5 odpovedí na „ĽUDSKÝ ČINITEĽ – blogy publikované v internetovom magazíne SLOVO.sk“

1. psychológovia na Slovensku sa aj dnes vyhýbajú otvorene hovoriť o celospoločenských témach, akými sú napríklad korupcia, klientelizmus, politický a spoločenský extrémizmus, odvolávajúc sa pri tom nato, že majú málo objektivizovaných poznatkov. Tvária sa pritom akoby sa ich to netýkalo. Čo samozrejme nie je pravda. Z čoho pramení ich veľká obava, či strach poukazovať na problémy, ktoré trápia spoločnosť? Ak za socializmu sa našli jednotlivci, ktorí dokázali vyjadriť svoj názor na veci verejné, prejaviť svoj názor „proti oficiálne presadzovanej jednotnej politickej komunistickej línii a dokázali, uplatňovať svoju odbornosť, profesionalitu v prospech skutočného verejného záujmu a konkrétneho občana – tak v súčasnosti by to malo byť o to ľahšie. Ešte ako študentka som po 21 auguste ´68 emigrovala s rodičmi do Talianska, štúdium som ukončila na univerzite v Miláne už v roku 1975. Sporadicky udržujem kontakty s bývalými spolužiakmi a občas sa pri návštevách s nimi stretávam. Môžem povedať, že som v obraze a poznám vaše pomery a problémy. Tu v Taliansku je status povolania psychológa vysoký a v samotnej obci pokoj, aj preto, že sú dlhodobo stanovené jasné pravidlá, ktorým všetci rozumejú a rešpektujú ich. Želám si aby tomu tak bolo aj Slovensku.
   Osobné riziko tých, ktorí za socializmu vystúpili z radu všeobecného súhlasu bolo iste väčšie ako je tomu dnes. Napriek tomu sa rozmohol alibizmus aj medzi psychológmi v nebývalej miere. To vám občianska i odborná verejnosť psychológom zazlieva. Pri odhaľovaní a postihovaní mafie a mafiánov to však donedávna nedokázali ani občania z iných povolaní – tiež so vzácnymi výnimkami spomedzi novinárov, právnikov, prokurátorov, učiteľov, lekárov. Dokonca aj policajti mali v tomto obrovské ťažkosti. Psychológom však verejnosť najviac zazlieva, že nie sú schopní zaujať také postoje, ponúknuť také riešenia, programy, projekty, ktoré by boli v praxi účinné, alebo ak áno, tak z rôznych dôvodov – čo ponúkajú – prax odmieta. Neraz pre príliš vysokú a všeobecnú akademickú odťažitosť ponúkaných výstupov, neraz pre zúžený pohľad na súvislosti, bez akýchkoľvek interdisciplinárnych prepojení a niekedy aj pre “do očí bijúcu” naivitu.
   Predpokladom nápravy naznačeného je otvorená a priama kritika zameraná do ich vlastných radov o čo sa snaží táto stránka v blogoch o ľudskom činiteli, aj v iných kritických v príspevkoch napríklad o vlečúcich sa zmenách legislatívy psychologickej činnosti, ktorú si uzurpovali klinický psychológovia. To je v Taliansku nepredstaviteľné. Systémové nastavenie pravidiel psychologickej činnosti a výkonu povolania “psychológ” aj mimo zdravotníctva, ktoré bude mať oporu v zákone je nevyhnutné. Pokiaľ som informovaná táto stránka v záložke O INOM, sná´d ako jediná platforma o tejto problematike otvorene píše,upozorňuje na dôsledky a provokuje diskusie. Dôkazom je rastúce povedomie o jej existencii medzi psychológmi, aj medzi poslancami parlamentu. Už len za toto úsilie jej patrí poďakovanie.

2. v kontexte týchto zaujímavých príspevkov o ľudskom faktore by som chcela upozorniť na problémy v železničnej doprave. Odborníci aj zamestnanci už dlhodobo apelujú na politikov, aby stav podfinancovania železníc riešili, lebo je to časovaná bomba. Tí však tieto výzvy doteraz ignorovali. Dokedy?! to sa musí stať nejaká tragédia. Stav slovenských železníc len odráža stav tejto krajiny… a ide to bohužial zlým smerom.
   Vyzerá to tak ako to vyzerá aj preto, že politici z hlasu a smeru vykrikujú – ak chcete vlaky zadarmo voľte nás. To je cesta do pekla.

3. Ľudský činiteľ na Slovensku = obchádzanie zákonov a nariadení. Len nedávno bola veľká tragédia na “ceste smrti” a zrazu vybuchne niekde bytovka. Škoda slov. Slovákovi začne svietiť v hlave červená kontrolka, až keď na našu ľahostajnosť začnú doplácať ľudia cenou najvyššou – životom a zdravým. Veď sa to môže stať aj mne!
   Nehody, ktoré vôbec nemuseli byť. Smútok a tragédie, ktoré tu nemuseli byť.
   Lebo pomaly môžeme nechat visieť slovenskú zástavu na pol žrdi stále.

4. Great goods from you, man. I’ve take into accout your stuff previous to and you are simply too fantastic. I actually like what you have bought right here, really like what you’re stating and the best way through which you assert it. You are making it entertaining and you continue to take care of to stay it wise. I cant wait to read much more from you. This is really a wonderful web site.

5. Otázka, ktorá sa vynára pri čítaní tejtoj excelentnej úvahy je: “Kto má byť svedomím národa a politikov”, lebo svedomie je spojené so zodpovednosťou. Mala by to byť verejná mienka, na ktorú súčasní politici však berú ohľad len kvôli populistickej prispôsobivosti… Okrem toho, že sa ju snažia ovplyvňovať vo svoj prospech cez propagandu. Politici by pritom mali byť zodpovední verejnosti.
   Problémom je, ako do tejto všeobecne nezodpovednej atmosféry vniesť aspoň minimálnu mieru zodpovednosti? Psychologicky je v protiklade so zodpovednosťou egocentrizmus. Tak ako zodpovednosť aj egocentrizmus je v psychodiagnostike možné identifikovať. V rámci hodnotenia osobnostných vlastností politikov prevládajú u deviatich z desiatich egocentrizmus, narcizmus, manipulatívny machiavelizmus, nie však schopnosť zodpovedne posudovať svoje konanie a jeho dôsledky. Čo si máš myslieť o političke, ktorá je šťastím bez seba, že sa jej „pošťastilo“ urobiť si spoločné foto s istým Geissenom?
   Vychádza to tak, že politikom treba prezentovať spätnú väzbu aj o ich morálke a a postojoch cez všetky možné kanály komunikácie, vrátane rozvoja občianskej spoločnosti.