspechy v tom na čom Vám záleží.
Vážená kolegyňa. Nerozumiem celkom dobre Vašej obave z možných rizík sprístupnenia modelových príkladov psychologických posudkov. Vnímam ju ako neopodstatnenú. Ich zverejnenie nepredstavujú žiadne riziko. Tie tri sprístupnené posudky boli napísané pred viac ako 15 rokmi. Všetky dátumy uvádzané v nich sú skreslené, fiktívne a iniciálky sú dôsledne anonymizované. Posudky sú skutočne moje a podobných som vypracoval za celú 37 – ročnú prax psychológa práce takmer 1000. Posudky sú len doplnkom k blogu, ktorý popisuje súčasné, niekedy až kriminálne pomery v psychologickej praxi na Slovensku. Zmyslom ich zdieľania bolo porovnanie príkladov POSUDZOVANIA PSYCHICKEJ SPôSOBILOSTI NA PRÁCU (vodičov, policajtov, manažérov, špacialistov, …) s tým ako zjednodušene sa robí PSYCHOTESTOVANIE v súčasnosti. Viem, že tým, ktorým súčasná “prax” vyhovuje a dokážu ju dobre kapitalizovať sa to nebude páčiť, cítia sa odhalení a budú útočiť. Počítam s tým! Píšete, že by ste vzhľadom na kritické zameranie blogu skôr očakávali uvedenie „nevodných posudkov“. Ešte z čias funkcionárčenia v starej Komore mám v archíve aj zopár ukážkových kópií “nevhodných posudkov” napísaných kolegami, ktorí si pomýlili povolanie. Ich hoci aj anonymizované zverejnenie by bola však skutočne silná káva a sú skôr vhodné k prezentácii na odbornom, metodologickom seminári a aj k zamysleniam o kvalite ich VŠ prípravy. Pokúšal som sa o organizáciu takéhoto seminára zopár krát, ešte na zasadaní novej Bratislavskej regionálnej SKP. Zo strany našich klinických kolegov a kolegýň, ktorí si robili zálusk na prienik mimo zdravotníctva však pretrvával vzdorovitý nezáujem. Aj preto som na stránke http://www.psychobalzam vytvoril záložku O INOM, kde sa pokúšam pripomínať, že medzi klinickým a neklinickým pohľadom na človeka a prístupe k nemu je diametrálny rozdiel. S poukazom na škody, ktoré klinizácia celej aplikovane psychológie spôsobila. Vážená kolegyňa, posudky a psychotesty sú len jedným z viacerých problémov. Domnievam sa, že je najvyšší čas začať o nich seriózne a verejne diskutovať, v rámci možností maximálne transparentne a neskrývať alibisticky našu psychologickú “bohom danú panaceu” na ľudskú dušu – za akési “lekárske tajomstvo”. Budem Vám vďačný ak sa vyjadríte aj k ďalším popisovaným problémom.
Zdravím, tie tri posudky v rámci článku sú Vaše? Nechali ste tam iniciály a dátumy narodenia vyšetrovaných a ste tam uvedený ako vyšetrujúci psychológ. Nerozumiem, prečo ste ich tam pripojili, keď v texte dosť ostro opisujete prax ostatných kolegov. Z textu som skôr očakávala, že tam priložíte tie “nevhodné” posudky. Každopádne si nemyslím, že je vhodné akýkoľvek posudok uverejňovať na webe. Najmä keď tam necháte dátum narodenia a iniciály vyšetrovaných. (prevzaté z FB https://www.facebook.com/groups/132826610438/)
Ty posudky jsou nedostižné. Opravdu vzorové. Ani se mi věřit nechce, že jsou reálné, že se to takto dělávalo. Špičková profesionální práce.
Vďaka za podporu! Školským psychológom sa podarilo “horko-ťažko” získať “akú-takú” autonómiu aj vďaka záštite svojho ministerstva a úsiliu celej pospolitosti školských psychológov. Viac sa môžete dozvedieť napr. TU http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia
Tazko sa diskutuje s niekym kto je presvedceny o tom, ze na posudenie psychickej pracovnej sposobilosti staci “klinicky usudok”. Pocas svojej praxe som poznal viacero takychto “psychotesterov” ktori profesiohramy povazovali za zbytocnu komplikaciu a ani netusili, co je predikcna validizacia.
dakujem za tieto informácie, dozvedel som saopat pre mna vela noveho.
Chapem vyhrady pani Eva Klimova – facebook nie je idealna platforma, no na druhej strane, dovolim si tvrdit, ze o tychto zalezitostiach vie relativne malo psychologov, prave preto, ze sa casto odohravaju za zatvorenymi dverami.
Samozrejme ratam s tym, ze je to moj predsudok – vystudoval som v Brne, takze o realiach slovenskej psychologie sa snazim ucit “za behu” a mam pocit, ze zaostavam viac ako o jeden cely cyklus majskeho kalendara…
Mozno je nacase vytiahnut tieto konflikty na svetlo psychologickeho prostredia – urcite to sposobi turbulencie a bolest, ale niekedy treba absces riesit radikalne… A mozno nie, neviem.
Mohol by som sa prosim spytat – kde by sa dalo dozvediet viac? Ako novy skolsky psycholog zrejme nenamutim vela vody, ale ak by som mohol prispiet svojim halierom…
je fajn, že máte detailnú analýzu a dospeli ste k názoru, že terajší systém je nedobrý. Som v kontakte a stretávam sa s ľuďmi zastávajúcimi významnejšie pozície v štátnej a verejnej správe, s poslancami, bývalými kolegami z médií. Mnohí ani netušia “kde je ten pes zakopaný”. Sú prekvapení kam to dospelo. Manažéri z ekonomickej a hospodárskej praxe sa len chytajú za hlavu, z toho čo v ich rezortoch, podnikoch stvárajú “psychológovia”. To dozrievalo dlho. Nemožno to utajiť! Mnohí majú skúsenosti zo zahraničia a vedia posúdiť skutočný potenciál aplikovaných psychologických disciplín. Nevedia však prečo je na Slovensku v tejto oblasti taká mizéria. Aj preto objednávajú psychologické služby, zvlášť v oblasti výberov, manažmentu zmeny a vplyvov ľudského činiteľa – v zahraničí. To je vážny indikátor úpadku! V duchu takmer fyzikálnej zákonitosti „od svetla tiene utekajú“ vnímam otvorenie verejnej diskusie ako nutnosť. Aj preto, že neexistuje iná platforma. Verím, že Zázračná sila svetla má nielen fyzikálnu, ale aj mravnú podstatu. Evka, prosím Ťa o porozumenie a ospravedlňujem sa za “vyrušovanie” . Milan Kubalák, slovenský psychológ ocenený na európskom fóre za celoživotné zásluhy o rozvoj psychológie práce a organizácie v Čechách a na Slovensku ešte v roku 2001 horieval “Dobrý psychológ práce musí vrchnosť vyrušovať, bez toho je nanič!”
Budeme informovat oficialne, nerobi na tom len zdravotnictvo ale Vsetky rezorty, kazdy ma svoje zastupenie a myslim sikovnymi a lucidnymi ludmi. Na navrhu zmien pracujeme 3 mesiac a covid veci spomalil. Ak mas cas moderovat diskusie o tom co je vsetko zle, hor sa do toho (to mame detailne zanalyzovane a system je nedobry pre vsetky specializacie vrat. Klinikov), my budeme robit na navrhu, ktory mozeme predlozit na diskusiu
Rovnako pozdravujem a ďakujem za reakciu. Chápem ju! Však si prezidentka Slovenskej komory psychológov a to predurčuje Tvoj postoj. Vnímam ho ako ochranársky i racionálny zároveň. S koľkými takýmito snahami som sa už za tie roky stretol?! Výsledok – žiaden! Tie “elitárske” obranné a účelové inštinkty klinikov škodia nielen slovenskej psychológii, ale aj celej spoločnosti viac ako tušíme. Aj preto som v poslednom čase zvolil ofenzívnejší prístup a ráznejšie argumenty. Píšeš, že FB nie je zrovna dobrá platforma, pretože … . Existuje vôbec nejaká platforma kde sa o naznačených problémoch môže slobodne diskutovať? Neviem o nej! Bez zapojenia verejnosti, aj odbornej (právnikov, manažérov, technikov, koncových užívateľov výstupov psychologickej činnosti, …) a najmä verejnosti občianskej sa s riešením tohto marazmu nepohne. Ako odborníčka na manažment zmeny vieš, že “žiaden organizačný systém sa zvnútra nedokáže sám od seba zmeniť”. Vždy je potrebný tlak z vonkajšieho prostredia. Verím, že ten tlak, o ktorý sa snažím (a nie som v tom boji osihotený) zabráni tomu aby sa zase na celé roky neupiekla “reforma”, ktorá len zakonzervuje totalitu Min. zdravotníctva. … a čo sa týka tých posudkov, mnohí ani netušia aké praktiky sa tam uplatňujú!
Dakujem za tieto informácie, z tohoto postu a prilozeneho odkazu na psychobalzam.sk som sa dozvedel opat pre mna vela noveho.
Chapem vyhrady pani Eva Klimova – facebook nie je idealna platforma, no na druhej strane, dovolim si tvrdit, ze o tychto zalezitostiach vie relativne malo psychologov, prave preto, ze sa casto odohravaju za zatvorenymi dverami.
Samozrejme ratam s tym, ze je to moj predsudok – vystudoval som v Brne, takze o realiach slovenskej psychologie sa snazim ucit “za behu” a mam pocit, ze zaostavam viac ako o jeden cely cyklus majskeho kalendara…
Mozno je nacase vytiahnut tieto konflikty na svetlo psychologickeho prostredia – urcite to sposobi turbulencie a bolest, ale niekedy treba absces riesit radikalne… A mozno nie, neviem.
Mohol by som sa prosim spytat – kde by sa dalo dozvediet viac? Ako novy skolsky psycholog zrejme nenamutim vela vody, ale ak by som mohol prispiet svojim halierom…
Milan pozdravujem. Chapem tvoju snahu o zmenu systemu, v tom sme za jedno a vied ze za to bojujem 5 rokov velmi otvorene s cielom spristupnit vykon povolania vo vsetkych rezortoch a rovnako dalsieho vzdelavania, zjednodusit legislativu a skvalitnit a spristupnit sluzby klientom. Myslim si, ze temy treba diskutovat ale fb zrovna nie je dobra platforma, pretoze sa siria akurat dezinformacie a profesii to nepomoze ale skor uskodi. A co sa tyka posudkov nie je vsetko iba cierne alebo biele, tj klinicke a ostatne.
To dnešné psychotestovanie je veľká manipulácia s ľuďmi, ktorí sú v závislom postavení, lebo si hľadajú prácu. V tejto situácii sa ľudia podrobia hocičomu! Je to tá istá praktika aká sa masovo uplatňuje v našom zdravotníctve, kde vám dávajú podpísať informovaný súhlas k niečomu čomu nemáte šancu rozumieť. Ak sa opýtate na čokoľvek zdravotníci pozerajú na vás ako na odsúdenca “ak sa vám niečo nepáči CHOĎTE inde”. To je totalita ako remeň!
Môžete ukázať ako je humánny postup pri psychologicko testovaní na prácu a prípadne aj nejaký vzoorvoý posudok. Ď.
a čo poviete na psychotestovanie na internete?! nemyslím to zábavné, ale online testovanie, ktoré robia rôzne agentúry. Rozmáha sa to akoby ľudia boli veci v regáli, z ktorých si niekto vyberá podľa chuti. To je tiež nedôstojné. Však ľudia sú len ZDROJE kapitalizácie. Dehumanizácia ako vyšitá.
Konecne, vdaka vsetkym, co za nas bojuju
UUUUuuu to testovanie je citliva tema. Suvisi s tym ze na Slovensku len malo zamestnavatelov sa unuva odpovedat neuspenym uchadzacom o pracu o neprijati – nieto este o vysledkoch testov. Ja som to robil tak, ze som posudok osobne vysvetlil na poziadanie, pricom o tejto moznosti som ich poucil vopred. Vyuzilo to spravidla tak 10 – 20% uchadzacov. Problem je tom, ze testy na posudenie psychickej pracovnej sposobiloti sa casto administruju skupinovo a vyhodnotenie a spracovanie posudku (posudkov) je casovo tak narocne, ze v den testovania nie je mozne testovanch informovat (pricom niektori mozu byt zdaleka). Rozhodnutie o prijati do prac. pomeru robi zametnavatel (spravidla je to buduci priamy nadriadeny a personalista), ktory nie vzdy musi ps. posudok zoberie do uvahy (aj to sa obcas stavalo) . V kazdom pripade ps. posudok patri pod zakon o ochrane osobnych udajov a psycholog uz pred testovanim musi poucit testovanych o tom ako bude s posudkom nalozene.