Archív kategorií: OZVENY Z ANTIKY

Plútarchos

PLÚTARCHOS

ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov

OZVENY Z ANTIKY

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na vtedy novom VKV okruhu III. cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. Cyklus vyvolal nadšený ohlas a záujem o sprístupnené nahrávky na internete pretrváva dodnes. Viaceré vzácne časti cyklu však neboli verejnosti dostupné. Táto štvrtá časť prináša názory gréckeho filozofa a historika Plútarcha na lásku a manželstvo.

PLÚTARCHOS (* asi 45 – † 125 n.l.) patril k najvzdelanejším filozofom a najplodneším spisovateľom grécko-rímskej doby. Hoci veľa cestoval väčšinu života strávil v rodnom meste, biótskej Cherónii kde vykonával viaceré volené funkcie.

Plútarchos bol roku 95 n.l. doživotne zvolený za jedného z dvoch hlavných kňazov Delfskej veštiarne. Tento post bol vážený a uctievaný nielen v celom Grécku, ale aj v celej Rímskej ríši.

Pýthie - kňažné v Delfách (ilustrácia) — Pýthie – kňažné v Delfách (ilustrácia)

Cisár Trajan navštívil Delfy za života Plútarcha niekoľkokrát, aby pokorne požiadal Bohov o predpoveď úspechu jeho krokov, alebo sa štedro poďakoval za veštby.

Trajan patril k „piatim dobrým cisárom“ rímskej ríše a jedným z najväčších celkovo. Ríši vládol takmer dvadsať rokov a pod jeho vládou ríša dosiahla svoj najväčší rozkvet a územnú expanziu.

Odhaduje sa, že Plútarchos je autorom asi 250 spisov, ktoré boli pre ich humanitné zameranie obľúbené už za jeho života. Obhajoval rovnoprávnosť žien. Presadzoval – na vtedajšiu dobu – pokrokové názory na manželstvo a zlepšenie postavenia ženy v rodine a spoločnosti. Jeho esej “O láske” bola inšpirovaná vzájomne ušľachtilým vzťahom s vlastnou manželkou a môže byť inšpiráciou aj v súčasnosti.

ANTICKÁ KNIHOVŇA

OZVENY Z ANTIKY

Maximus Tyrský

Video 12/03 edit 6 komentárov

Maximus Tyrský

ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov

OZVENY Z ANTIKY

Táto tretia časť ANTICKEJ KNIHOVNE prináša myšlienky a názory Maxima Tyrského, gréckeho rétora žijúceho v Ríme v 2. stor. n.l.

Maximus Tyrský sa vo svojich rozpravách jedinečným a filozoficky nenáročným spôsobom zaoberá tými najnáročnejšími otázkami života človeka. Bol považovaný za Platónovho pokračovateľa a obdivovateľa Diogéna zo Synopé.

Vlna narážajúca do šesť metrovej sochy starogréckeho boha mora Poseidóna, ktorá sa nachádza pri pláži Melenara na ostrove Grand Canaria.

Magické je to!

ANTICKÁ KNIHOVŇA viac tu

OZVENY Z ANTIKY

Stobaios

Video 06/03 edit 5 komentárov

Stobaios

Sentencie Ióannésa Stobaiosa (gréckeho filozofa žijúceho v Ríme , v 5. stor. n.l.) sú venované spravodlivosti a zákonnosti v grécko-rímskej civilizácii. Starí Gréci si uvedomovali, že spravodlivosť a zákonný poriadok nemusia byť vždy to isté. Bohyňa Themis dbala o zákonný poriadok a jej dcéra Diku o spravodlivosť.

Starí Rimania tieto úlohy vtelili do jednej bohyne, bohyne Justície. Stobaios v zhode napr. so Sókratom nadraďuje zákonnosť nad spravodlivosťou. Aj preto bol významne uprednostňovaný kresťanskými filozofmi a mocnými vtedajšej doby.

OZVENY Z ANTIKY predurčujú naše životy viac ako sme ochotní pripustiť.

Najnovšie genealogické výskumy zaoberajúce sa štúdiom rodokmeňov celých civilizačných okruhov – od úsvitu ľudských dejín do dnešných dní prinášajú mimoriadne zaujímavé poznatky.

Tie hovoria napr. o tom, že vo Výchoeurópskom civilizačnom okruhu sa štatisticky najviac vyskytujú jedinci s haploskupinou R1a a v Západoeurópskom okruhu jedinci s haploskupinou R1b. Podľa viacerých vedcov tieto genetické dispozície predurčujú napr. aj naše hodnotové vnímanie.

Ľudia, ktorí sú nositeľmi R1a uprednostňujú spravodlivosť v ich životoch, v spoločnosti a nepochybujú, že spravodlivosť má nadčasový, nadzmyslový, “božský” pôvod. Títo ľudia majú svedomie vyvinuté silnejšie ako ľudia z iných skupín.

Ľudia s haploskupinou R1b majú sklon spravodlivosť prehliadať a uprednostňujú reálnu zákonnosť. Tú ale majú v rukách mocní tohto sveta a často ju lámu na svoj obraz. V záujme koristi, zisku, neoprávnenej výhody, atď. Ľudia R1b dokážu ospravedlniť vykorisťovanie človeka človekom a svoje dobyvačné vojny. To vysvetľuje mnohé z civilizačných stretov, vojen, revolúcií, genocíd, atď.

Je pozoruhodné, že už starí grécko-rímski myslitelia sa na vtedajšej úrovni poznania zaoberali dilemou spravodlivosti, zákonnosti a dedičnými dispozíciami.

ANTICKÁ KNIHOVŇA

Niečo z dejín filozofie

OZVENY Z ANTIKY

Diogenés zo Synopé

Video 24/02 edit 7 komentárov

OZVENY Z ANTIKY

Diogenés zo Synopé

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na vtedy novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma. Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda.

Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené.

ANTICKÁ KNIHOVŇA – oživené hlasy dávnych vekov.

Diogenés zo Synopé

Diogenés v Slovenskom rozhlase

Viac o Diogénovi

ANTICKÁ KNIHOVŇA

OZVENY Z ANTIKY

ANTICKÁ KNIHOVŇA

24/02 edit 8 komentárov

Legendárna ANTICKÁ KNIHOVŇA

OZVENY Z ANTIKY – oživené hlasy dávnych vekov.

Jessica Marcano https://www.facebook.com/jesikamarcanoartist

V rokoch 1966-67 vysielal Československý rozhlas na novom treťom programovom okruhu (VKV) cyklus relácii ANTICKÁ KNIHOVŇA. V nich poprední klasickí filológovia, prekladatelia a interpreti približovali českým a aj slovenským poslucháčom diela mysliteľov a spisovateľov starého Grécka a Ríma. Bol to mimoriadny rozhlasový počin a z ANTICKEJ KNIHOVNE stala legenda.

Mimoriadnu zásluhu na vzniku a realizácii cyklu mal redaktor Čs. rozhlasu Václav Cibula. V réžii Václava Špidlu priviedol k spolupráci takých interpretov akými boli: Jiří Adamíra, Radovan Lukavský, Karel Hlušička a Jozef Chvalina. Ich osobnostné fluidum, dar hlasu a krásne slovo umocnili tlmočené antické odkazy.

Nadšený a široký poslucháčsky ohlas signalizoval, že v časoch vtedajšej ideologickej orientácie spoločnosti zameranej na kolektivizmus a potláčanie „nemarxistických“ hodnôt, ľuďom výrazne chýbali odpovede na otázky ich vlastného života a jeho zmyslu.

Boli to najmä poznania chtiví mladí ľudia, ktorým chýbalo klasické vzdelanie a podnety podporujúce vlastné myslenie. Mimoriadne silnú vrstvu poslucháčov Antickej knihovne tvorili technickí, vysokoškolsky vzdelaní špecialisti. Títo v nej objavili kompenzáciu svojho jednostranného zamerania na materiálny svet.

liečba duše i tela umením v Starom Grécku

Na prekvapenie vtedajších ideologických strážcov patrili k poslucháčom aj funkcionári rôznych spoločenských organizácií. Tí dospievali k názoru, že myslieť je viac ako referovať. Rozsiahla bola aj vrstva vidieckych poslucháčov. Tí privítali náročnejší rozhlasový program ako jednu z mála možností kontaktu so skutočnou kultúrou a s európskym civilizačným dedičstvom.

študentka práva starogréckej Akadémie (Pompeje)

Záujem verejnosti viedol ku knižnému vydaniu rozhlasových textov Antickej knihovne (Čtení z antiky, 1969) a hudobné vydavateľstvo SUPRAPHON k vydaniu upraveného výberu ôsmich častí na dvoch supralong LP (1970). Veľký úspech týchto titulov podnietil aj vznik rozsiahleho edičného projektu vydavateľstva Svoboda, ktoré v priebehu dvoch desaťročí prinášalo najpodstatnejšie texty antického myslenia.

Václav Cibula vytrvalo pokračoval vo svojej rozhlasovej tvorbe aj v roku 1969 obdobným cyklom Etická knihovňa. Ten však už bol pre strážcov ideológie v začiatkoch normalizácie celkom neprijateľný a po necelom roku bolo jeho vysielanie zastavené.

Možno povedať, že Antická knihovňa prispela u občanov vtedajšieho Československa k vzkrieseniu hodnôt humanity, túžby po slobode a k želaniam demokratizácie vtedajšej spoločnosti. To sa nakoniec prejavilo v roku 1968, v „Pražskej jari“, ktorá patrí k tým najušľachtilejším vzopnutiam v našich spoločných dejinách.

Po vypočutí pomerne dobre zachovaných zvukových záznamov z vysielania Čs. rozhlasu, uložených viac ako 50 rokov v súkromnom archíve a ich porovnaním s jednotlivých časťami dostupnými na internete bolo zrejmé, že viaceré vzácne časti neboli doteraz verejnosti sprístupnené. To nás motivuje k ich digitalizácii a po miernych úpravách aj k postupnej ponuke na internete.

Umožnila nám to československá nahrávacia technika zn. TESLA a záznámové médium SUPRAPHON, ktoré boli v 60-tych rokoch minulého storočia na špičkovej svetove úrovni. Dokazujú to aj zachovalé záznamy ANTICKEJ KNIHOVNE