Vývoj v oblasti skúmania vzťahov medzi hudbou a rastlinami zákonite prešiel od empirických pokusov k exaktneším prístupom. Začali sa im venovať také odbory akými sú biofyzika, biochémia, fyziológia, elektronika a ich interdisciplinárna odnož bioakustika.
Kvety Brugmasie nazývané aj tropické Vuvuzely, alebo tiež africké trúby.
Tieto nové prístupy opúšťajú skúmanie vplyvu hudby a smerujú k experimentom so zvukmi, vrátane infra- a ultra- zvukov. To umožňuje vedcom presnejšie definovanie hypotéz a nastavenie projektov výskumu, presné merania tak aby získané výsledky boli akceptované vedeckou metodológiou, širšou vedeckou obcou a nakoniec aj praxou.
Pozoruhodné informácie aj s priamymi odkazmi na vedeckú štúdie v tomto smere priniesol portál ALDEBARAN
V ďaľšom výskume tím biológov z Telavivskej univerzity v Izraeli zistil, že nielen zvieratá, ale aj rastliny vydávajú zvuky.
Magazín o vede a technike Quark nedávno v článku
publikoval výsledky výskumu tímu biológov z tejtoj univerzity v ktorí zistili, že aj rastliny vydávajú zvuky. Najmä ak sú v strese. Ak sú poškodené alebo cítia ohrozenie.
Výskumníci zistili, že ultrazvukový „výkrik“ vydávajú aj vtedy, keď sú ich stonky odrezávané, alebo ak nemajú dostatok vlahy.
Vtedy emitujú zvuky – podobne ako mnoho zvierat –, a to pomocou ultrazvukových kliknutí, ktoré ľudské ucho nezachytí. Podľa vedcov tieto zvuky nesú informáciu o fyziologickom stave rastliny. Vedci na čele s profesorkou Lilach Hadanyovou zostavili záznamový systém s dvoma mikrofónmi v akusticky izolovanom boxe, v ktorom boli umiestnené rastliny – rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) a tabak virgínsky (Nicotiana tabacum).
Skúmali rastliny počas stresu zo sucha, rezania stonky a bežnej kontroly. Zamerali sa na ultrazvukový zvukový rozsah (20 – 150 kHz), kde je šum v pozadí slabší. Počet zvukov emitovaných rastlinami v období sucha bol asi 35 x (rajčiak) a 11 x(tabak) za hodinu. Pri rezaní emitovali rastliny zvuky v priebehu hodiny asi 25-krát (rajčiak) a 15-krát (tabak). Naopak, počet zvukov emitovaných rastlinami pri bežných kontrolách bol nižší ako jeden za hodinu. Vedci zaznamenali 65 dB hladiny akustického tlaku ultrazvukových vĺn 10 cm od rastlín, čo naznačuje, že tieto zvuky mohli byť detegované niektorými organizmami až do vzdialenosti niekoľkých metrov.
“Podľa našich vedomostí prvý raz ukazujeme, že stresované rastliny vysielajú zvuky prenášané vzduchom, ktoré je možné zaznamenávať na diaľku, a to v akustických komorách aj v skleníkoch”, uviedli . Vyslovili tiež názor, že ďalšie skúmanie bioakustiky rastlín môže otvoriť nové možnosti ich pochopenia a ich vzájomného pôsobenia so životným prostredím, čo môže mať významný vplyv aj na poľnohospodárstvo.
Vedci merali frekvenciu a intenzitu zvuku, ktoré sa líšili ako podľa druhu rastliny, tak aj podľa druhu stresu. Tieto zistenia sú zapojené do modelu učenia, ktoré predpovedá, aké typy zvukov produkujú iné stres.
Sledujte čo urobí so zvädnutým klíčkom paradajky syntezátor reprudukujúci signály z rastliny do oživujúcich zvukov. Za niekoľko minút.
Toto zariadenie tiež generuje muziku, ktorá je výsledkomjeho komunikácie s rastlinou . Zariadenie má názov Hudba rastlín (Music of the plants) a pred istým časom si ho z Damanhuru priniesla Hanka SEKULOVÁ, autorka kníh, lektorka, propagátorka a návrhárka prírodných jedlých liečivých ekosystémov.
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
Krišna čaruje
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové spôsoby komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu. Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie. Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali rastlinu dehydratáciou.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja, ktorý vyvinul prístroj umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača a ich následnú analýzu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou. Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Rastlinám sa nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.
Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak
sú dve kórejské deti, ktoré žijú spolu s rodičmi vo francúzskom Bretónsku. Učarovali miliónom už v roku 2019 piesňou “VEINTE AñOS”, ktorú si nestrojene zaspievali a zahrali spolu s otcom Nicolasom, len tak na lavičke za domom.
Inokedy si zájdu do lesa, sadnú pod machom obrastený strom a dajú niečo také úžasné ako je GRACIAS A LA VIDA” (Vďaka životu), kubánsku pieseň, ktorú svojho časy spievala Joan Baezová.
Už prvé video,
ktoré zverejnila ich mama Catherines piesňou Viente años ich katapultovalo na obežnú dráhu Zeme. Niektoré ďalšie mali už pred pandémiou na sieťach súhrnne aj viac ako 50 mil. zhliadnutí. Nora dokáže celkom prirodzene spievať v najrôznejších jazykoch, popri angličtine a francúzštine aj španielsky, portugalsky, dokonca nemecky, taliansky, alebo napr. aj v arabsky – čo z nej urobilo v arabskom svete obrovské lákadlo osobitne pre jej rovesníčky. Sama sa z toho smeje a hovorí, že aspoň ušetrili rodičom financie na ich štúdium.
Už pred pandémiou
sa vychýrené hudobné festivaly šli o ich vystúpenie pretrhnúť. Vyhýbali sa im však ako mohli. Dokonca sa na istý čas “ukryli” v jednej latinskoamerickej krajine. Paradoxne tým rástla ich príťažlivosť a organizátori festivalov ich lákali snovými horármi za dve-tri pesničky .
Ako čas plynul
stali sa z nich tínedžeri, ktorí v ničom nestratili na svojej príťažlivosti. Nenechám si ujsť žiadne ich video, ale v čom spočíva to tajomstvo ich úspechu nedokážem pomenovať. Možno je to celým ich prejavom, ktorým prenášajú na divákov svoju auru pokoja, vľúdnosti, náklonnosti a bezpečia. Možno tým, že ľudia v tomto hlučnom svete ešte celkom nestratili cit pre takýto nežný, neafektovaný prejav a spev, ktorý očisťuje naše zmätené duše? Možno aj tým, že túžime po panensky čistej, nefalšovanej hudbe, ktorá nepozná hranice, spája kultúry a srdcia? To je niečo čo všetci potrebujeme a zvlášť v týchto ponurých dňoch. Nedávno som ich uvidel prvýkrát hovoriť pred kamerami. Posúďte sami.
https://youtu.be/ciROJ5r-mGs
A na dôvažok
ešte český text spomínanej nádhernej piesne
GRACIAS A LA VIDA” (Vďaka životu).
sem vděčná životu, který mi daroval tolik
Dal mi dvě jasné hvězdy (oči), kterými, kdykoliv je otevřu, přesně rozliším černé od bílého A na vysokém nebi, pozadí plné hvězd A mezi davy muže kterého miluji. Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi sluch, jež ve svém širokém rozsahu Zaznamenává v noci a ve dne cvrčky a kanárky, Kladiva, turbíny, štěkání, bouře A ten hlas tak něžný mého milovaného Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi zvuk a abecedu A s nimi též slova kterými myslím a říkám Matko, příteli, bratře, a světlo osvícující Cestu duše toho, kterého miluji Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi chůzi mých unavených noh, S nimiž jsem prošla města a louže, Pláže a pouště, hory a roviny, A přišla k tvému domu, tvé ulici a tvému dvoru Jsem vděčná životu který mi daroval tolik Dal mi srdce které rozrušuje moji hruď Když pozoruji plody lidského důmyslu Když pozoruji dobro tak odlišné od zla Když se dívám hluboko do tvých jasných očí Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi smích a dal mi pláč A tím já rozlišuji radost od smutku Které jsou dva zdroje mé písně A zdroje vaší písně, která je tou stejnou písní A zdroje písně celého lidstva, která je mou vlastní písní Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik … .
K napísaniu tohoto blogu ma inšpirovali spomienky z detstva, v ktorých dedinské stádo dobytka (kráv, oviec a kôz) sa pri návrate z paše na polomských grúňoch pod Tureckou horou niekedy pristavilo pred kováčskou vyhňou môjho starého otca a nie a nie sa od nej pohnúť. Inokedy prešlo okolo vyhne bez povšimnutia a rozbehlo sa do dvorov svojich gazdín. Tie spoza plotov vyzerali tie svoje krásavice aby ich podojili. Keď sa stádo dlhšie nehýbalo z miesta a zablokovalo cestu tak, že aj občasné autá ho museli obchádzať vybrali sa gazdiné za kravičkami dole dedinou. Po dedine sa začalo šeptať, že nielen kravičkám sa asi pozdáva ten dedinský švihák, ktorý s kladivom v ruke tak zvučne vykúvali na kovadline novučkú podkovu, gracu, kramľu či ráf na koleso. Za kravičkami museli zísť niekedy až z Malej Polomy aby si ich odviedli domov.
Po ceste vzali so sebou na opravu všelijaké pokazené železné gazdovské náčinie. Stará mama ich nerada videli a trochu na ne aj žiarlili. Vraj žena nemá v kováčskej vyhni čo hľadať! Starého otca podozrievali, že to zámerne búšia do kladiny tak silno práve v čase keď sa vracia stádo z paše aby prilákali tie dvojnohé “kravy”. Starý otec sa len poklepali po čele a išli za utŕžený štedrý zárobok zapiť smäd do krčmy, ktorá bola za rohom.
Moji starí rodičia Emília a Jozef Ambróziovi. Foto niekedy z roku 1938.
Hoci som mal vtedy len 6-7 rokov už vtedy sa zrejme rozhodlo o mojom budúcom povolaní.
Nezaujímal ma ani tak vzťah medzi starým otcom a tými Polomčankami čo sa zbiehali okolo vyhne, – ten bol iste hospodársky. Ani city milujúcej starej mamy, ale TO prečo sa tie zvieratká pred tou vyhňou niekedy pristavili a inokedy nie. Už vtedy som neprozreteľne vyslovil “hypotézu”, že to asi súvisí s tým ČI a AKO starý otec búchajú kladivom po kovadline, ktorá sa tak melodicky zvonivo ozývala na celú dedinu.
Stará mama sa toho chytili a zakázali starému otcovi kuť železo v inkriminovanom čase. V to leto mi starý otec žiadne cukríky z krčmy nepriniesli.
(Stalo sa v lete 1953, kedy každý dvor mal svoje hospodárstvo, teda ešte pred založením Jednotného roľníckeho družstva (JRD ) v dedine, do ktorého starý otec nechceli vstúpiť a prišla ich k tomu prehovárať celá jedna úderka Československého zväzu mládeže (ČSM). Tá dedina sa teraz volá Gemerská Poloma a rozlieha sa na sútoku riek Súľová a Slaná, v okrese Rožňava).
Už vtedy mi bol jasné, že kravičky, kozičky i ovečky milujú nielen zvuky kovadliny a aj fujarky a píšťalky, ktorými ich pastieri vedú na pašu i z nej a na paši obšťastňujú a držia pokope aby sa nerozbehli.
…, zvieratá milujú hudbu a mnohé z nich majú lepší sluch ako ľudia a hudbu vyhľadávajú ak môžu. Mne to bolo jasné ako facka! Neskôr celkom rád som to počul z úst prof . Miroslava Bažániho na prednáškach z Porovnávajúcej psychológie (1968). Už vtedy uviedol, že to zaujalo nielen muzikantov, ale aj serióznych vedcov. Od neho som prvý krát počul meno slávneho rakúskeho zoopsychológa, etológa Konrada Lorenca, autora aj dnes nanajvýš aktuálnych diel. Medzi nim napr. aj “Osem smrteľných hriechov.”
Neskôr som občas zaregistroval, že si vzťahu medzi hudbou a zvieratami si všimli aj iní výskumníci a aj seriózni muzikanti. Chytili sa toho aj podnikaví farmári a začali s kravičkami a nielen s nimi robiť všelijaké experimenty. Opakovane sa objavovali senzačné informácie, že existuje súvislosť napr. medzi emočnými zážitkami kravy a jej dojivosťou. Štúdie publikované v serióznych odborných časopisoch z rôznych krajín dokumentujú poznatky mliečnych fariem, že v pokojnom prostredí, ktoré dotvára vhodná hudba sa kvantita a niekedy aj kvalita mlieka výrazne zvýši.
Hudba a zvieratá
Iste si mnohí pamätajú zaujímavý experiment z filmu Slnko, seno, jahody, v ktorom mladý agronóm Šimon Plánička zvyšoval dojivosť kráv pomocou spevu a počúvania hudby.
https://youtu.be/_H184L4wXn8
Kravičky dostali na uši slúchadla s muzikou a dojivosť nebývale stúpla. Mnohým to vtedy prišlo ako uletený žart ale ukazuje sa, že ten zdanlivo uletený nápad, taký uletený vôbec nie je.
https://youtu.be/5sT12jKZKTk
Na základe nápadu z filmovej diplomovej práce “Vliv kultury prostředí na užitkovost dojnic” Šimona Pláničku renovovala Mendelova univerzita v areáli Školního zemědělského podniku v Žabčicích pri Brne starý kravín a za 20 mil. korún a vybudovala supermoderný kravín s najnovšími technickými vychytávkami odporúčanými projektom WELFARE chovných zvierat (pohoda = dobré zdravie = prosperita). Ten kravín si vraj chodia obzerať až z Japonska. Šťastné kravičky sa vedia za dobré bývanie odvďačiť. Priemerná dojivosť cca 600 kráv je asi 11 300 litrov mlieka na kus a rok. Pritom priemerná celorepubliková dojivosť je len 8526,4 litrov na kus a rok.
Florida Dairy Farmer Holds Concert for Dairy Cows
Tieto snahy sa ujímajú aj u nás, sú podporované opatreniami EÚ a nadväzujúcou legislatívou členských štátov. Je len dobre, že otázky životnej pohody zvierat chovaných človekom vyvolávajú stále širší záujem verejnosti a stávajú sa činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky chovu zvierat, prináša obojstranné benefity pre naše vzájomné súžitie a podnecuje vedecký výskum.
Pohoda prináša ovocie
K podobným záverom dospeli aj britskí výskumníci. V roku 2001 psychológovia z univerzity v Leicesteri študovali aj to aká hudba vyhovuje kravičkám najviac. Ak im hrali kráv každý deň 12 hodín hrali popovú hudbu zostávali ľahostajné, ale balady alebo tichá klasika, napr. Beethovenova “Pastorálna symfónia”, alebo Mozartova “Malá nočná hudba”, či “Bridge Over Troubled Water” Simona a Garfunkela dojivosť zvyšovali. Disco, alebo ľudová hudba mali vraj presne opačný efekt.
Photo: Modern Farmer, https://modernfarmer.com/2014/02/milking-music/
“Upokojujúcahudbazvyšuje tvorbumliekapravdepodobne preto,žeznižujestres,“hovorí doktorAdrianNorth,ktorý spolus kolegomLiamomMcKenzieštúdiuuskutočnil. Ich inšpiráciou však nebola spomínaná česká komédia, ale britskí farmári,z ktorých niektoríuž skôr púšťaliupokojujúcuhudbukurčatám,o čomsa sícerozprávaradvtipov,alevrajtofunguje.“Chovateliakurčiattvrdia,žekurčatánie sú taknervózne”.Tak smeskúsilinasledovaťichpríklad,“priznávadoktorNorth.Výskummôže poslúžiťako dôkaz,žeupokojujúcahudbaredukujestresnielenu ľudí,aleaju zvierat.“Väčšinateóriítýkajúcich saobľubyrôznych hudobnýchštýlovsa doteraz týkala predovšetkým ľudí,“hovoríLiam McKenzie.“Mysmeale zistili,žepri počúvanímuzikysauvoľní nielen človek, ale aj zvieratá.“
Ako reagujú na hudbu domáce zvieratá?
Veterinári tvrdia, že hudba má pozitívny vplyv na našich štvornohých spolubývajúcich. Vďaka hudbe sa ich srdce a dýchanie upokoja, uvoľní sa psychický stres. Zoo-psychologička Dr. Deborah Wells z univerzity Queen v Belfaste zistila, že psy dokážu rozoznať aj hudobné štýly. Za týmto účelom hrala v útulku 50 piesní pre 50 psov. Nechýbala popová hudba (Britney Spears, Robbie Williams, Bob Marley), klasická hudba (Griegovo “Morning”, Vivaldiho “Štyri ročné obdobia”, Beethovenova “Óda na radosť”) a aj heavy metal (Metallica).
Pri reprodukovaní heavy metalu psy reagovali nepokojom, začali štekať a bojovať medzi sebou. Britney Spears and company a ich nechávali ľahostajnými. Pri klasickej hudbe sa psy uvoľnili: ľahli si, upokojili sa a menej štekali.
inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020
Zachovalá citara Kristíny Matulovej. Zdroj Ondrej Jajcaj
“V oblasti kde chodníky a cesty stúpajú, tam čo ulica sa volá Hlboká Cesta, žila “Buckeltante” – Hrbáčka. Svojím zjavom patrila ku kolorytu starého Prešporka. Maďarskí obyvatelia ( Poszonyi Lakosok ) ju zvali “Púpoš-aňu”. Nikdy sa nevydala, nechcela, mala v sebe tajomnú vzdorovitosť. Nežila však sama! Jej celoživotný ochranca a asi i milenec nebol nikto iný ako zámožný muž s menom Wicklain, ktorého pozostatok hrobky nájdete pri obvodovom múre cintorína Kozia Brána – hľadajte!
Bylinkárka prvá muzikoterapeutka v Prešporku
Táto prvá muzikoterapeutka v Prešporku
nebola rodom Prešporáčka! Narodila sa v bezprostrednej blízkosti ruín hradu Branč. ( Hrad Branč sa nachádza medzi Myjavou a Sobotišťom) A práve tam ju v roku 1866 stretol zámožný prešporák Wicklain. Tajomná príťažlivosť a láska, teda fenomén zastretý nekonečnou záhadnosťou, spôsobil, že A.Wicklain už nikdy nechcel inú Ženu! A tak Kristína Matulová putovala do Prešporka a tu navždy zakotvila. Vierovyznaním bola Evangelička, ale táto konfesia ju povahovo nevystihovala. Ona bola samorast! Od malička milovala rastliny a táto záľuba, táto afinita ju neopustila ani ako zhrbenú starenu. A zámožný Wicklain ju celoživotne v jej “rastlinných sklonoch” podporoval a kúpil jej aj mikroskop.
Mikroskop, ktorým skúmala náš mikrosvet. Zdroj:Ondrej Jajcaj
Perfektne sa naučila Nemecký Jazyk a následne čítala 1 000 stranové herbáre. Jej duch prahol po objavovaní a experimentoch. V jednej, staršej knihe objavila informáciu o švédskom Carlovi Line a jeho tvrdeniu, že” hudba jest na Floru blahodárna”. A tak Kristína, rodáčka z akéhosi Branča začala rastlinám hrať. Pri jej experimentoch sa jej najviac osvedčil hudobný nástroj Citara. Vypozorovala, že tón C je výborný stimulant pre Rybíz a tón E pre Cesnak! 🙂
Pressburger Adelsfamilien
Okolo r. 1900 prenikli jej pozorovania k ušiam mnohých členiek a členov tzv. Pressburger Adelsfamilien ( ušlachtilým rodom) a i tam sa začalo hrať rastlinám. Tieto “echtovné”, staré rody s tendenciou podceňovať privandrovalcov, museli uznať, že Kristína z pod Branča je prinajmenšom rovnako nadaná, ako ich dcérky s predikátom “von”… . Po 70 roku života sa Kristína začala výrazne hrbiť. A hrbatosť mala rýchlu progresivitu. Zomrela ako úplne zhrbená, až k zemi, ako 88 ročná v roku 1934.”
Zachovalá fotografia Kristíny Matulovej, Zdroj: Ondrej Jajcaj
Do dnešných dní sa zachovala jej Citara, na ktorej dlhé roky vyhrávala rastlinám.
( zo spomienok p. Platznerovej a Líškovej a starého A.Szilarda – per orálne svedectvo.)
autor: Ondrej Jajcaj pre FB Prešpurčina ešče nezgegla!
Staronemecká citara
Encyklopédia BELIANA popisuje citaru, citera [gr. > nem.] ako jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary.
Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach.
Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.).
Klasická citara
má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a1, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (c, g, d1, a1, a1) a viedenské (c, g, g1, d1, a1). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením.
Tón citary je jasný, dobre znejúci.
Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou.
V Európe
sa v súčasnosti používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.
zdroj: https://beliana.sav.sk
Surbahar
V súčasnosti sú stále populárnejšie z Indie pochádzajúce lutnové hudobné nástroje sitár nazývané tampura a surbahar.
Miraj citárGeorge Harrison
℘
Pozoruhodnou ukážkou “psychoterapeutickéj” súhry citary s hrou klasického symfonického orchestra je nahrávka inštrumentálnej skupiny OTTA s Akademickou filharmóniou v Samare. Vo videu znie indická “sitár”, ktorá je lutnovou obdobou citary európskej.
Takáto hudba sa hrá v Samare, modernom meste na východe európskej časti Ruska - na ľavom brehu Volgy. Mesto má viac ako milión obyvateľov. Československí legionári a čs. rudoarmejci, ktorí tam v rokoch 1916-18 bojovali medzi sebou (je ich tam pochovaných 52) sú tam dodnes zapísaní v srdciach tamojších žien ako veľkí fešáci a grandi. Ich stopy sú tam očividné aj dnes.
Okrem stôp živých a "chodiacich" tam môžete stretnúť napríklad sochu Dobrého vojaka Švejka sediaceho na sude. Okoloidúci sa vraj stále dohadujú, či je ten sud plný, alebo prázdny. Jedni tvrdia, že je plný českého piva, iní, že pušného prachu. Zatiaľ sa to nepodarilo zistiť. :) :) :)
Pamiatku Švejka a jeho autora - Jaroslava Haška majú samarčania stále v patričnej úcte. Ich osudy sú už na "večné časy" spojené a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by to spochybňoval. :)
foto: Hana Svatoňová, www.vets.cz
℘
Anouška Šankarová (*9. júna 1981) patrí medzi známe indické hráčky na sitár. Je dcerou legendárneho sitáristu Raviho Šankara a mladšou sestrou speváčky Norah Jones. Na sitár začala hrať podľa vzoru svojho otca už v detstve. Svoje prvé album vydala v roku 1998. V roku 2007 vydala mimoriadne úspešné album Breathing Under Water v spolupráci s Karshem Kalem.
Hoci žije v Londýne a Kalifornii jej hudba odráža jej indický pôvod, pričom spája klasické indické zvuky a motívy so súčasnými vplyvmi.
Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (4.7.2020)
