Atmosféru, ktorá v tom čase panovala dokresľuje aj príbeh nazvaný “ťiaž” verzus “ťarcha”:

Medzi kolegov, ktorí sa podieľali na príprave a finalizácii Psychobalzamu  patril aj PhDr. Marián Košč. Spomínam ako sme sa spoločne s prof. Kratochvílom, ktorý bol odbornou záštitou tejto nahrávky a majstrom Chudíkom, interpretom relaxačného textu v češtine, rozčuľovali i bavili  zároveň, nad postojmi vtedajších cenzorov, ktorí sa ako čert svätenej vody obávali  metódy založenej na sugestívnom princípe.

Považovali ju za nástroj ideologickej diverzie,

ak nie za niečo ešte nebezpečnejšie. Schvaľovali ho až dve komisie – ideologická a jazyková. To vôbec nebolo, ani vo vtedajších časoch zvykom.

Tú prvú komisiu sa podarilo pacifikovať ukážkou podobnej metódy vyvinutej v ZSSR a posudkom prof. Pogádyho, vtedajšieho hlavného psychiatra Min. zdravotníctva SSR. Vypracovanie tohto posudku “vybavovali” najmä dvaja ľudia. Ivan Fiala vedúci horolozeckej výpravy na Mount Everest (Sagarmatha 1984), ktorej niektorí účastníci absolvovali výcvik v autogénnom tréningu a overovali prípravné verzie Psychobalzamu priamo počas tejto expedície.

 

Na pohľadnici z Nepálu sú autogramy všetkých členov Expedície Everest ´84. Pod Everest si vzali so sebouaj muziku čo im vylepšovala náladu. Neviem či som urobil dobre, že som im ju nahral na MGF kazety. Zvlášť sa "vytešovali" z pesničiek prvého slovenského "muzikálu" Na skle maľované. Od Jožka Justa viem, že si vraj pritom povybíjali baterky aj na vysielačkách. Samozrejme, že si pritom patrične "zahulákali" v snahe konkurovať Miškovi Dočolomanskému. Vraj "úžasná" bola tá ozvena ich spevu  Vraj ju bolo ju počuť až na 100 km.:) Šerpovia sa v prvej chvíli zľakli, že sa zobudil snežný človek Yetti. Ten vraj vydáva podobné spevavé zvuky.

Pripomeňte si Miška Dočolomanského. Stojí to zato! Sláva im !

PhDr. Marián Košč,

ktorý ako klinický psychológ bol vo veci vydania Psychobalzamu  v osobnom kontakte s prof. Pogádym, vtedajším riaditeľom   Psychiatricej liečebne v Pezinku, ktorý významne pomohol usmerniť iracionálne obavy súdruhov.  Napriek tomu sa cenzorom celý projekt podarilo takmer „zabiť“.

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Jazyková komisia, ktorá posudzovala spisovnosť predlohy relaxačného textu presadzovala namiesto vraj nespisovného slova „ťiaž“, spisovne správny výraz „ťarcha“. Už len predstava sugescie „ťarcha v pravej ruke“ či „vaše obe nohy sú ťarchavé“ v nás vyvolávala dobre hlučný smiech.

Tí , ktorí ste zažili smiech Standu  Kratochvíla viete o čom hovorím. Bol to však smiech cez slzy, pretože na druhý deň mala jazyková komisia na Min. kultúry Slovenskej socialistickej republiky rozhodnúť, či dajú Psychobalzamu zelenú alebo červenú. Bolo to prosím v roku 1982. Už vtedy sme "tušili?", "vedeli?", že spoločenský systém, ktorý niečo také dovolí, nemôže mať budúcnosť .

Marián prišiel vtedy so spásonosným nápadom – „urob s nimi asociačný experiment“ navrhol. “Navoď uvoľnenú atmosféru, hoci aj nejakými vtipmi na adresu psychiatrov a psychológov a v príhodnej chvíli navrhni krátke asociácie na bežné pojmy, ako – stôl, vidlička, deň –  a nakoniec zaraď slovo ťarcha.” Podarilo sa mi to cez prestávku  – na chodbe pri popolníku – väčšine tam prítomných dám, vtedy vlastne súdružiek, to asociovalo jedno jediné slovo „ťarchavosť“. Zhodne s úsmevmi na tvári konštatovali „ to je teda blbosť“  – tá ťarcha“ a  hudobné vydavateľstvo OPUS dostalo zelenú titul vydať. Pri českej verzii takéto problémy nenastali, pretože „když  to odsouhlasili slovenští soudruzi tak je to jistě v pořádku“. … a bolo “vymaľované“.

Výňatok z príspevku PhDr. Milana Kožiaka „Osobné momenty vo vzťahu dvoch psychológov“, prednesenom na konferencii nazvanej „PhDr. MARIÁN KOŠČ: VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ PSYCHOLÓG, KOLEGA A PRIATEĽ „ uskutočnenej pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia, dňa 6. decembra 2013 v aule Pázmaneum Trnavskej univerity. *1:1:1953 – †10.12. 2003

 

 

Viac o PhDr. Mariánovi KOŠČOVI

blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak