K napísaniu tohoto blogu ma inšpirovali spomienky z detstva, v ktorých dedinské stádo dobytka (kráv, oviec a kôz) sa pri návrate z paše na polomských grúňoch pod Tureckou horou niekedy pristavilo pred kováčskou vyhňou môjho starého otca a nie a nie sa od nej pohnúť. Inokedy prešlo okolo vyhne bez povšimnutia a rozbehlo sa do dvorov svojich gazdín. Tie spoza plotov vyzerali tie svoje krásavice aby ich podojili. Keď sa stádo dlhšie nehýbalo z miesta a zablokovalo cestu tak, že aj občasné autá ho museli obchádzať vybrali sa gazdiné za kravičkami dole dedinou. Po dedine sa začalo šeptať, že nielen kravičkám sa asi pozdáva ten dedinský švihák, ktorý s kladivom v ruke tak zvučne vykúvali na kovadline novučkú podkovu, gracu, kramľu či ráf na koleso. Za kravičkami museli zísť niekedy až z Malej Polomy aby si ich odviedli domov.
Po ceste vzali so sebou na opravu všelijaké pokazené železné gazdovské náčinie. Stará mama ich nerada videli a trochu na ne aj žiarlili. Vraj žena nemá v kováčskej vyhni čo hľadať! Starého otca podozrievali, že to zámerne búšia do kladiny tak silno práve v čase keď sa vracia stádo z paše aby prilákali tie dvojnohé “kravy”. Starý otec sa len poklepali po čele a išli za utŕžený štedrý zárobok zapiť smäd do krčmy, ktorá bola za rohom.
Moji starí rodičia Emília a Jozef Ambróziovi. Foto niekedy z roku 1938.
Hoci som mal vtedy len 6-7 rokov už vtedy sa zrejme rozhodlo o mojom budúcom povolaní.
Nezaujímal ma ani tak vzťah medzi starým otcom a tými Polomčankami čo sa zbiehali okolo vyhne, – ten bol iste hospodársky. Ani city milujúcej starej mamy, ale TO prečo sa tie zvieratká pred tou vyhňou niekedy pristavili a inokedy nie. Už vtedy som neprozreteľne vyslovil “hypotézu”, že to asi súvisí s tým ČI a AKO starý otec búchajú kladivom po kovadline, ktorá sa tak melodicky zvonivo ozývala na celú dedinu.
Stará mama sa toho chytili a zakázali starému otcovi kuť železo v inkriminovanom čase. V to leto mi starý otec žiadne cukríky z krčmy nepriniesli.
(Stalo sa v lete 1953, kedy každý dvor mal svoje hospodárstvo, teda ešte pred založením Jednotného roľníckeho družstva (JRD ) v dedine, do ktorého starý otec nechceli vstúpiť a prišla ich k tomu prehovárať celá jedna úderka Československého zväzu mládeže (ČSM). Tá dedina sa teraz volá Gemerská Poloma a rozlieha sa na sútoku riek Súľová a Slaná, v okrese Rožňava).
Už vtedy mi bol jasné, že kravičky, kozičky i ovečky milujú nielen zvuky kovadliny a aj fujarky a píšťalky, ktorými ich pastieri vedú na pašu i z nej a na paši obšťastňujú a držia pokope aby sa nerozbehli.
…, zvieratá milujú hudbu a mnohé z nich majú lepší sluch ako ľudia a hudbu vyhľadávajú ak môžu. Mne to bolo jasné ako facka! Neskôr celkom rád som to počul z úst prof . Miroslava Bažániho na prednáškach z Porovnávajúcej psychológie (1968). Už vtedy uviedol, že to zaujalo nielen muzikantov, ale aj serióznych vedcov. Od neho som prvý krát počul meno slávneho rakúskeho zoopsychológa, etológa Konrada Lorenca, autora aj dnes nanajvýš aktuálnych diel. Medzi nim napr. aj “Osem smrteľných hriechov.”
Neskôr som občas zaregistroval, že si vzťahu medzi hudbou a zvieratami si všimli aj iní výskumníci a aj seriózni muzikanti. Chytili sa toho aj podnikaví farmári a začali s kravičkami a nielen s nimi robiť všelijaké experimenty. Opakovane sa objavovali senzačné informácie, že existuje súvislosť napr. medzi emočnými zážitkami kravy a jej dojivosťou. Štúdie publikované v serióznych odborných časopisoch z rôznych krajín dokumentujú poznatky mliečnych fariem, že v pokojnom prostredí, ktoré dotvára vhodná hudba sa kvantita a niekedy aj kvalita mlieka výrazne zvýši.
Hudba a zvieratá
Iste si mnohí pamätajú zaujímavý experiment z filmu Slnko, seno, jahody, v ktorom mladý agronóm Šimon Plánička zvyšoval dojivosť kráv pomocou spevu a počúvania hudby.
https://youtu.be/_H184L4wXn8
Kravičky dostali na uši slúchadla s muzikou a dojivosť nebývale stúpla. Mnohým to vtedy prišlo ako uletený žart ale ukazuje sa, že ten zdanlivo uletený nápad, taký uletený vôbec nie je.
https://youtu.be/5sT12jKZKTk
Na základe nápadu z filmovej diplomovej práce “Vliv kultury prostředí na užitkovost dojnic” Šimona Pláničku renovovala Mendelova univerzita v areáli Školního zemědělského podniku v Žabčicích pri Brne starý kravín a za 20 mil. korún a vybudovala supermoderný kravín s najnovšími technickými vychytávkami odporúčanými projektom WELFARE chovných zvierat (pohoda = dobré zdravie = prosperita). Ten kravín si vraj chodia obzerať až z Japonska. Šťastné kravičky sa vedia za dobré bývanie odvďačiť. Priemerná dojivosť cca 600 kráv je asi 11 300 litrov mlieka na kus a rok. Pritom priemerná celorepubliková dojivosť je len 8526,4 litrov na kus a rok.
Florida Dairy Farmer Holds Concert for Dairy Cows
Tieto snahy sa ujímajú aj u nás, sú podporované opatreniami EÚ a nadväzujúcou legislatívou členských štátov. Je len dobre, že otázky životnej pohody zvierat chovaných človekom vyvolávajú stále širší záujem verejnosti a stávajú sa činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky chovu zvierat, prináša obojstranné benefity pre naše vzájomné súžitie a podnecuje vedecký výskum.
Pohoda prináša ovocie
K podobným záverom dospeli aj britskí výskumníci. V roku 2001 psychológovia z univerzity v Leicesteri študovali aj to aká hudba vyhovuje kravičkám najviac. Ak im hrali kráv každý deň 12 hodín hrali popovú hudbu zostávali ľahostajné, ale balady alebo tichá klasika, napr. Beethovenova “Pastorálna symfónia”, alebo Mozartova “Malá nočná hudba”, či “Bridge Over Troubled Water” Simona a Garfunkela dojivosť zvyšovali. Disco, alebo ľudová hudba mali vraj presne opačný efekt.
Photo: Modern Farmer, https://modernfarmer.com/2014/02/milking-music/
“Upokojujúcahudbazvyšuje tvorbumliekapravdepodobne preto,žeznižujestres,“hovorí doktorAdrianNorth,ktorý spolus kolegomLiamomMcKenzieštúdiuuskutočnil. Ich inšpiráciou však nebola spomínaná česká komédia, ale britskí farmári,z ktorých niektoríuž skôr púšťaliupokojujúcuhudbukurčatám,o čomsa sícerozprávaradvtipov,alevrajtofunguje.“Chovateliakurčiattvrdia,žekurčatánie sú taknervózne”.Tak smeskúsilinasledovaťichpríklad,“priznávadoktorNorth.Výskummôže poslúžiťako dôkaz,žeupokojujúcahudbaredukujestresnielenu ľudí,aleaju zvierat.“Väčšinateóriítýkajúcich saobľubyrôznych hudobnýchštýlovsa doteraz týkala predovšetkým ľudí,“hovoríLiam McKenzie.“Mysmeale zistili,žepri počúvanímuzikysauvoľní nielen človek, ale aj zvieratá.“
Ako reagujú na hudbu domáce zvieratá?
Veterinári tvrdia, že hudba má pozitívny vplyv na našich štvornohých spolubývajúcich. Vďaka hudbe sa ich srdce a dýchanie upokoja, uvoľní sa psychický stres. Zoo-psychologička Dr. Deborah Wells z univerzity Queen v Belfaste zistila, že psy dokážu rozoznať aj hudobné štýly. Za týmto účelom hrala v útulku 50 piesní pre 50 psov. Nechýbala popová hudba (Britney Spears, Robbie Williams, Bob Marley), klasická hudba (Griegovo “Morning”, Vivaldiho “Štyri ročné obdobia”, Beethovenova “Óda na radosť”) a aj heavy metal (Metallica).
Pri reprodukovaní heavy metalu psy reagovali nepokojom, začali štekať a bojovať medzi sebou. Britney Spears and company a ich nechávali ľahostajnými. Pri klasickej hudbe sa psy uvoľnili: ľahli si, upokojili sa a menej štekali.
inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020
Zachovalá citara Kristíny Matulovej. Zdroj Ondrej Jajcaj
“V oblasti kde chodníky a cesty stúpajú, tam čo ulica sa volá Hlboká Cesta, žila “Buckeltante” – Hrbáčka. Svojím zjavom patrila ku kolorytu starého Prešporka. Maďarskí obyvatelia ( Poszonyi Lakosok ) ju zvali “Púpoš-aňu”. Nikdy sa nevydala, nechcela, mala v sebe tajomnú vzdorovitosť. Nežila však sama! Jej celoživotný ochranca a asi i milenec nebol nikto iný ako zámožný muž s menom Wicklain, ktorého pozostatok hrobky nájdete pri obvodovom múre cintorína Kozia Brána – hľadajte!
Bylinkárka prvá muzikoterapeutka v Prešporku
Táto prvá muzikoterapeutka v Prešporku
nebola rodom Prešporáčka! Narodila sa v bezprostrednej blízkosti ruín hradu Branč. ( Hrad Branč sa nachádza medzi Myjavou a Sobotišťom) A práve tam ju v roku 1866 stretol zámožný prešporák Wicklain. Tajomná príťažlivosť a láska, teda fenomén zastretý nekonečnou záhadnosťou, spôsobil, že A.Wicklain už nikdy nechcel inú Ženu! A tak Kristína Matulová putovala do Prešporka a tu navždy zakotvila. Vierovyznaním bola Evangelička, ale táto konfesia ju povahovo nevystihovala. Ona bola samorast! Od malička milovala rastliny a táto záľuba, táto afinita ju neopustila ani ako zhrbenú starenu. A zámožný Wicklain ju celoživotne v jej “rastlinných sklonoch” podporoval a kúpil jej aj mikroskop.
Mikroskop, ktorým skúmala náš mikrosvet. Zdroj:Ondrej Jajcaj
Perfektne sa naučila Nemecký Jazyk a následne čítala 1 000 stranové herbáre. Jej duch prahol po objavovaní a experimentoch. V jednej, staršej knihe objavila informáciu o švédskom Carlovi Line a jeho tvrdeniu, že” hudba jest na Floru blahodárna”. A tak Kristína, rodáčka z akéhosi Branča začala rastlinám hrať. Pri jej experimentoch sa jej najviac osvedčil hudobný nástroj Citara. Vypozorovala, že tón C je výborný stimulant pre Rybíz a tón E pre Cesnak! 🙂
Pressburger Adelsfamilien
Okolo r. 1900 prenikli jej pozorovania k ušiam mnohých členiek a členov tzv. Pressburger Adelsfamilien ( ušlachtilým rodom) a i tam sa začalo hrať rastlinám. Tieto “echtovné”, staré rody s tendenciou podceňovať privandrovalcov, museli uznať, že Kristína z pod Branča je prinajmenšom rovnako nadaná, ako ich dcérky s predikátom “von”… . Po 70 roku života sa Kristína začala výrazne hrbiť. A hrbatosť mala rýchlu progresivitu. Zomrela ako úplne zhrbená, až k zemi, ako 88 ročná v roku 1934.”
Zachovalá fotografia Kristíny Matulovej, Zdroj: Ondrej Jajcaj
Do dnešných dní sa zachovala jej Citara, na ktorej dlhé roky vyhrávala rastlinám.
( zo spomienok p. Platznerovej a Líškovej a starého A.Szilarda – per orálne svedectvo.)
autor: Ondrej Jajcaj pre FB Prešpurčina ešče nezgegla!
Staronemecká citara
Encyklopédia BELIANA popisuje citaru, citera [gr. > nem.] ako jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary.
Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach.
Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.).
Klasická citara
má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a1, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (c, g, d1, a1, a1) a viedenské (c, g, g1, d1, a1). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením.
Tón citary je jasný, dobre znejúci.
Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou.
V Európe
sa v súčasnosti používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.
zdroj: https://beliana.sav.sk
Surbahar
V súčasnosti sú stále populárnejšie z Indie pochádzajúce lutnové hudobné nástroje sitár nazývané tampura a surbahar.
Miraj citárGeorge Harrison
℘
Pozoruhodnou ukážkou “psychoterapeutickéj” súhry citary s hrou klasického symfonického orchestra je nahrávka inštrumentálnej skupiny OTTA s Akademickou filharmóniou v Samare. Vo videu znie indická “sitár”, ktorá je lutnovou obdobou citary európskej.
Takáto hudba sa hrá v Samare, modernom meste na východe európskej časti Ruska - na ľavom brehu Volgy. Mesto má viac ako milión obyvateľov. Československí legionári a čs. rudoarmejci, ktorí tam v rokoch 1916-18 bojovali medzi sebou (je ich tam pochovaných 52) sú tam dodnes zapísaní v srdciach tamojších žien ako veľkí fešáci a grandi. Ich stopy sú tam očividné aj dnes.
Okrem stôp živých a "chodiacich" tam môžete stretnúť napríklad sochu Dobrého vojaka Švejka sediaceho na sude. Okoloidúci sa vraj stále dohadujú, či je ten sud plný, alebo prázdny. Jedni tvrdia, že je plný českého piva, iní, že pušného prachu. Zatiaľ sa to nepodarilo zistiť. :) :) :)
Pamiatku Švejka a jeho autora - Jaroslava Haška majú samarčania stále v patričnej úcte. Ich osudy sú už na "večné časy" spojené a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by to spochybňoval. :)
foto: Hana Svatoňová, www.vets.cz
℘
Anouška Šankarová (*9. júna 1981) patrí medzi známe indické hráčky na sitár. Je dcerou legendárneho sitáristu Raviho Šankara a mladšou sestrou speváčky Norah Jones. Na sitár začala hrať podľa vzoru svojho otca už v detstve. Svoje prvé album vydala v roku 1998. V roku 2007 vydala mimoriadne úspešné album Breathing Under Water v spolupráci s Karshem Kalem.
Hoci žije v Londýne a Kalifornii jej hudba odráža jej indický pôvod, pričom spája klasické indické zvuky a motívy so súčasnými vplyvmi.
Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (4.7.2020)
00:00 Barber – Agnus Dei 08:40 Albinoni – Adagio In G minor 20:30 Mozart – Lacrimosa (Requiem in D minor) 23:56 Bach – Adagio 29:11 Beethoven – Moonlight Sonata (Piano Sonata No.14) 34:35 Preisner – Lacrimosa 37:58 Faure – Requiem 44:20 Tchaikovsky – Hymn Of The Cherubim (Allegri) 55:29 Durante – Lamentations 58:26 Bach – Come Sweet Death 1:04:21 Saint-Saens – Rquiem (Agnus Dei) 1:12:53 Chopin – Nocturne No.20 (in C#minor) 1:16:36 Cortazar – Beethoven’s Silence 1:26:35 Satie – Gymnopedie No.1
Od nepamäti je známe, že hudba vplýva na našu náladu a správanie. Upokojujúca hudba má upokojujúce účinky, veselá tanečné, dynamická stimulujúce, …
Mohli by sme teda predpokladať, že podobne pôsobí aj hudba smutná. Skúsenosti, aj nové poznatky však potvrdzujú, že tomu tak nie je. Smutná hudba zármutok a žiaľ málokedy prehlbuje, – skôr povznáša a utešuje.
Tento zvláštny účinok trúchlivej hudby je často vnímaný ako takmer magický a mystický. Už v minulosti ho postrehli viacerí filozofi i teológovia. Z nich napr. Martin Luther vyjadril paradoxný účinok hudby pri smútočných obradoch známym výrokom „Hudba nám zvestuje Evanjelium“ a inde „ Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Podľa Platóna „Hudba nachádza cestu k najskrytejším miestam duše“. Fridrich Nietzche považoval hudbu za „osloboditeľa, ktorý dáva krídla myšlienkam“. Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako „reč anjelov“.
Aj z týchto výrokov je zrejmé, že smutná hudba môže okrem povznesenia vyvolávať duchovné a estetické zážitky z precítenia vzácneho daru života. Smutná hudba akoby v nás zvyšovala kvocient individuálnej múdrosti a prehlbovala poznanie našej krehkosti a osudovej dočasnosti.
Poeticky krásne to vyjadril básnik Ján Buzzásy vo svojej zbierke sonetov Znelec (1976).
Povedané slovami astrofyziky – táto hudba akoby odkrývala záves nášho časopriestoru a dovolila nám na chvíľu nahliadnuť do tušených, inak nedostupných dimenzií vesmíru a nášho bytia v ňom.
SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE
Môže nám byť len ľúto, že tieto zážitky, hoci sú niekedy veľmi silné, sú aj prchavé a ťažko komunikovateľné slovami.
Katedrála svätého Víta, pohreb Václava Havla.
Účastníci pietnych, rozlúčkových akcií a pohrebov sú často zaskočení pocitmi, ktoré dokáže vyvolať smutná hudba v takýchto nanajvýš osobných situáciách.
Prečo nás smutná hudba obšťastňuje?
Odpovede na otázky prečo smutná hudba u väčšiny ľudí trúchlenie neprehlbuje, ale zlepšuje ich náladu a duševné rozpoloženie začali hľadať aj súčasní vedci.
Umožňujú im to nové výskumné metódy, najmä v oblasti zobrazovanie štruktúry a činnosti mozgu. Pomocou nich preverujú tradujúce sa, často poetizujúce poznatky o vplyve hudby a snažia sa ich exaktne dokumentovať a objektivizovať.
Poznávanie vplyvu hudby na dobrovolníčke pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Viac TU.
Účinky hudby na človeka sú však natoľko komplexné a nejednoznačné, že aj súčasná veda len pomaly odkrýva jej tajomstvá.
Vedci postupne a pomaly skladajú mozaiku nových poznatkov, ktoré sú stále len čiastkové, nesúrodé, polemické, akoby nezlučiteľné, možno niekedy až prekvapivé a nepochopiteľné.
Napríklad japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Riken Brain Science Institute preukázali na súbore 44 probantov (zloženom z hudobníkov i laikov), že smutná hudba v nich nevyvoláva negatívne emócie, ale naopak pozitívne. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Frontiers in Psychology je tomu tak pretože smútok vyvolaný hudbou nie je rovnaký, ako smútok vyvolaný skutočným nepriaznivými udalosťami(Ai Kawakami a kol. 2013). Títo japonskí vedci objavili významný rozdiel medzi emóciami, ktoré smutná hudba vyjadruje a protichodnými pocitmi, ktoré môžeme mať pri jej počúvaní. Rozlišujú medzi emóciami ktoré hudba vyjadruje a pocitmi, ktoré vyvoláva. Podľa nich smutná hudba mení vnímanie aktuálnej situácie. Túto situáciu – hoci je vážna a môže byť až tragická, pociťujeme skôr nostalgicky, menej smutno a s neočakávaným nadhľadom.
Môžete to vyskúšať tiež. Tu je jedna zo skladieb použitých vo výskume.
Tento objav ambivalentného vzťahu medzi znením smutnej hudby a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva je významným prínosom v poznávaní jej „záhadného“ účinku.
zmiešané emócie
Ľudia intuitívne cítia, že smutno vyvolané hudbou nie je skutočnou príčinou ich zármutku. Táto príčina je akoby vytesnená, stlmená a jej niekedy aj “paralyzujúce” účinky sú významne zmiernené. Podľa japonských vedcov tento proces pôsobenia hudby na ľudskú psychiku pomáha vysporiadať sa nielen s emóciami smútku, ale aj s emóciami v mnohých ďalších, ťažších životných situáciách. Práve preto ju podvedome vyhľadávame a počúvame. Vedci tiež zistili, že k tomuto ambivalentnému účinku dochádza bez ohľadu na hudobné vzdelanie ľudí a nezávisle na národnej príslušnosti.
Aj ďalšie štúdie potvrdzujú, že ak sme smutní a počúvame smutnú hudbu cítime sa lepšie. Podľa výskumníkov Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorí skúmali vplyv hudby na súbore 722 ľudí po celom svete – „smutná hudba“ viac než „šťastná hudba” vyvoláva komplexné emocionálne reakcie, ktoré vedú k pocitu úľavy, prekonaniu krízy a naplnenia zmyslu vlastnej existencie.
Schody do neba (message to heaven). Zdroj: Pinterest
Tieto skúsenosti uvádzalo až 49,9% ľudí skúmaného súboru, ktorí prekonali, či prekonávajú ťažké životné situácie. Tieto boli zväčša spájané s osobnou traumou (napr. smrťou, rozvodom), s duševným zdravím (napríklad depresiou, nespavosťou), s rakovinou, odlúčením od blízkych (dlhodobé pobyty v cudzine, väznenie), osamelosťou, ktorú spôsobuje napr. šikanovanie, alebo strádanie v dôsledku osobných zlyhaní (zavinená dopravná nehody, strata zamestnania). Len 2,6% účastníkov výskumu nechcelo poskytnúť žiadne podrobnosti o svojich skúsenostiach s počúvaním smutnej hudby, pretože cítili, že táto téma je príliš súkromná na to, aby bola zdieľaná, hoci aj anonymne.
Výskumníci z Berlína uvádzajú, že hudba vyvolávajúca smutné emócie by mala mať nízku intenzitu (hlasitosť), menšiu dynamiku a predovšetkým pomalé tempo.
V danom rámci sú mimoriadne podnetné systematické prehľady najnovších výskumov ponúkané v časopise Human Neuroscience . Poukazujú napr. na dôležitosť situačných faktorov. Respondenti a probanti uvádzali, že smutnú hudbu počúvajú častejšie keď sú sami, keď sú sklamaní, alebo sa cítia osamelí, niekedy aj v neočakávanej situáciách, napr. pri blízkom kontakte s prírodou (Taruffi a Koelsch, 2014 ). Niektorí uvádzali, že uprednostňujú počúvanie smutnej hudby v istom dennom čase, ktorý bol individuálne rôzny. Iné štúdie preukázali, že príťažlivosť a účinok smutnej hudby sa zvyšuje, keď opakovane znie tá istá časť skladby. Tiež ak sú psychicky unavení, nervózni, či roztržití (Schellenberg a kol., 2008 ). Iní zase, že ich počúvaniu smutnej hudby predchádzala neutrálna, alebo dokonca optimistickejšia hudba (Schellenberg a kol., 2012). Mnohí tiež uviedli, že účinok smutnej hudby bol silnejší ak ju počúvali v súkromí a osamote, ako v skupine. (Egermann et al. , 2011 ).
Účinky hudby na na ľudský mozog názorne prezentuje táto imaginácia zo stránky Neurolmalge.
Z psychofyziologického hľadiska možno odôvodnene predpokladať, že podstata hlavného účinku smutnej hudby spočíva vo vytesnení, zmiernení vplyvu spomienok, myšlienkových asociácií spojených s aktuálnou situáciou. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania vplyvu hudby na človeka, napr. pri vývoji PSYCHOBALZAMU (meraním bioelektrickej reaktivity kože) dochádzalo u probantov a pri optimálnom výbere hudobných skladieb až k blokovaniu, vytesneniu – rušivých myšlienok, asociácií a obáv.
bioelektric 4
A/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní relaxačno -aktivačného textu B/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície dokumentuje výrazný účinok paralelne znejúcej hudby, ktorá spôsobila dokonalé vyhladenie vmedzerených asociácií prejavujúcich sa v grafe A ako kostrbatá krivka
Na tomto, aj z terapeutického hľadiska mimoriadne cennom potlačení, mala rozhodujúci podiel vhodná hudba. Na rozdiel od slov táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú.
Art scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu
Stimuluje v nich príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne upokojujú a znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej. Tým sa uvoľní psychický priestor na vznik pocitov a emócií typických pre stavy uvoľnenia napätia, telesne a duševnej pohody. Napokon dochádza k harmonickému vyváženiu činnosti oboch hemisfér, k priaznivému prepojeniu viacerých vrstiev mozgu a úrovní psychiky človeka( Mašura S., Mátejová Zl. 1983), (Kožiak M, 2016) .
Archívny pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby na neuropsychickú aktivitu prostredníctvom bioelekrickej reaktivity kože (Galvanic Skin Reflex).
ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY
V nadväznosti na uvedené vedci dospievajú k názoru, že podvedomé vyhľadávanie smutnej hudby súvisí s nápravou homeostatickej nerovnováhy celého neurohumorálneho systému človeka narušeného bolesťou zo žiaľu a smútku (Matthew E. Sachs, Antonio Damasio a Assal Habibi 2015). Výsledkom sú psychologicky užitočné zmeny nálady, umožňujúce zlepšenie sebaregulácie, empatie a spomienkovej sebareflexie a tiež aj esteticky príjemné pocity.
Moderné neurozobrazovacie technológie (pozitrónova emisná tomografia, magnetická rezonancia a iné) poskytujú úžasné trojrozmerné zobrazovanie štruktúry a funkčnosti živého mozgu aj pri počúvaní hudby.
Dostupné štúdie objavujú nové vzťahy medzi hudbou a mozgom človeka. Ich interpretácia však prekračuje ambície nášho článku. Záujemcom sprístupňujeme aspoň niektoré dostupné videá. Dokumentujú, že počúvanie hudby aktivuje nielen sluchové oblasti mozgovej kôry, ale aj veľké siete neurónovývh prepojení v celom mozgu
ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY
Citová očista
Paradoxne – smutná hudba evokovaním rozšíreného diapazónu protikladných emócií pôsobí aj ako stabilizátor nálady.
Podľa niektorých údajov môže vyvolať aj katarziu – bolestivú a plačlivú citovú očistu. Užitočnú pre naše duševné zdravie, emocionálne prežívanie a správanie. Tým nám umožní ľahšie sa preniesť cez minulosť a zamerať sa na zmysluplné aktivity.
KATARZIA zdroj: Free Stock Photos
ZÁVEROM
ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY
Smutná hudba je pre väčšinu ľudí príjemná a preto je aj vyhľadávaná. Vytvára jedinečnú zmes protichodných, príjemných a nepríjemných „trpko-sladkých“ emócií, ktoré paradoxne pomáhajú prekonávať náročnejšie životné situácie.
Nie je tomu tak vždy a u všetkých ľudí. U niektorých ľudí počúvanie smutnej hudby môže neúnosne prehĺbiť stavy smútku, sklamania, zármutku a beznádeje. To prináša isté riziká, ktoré je potrebné poznávať a predchádzať im. Viac TU. Ak takéto riziká postrehnete u seba, alebo u svojich blízkych neváhajte a požiadajte o konzultáciu a pomoc svojho lekára, psychológa alebo priateľa. Viac o depresii TU
ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY
Máloktorá pieseň vyjadruje zármutok a osudovosť tak sugestívne ako táto. Muzikoterapeuti a psychológovia hovoria, že práve takéto piesne nám tieto stavy pomáhajú preklenúť. Vraj skôr utešujú a paradoxne povznášajú – už len tým, že v prehlbujú precítenie našej krehkosti a dočasnosti.
Vedci dokonca celkom vážne hovoria o tom, že truchlivé, melancholické a smutné piesne zvyšujú kvocient individuálnej múdrosti.
Čo si myslíte vy? Môže to byť pravda? Túto pieseň pôvodne zložila i spievala Tanita Tikaram (speváčka s fidžijskými koreňmi). Práve pre osobitosť tejto piesne si ju len málo speváčok trúflo zaspievať v cover verzii. Táto je celkom vydarená, čo poviete?
… a nakoniec Toccata a fuga Johanna Sebastiana Bacha hraná na organe v katedrále Notre Dame. Hlavné teleso organu bolo vytvorené už v roku 1401 a dodnes patrí k najväčším organom vo svete. Hral pred i po Bratomejskej noci v roku 1572, vyprevádzal heretikov na smrť upálnením na námestí pred katedrálou. Tiež na svadbe Henricha IV. ktorý priniesol dočasne zmierenie medzi katolíkmi a protestantami, na svadbe Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI. v roku 1770. Prežil v zdraví francúzsku revolúciu a Robespiéra (1789), hral na cisárskej korunovácii Napoleona (1804), pri okupantskej návšteve Hitlera v roku 1940 a aj pri návšteve Baracka Obamu v roku 2017. Naposledy hral včera podvečer pri službách božích nazývaných Nešpory. Čo dodať? Ľudia v dejinách sú iba dočasní herci, ale hudba – tá je večná.
Možno má bližšie k stvoriteľovi ako tušíme.
ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak.
V súkromnom archíve sme našli jednu stratenú, vzácnu nahrávku z televízneho vysielania Štúdia Košice, niekedy začiatkom 80-tych rokov. Nahrávka sa žiaľ zachovala len v audio formáte.
V literárnom pásme venovanom poézii Jána BUZÁSSYHO
účinkujú:
source: Profimedia, Slovakiana, TASR, upravované NeroPhotoSnapVýber básní zo zbierky sa zobrazí po kliknutí na obrázok.
Réžiu má Ernest WEIDLER, rozhlasový redaktor, publicista a moderátor, známy svojím vzťahom k poézii a hudbe.
Ernest Weidler
Domnievame sa, že hoci je táto nahrávka poznamenaná časom, nesie v sebe odkaz o ktorom hodno rozmýšľať . Popri tom sa domnievame, že jej katarzný, očistný účinok môže mnohým priniesť úľavu.
P.S. - ak má niekto kvalitnejšiu audio, alebo nebodaj video kópiu ozvite sa nám. Ďakujeme!
V knihe rozhovorov Jána Štrassera s Jánom Buzássym "Byť svoj" vedú dialóg dvaja básnici, prekladatelia, bývalí redaktori, majú teda veľa spoločných tém. Nezostávajú však len pri literárnych témach, dostávajú sa k podstatným veciam človeka – Jána Buzássyho, ktorý v roku 2020 oslávil krásne životné jubileum – 85 rokov. Ukážky z jeho poézie, ktoré sám číta, vyšli s knihou "Byť svoj" na priloženom CD v Literárnom informačnom centre. Knihu si môžete objednať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/byt-s...
… a ešte dva medailóny poézie recitovanej jej autormi.
Básnická zbierka “Oči sú horké pramene” Emila Komárika je vyznaním lásky k životu, k žene, k prírode vôkol nás i v nás. Fascinujúca a pokorná úprimnosť intímneho vyznania zrelého muža, mnohoročného pedagóga a skúseného psychológa môže osloviť každého vnímavého poslucháča, či poslucháčku.
Prev
Next
V recitáli boli použité výňatky z hudobných skladieb:
Acoustic Alchemy - Fire of the HeartArmik –Amor Francisco Tarrega - Estudio In E Claude Ciari - Jeux Interdits Acoustic Alchemy-Amanecer Latin Guitar – Nosotros Ana Vidovič – J.S.Bach - Cello Suite No.1 In G-Maj Bwv 1007 – Sarabande Armik – Guitar Romance Ana Vidovič - Malats - Serenata Espanola Johny Guitar and his Friends- Autumn Leaves Kenny Sultan - Blues Shuffle In E Kenny Sultan – Opening Claude Ciari - La Playa Solomon Lytle - B.Smetana - Die Moldau aus Ma Vlast solo guitar version Ana Vidovič - W.A.Mozart - Variation on theme from The Magic Flute, op.9
“Verše zo šuplíka”
Len málo zrelých mužov píše poéziu a ešte menej je takých, o ktorých to vieme. Väčšinou ju píšu “do šuplíka” a neradi ho otvárajú. O Ivanovi Seifertovi to možno povedať tiež. Patrí medzi nich. Veľa rokov mi trvalo kým som ho prehovoril aby niektoré básne z toho “šuplíka” vytiahol. Nedal sa, nechcel , ale nakoniec s rozpakmi súhlasil a vybral zopár z nich, ako osobnú výpoveď jedného obdobia svojho života. Nazval ju “Roztrúsené myšlienková pomätenosť”. Zrejme chcel týmto – až sebaironickým pomenovaním výberu básní, ktoré sa odhodlal aj sám predniesť – vystihnúť nielen svoje vtedajšie pocity, myšlienky a idey, ale paradoxne vyvolať aj úsmevy poslucháčov, ktorí sa v tých veršoch možno nájdu. Nehľadajte v nich veľké rýmy, ani veľké básnické obraty. Ivanova poézia je neemocionálna, vlastne je to realistická poetizujúca próza. Už z prvých veršov poznáme, že je tak trochu aj recesiou zo sveta nás ľudí, ktorým často v každodennom pachtení uniká podstata života a tajomstvá jeho krásy. Som rád, že som mohol prispieť k tomu aby táto poézia uzrela svetlo sveta a jej verše oživené samotným autorom zaznejú v priestore.
V pásme boli použité výňatky hudobných skladieb z albumov:Acoustic Blues Guitar, - Kenny Sultan Pure Acoustic (2010), - John Wiliams Amaneger, - Acoustik Alchemy, Spanisch Guitar, - Various Artist Rain Dancer, For Anette, Armik La Playa vol.1, Jeux Interdits, Claude Ciari Autumn Leaves, Johny Guitar, Guitar Music, Antonio Lauro. Suite(2007)
viac naTU
Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov.
Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.
Sugestívne to dokumentuje vynikajúci dvojdielny film BBC. Jeho originálne verzia nie je v stredoeurópskom regióne dostupná, ponúkame preto kópiu ruskej služby BBC prostredníctvom nášho účtu na platforme VKontakte .
časť
2.časť
V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.
Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.
Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.
Hudba je skutočný pomocník.
Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.
Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.
V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.
Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.
Liek na demencie ukrytý v prehrávači hudby.
Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní audio a high-tech softvéru v oblasti odbornej rehabilitácie a komunitných služieb hovorí: „ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“
Dan Cohen v domove dôchodcov (New York)
To, že Dan Cohen mal rovnakú skúsenosť v desiatkach sociálnych zariadení po celom New Yorku ho viedlo k pokusu realizovať pilotný projekt na 600 lôžkovom domove pre seniorov s mozgovými demenciami. Úspech bol taký mimoriadny, že sa projekt rýchlo rozšíril do ďalších takýchto sociálnych zariadení na severozápade USA, potom do siedmich provincií v Kanade. Zapája sa doň stále viac krajín, začiatkom tohto roku napr. Izrael a Austrália. Dan Cohen povzbudený výsledkami a ohlasom projektu hovorí:„Hudba uvoľňuje spomienky a stimuluje mozgovú činnosť všeobecne. Je to vlastne veľmi jednoduché a silné, tak prečo sa neusilovať využívať to.“
Ešte v roku 2006 si uvedomil skutočnosť, že iPody (moderné audioprehrávače) sú na americkom kontinente ľahko dostupné a dnes už všadeprítomné. Začal preskúmavať (aj autorsko-právne) myšlienku doručovanie „hudby na mieru“ ľuďom postihnutým Alzheimerom a inými demenciami rovno k nim domov a do domovov s opatrovateľskou službou. Myšlienky sa ujala aj Sabrina McCurbin z Alzheimer Society of Toronto’s , ktorá prišla s nápadom projekt iPod zdarma pre pacientov v celom Toronte. S pomocou sponzorov odštartovali projekt v januári 2013 s cieľom distribuovať 10.000 iPodov do konca roku 2016. „Z prvých 1300 iPodov, ktoré boli distribuované v prvom polroku sa vrátili iba 3, pretože už nemohli pacientovi pomôcť. To čo počujeme ďaleko častejšie sú príbehy ľudí, ktorí hovoria ako hudba zmenila ich život“ hovorí Sabrina McCurbin.
Sabrina Maccurbin
Z doterajších hodnotení vyplýva, že, hudba má veľký potenciál zlepšiť život pacientov aj ich opatrovateľov. Obavy skeptikov, že prístup k hudbe prostredníctvom MP3 prehrávačov zväčší ich pasivitu a izolovanosť sa nepotvrdili. Medzi opakovanými účinkami sa najčastejšie uvádza; zlepšené vnímanie a poznávanie, zlepšenie komunikácie a ozdravenie celkovej kvality života pacientov, zníženie opatrovateľskej záťaže a stresu, a tiež významné obohatenie možností usmerňovať a zmierňovať rôzne príznaky Alzheimerovej choroby, akými sú depresia, úzkosť, nepokoj a agresie.
Veda je tradične k pozitívnym výsledkom nových liečebných „objavov“ skeptická. V tomto prípade sú však vedci podrobujúci vplyv hudby prísnym skúškam mierne optimistickí.
Problém je v tom, že vedecká kvantifikácia dlhodobejších pozitívnych výsledkov je zložitejšia akoby sa mohlo zdať.
Robin Hsiung z University of British Columbia
Podľa profesora neurológie Robina Hsiunga z University of British Columbia sú exaktne overené výsledky vplyvu hudby na pacientov s Alzheimerom veľmi dobré. Spoločne s muzikoterapeutom Kevinon Kirklandom realizovali klinický výskum zmien správania (agitácie, zmätenosti a úzkosti) vplyvom hudby. Merali hladiny kortizolu (hormón stresu) v slinách pacientov. Po 10 až 12 týždňovej muzikoterapeutickej kúre preukázali že jeho hladiny klesli u všetkých pacientov a pacienti boli evidentne pokojnejší a uvoľnenejší.
S pomocou magnetickej rezonancie vedci tiež skenovali prietoky krvi v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí absolvovali hudobné kúry. Analýzy naznačujú, že výsledky sú viac ako povzbudivé.
Už dnes je však dosť dôvodov usilovať sa o to, aby hudba bola k dispozícii všetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie, rovnako tak ako farmakoterapia. Je zrejmé, že pri zapojení členov rodiny (opatrovateľov) môže byť hudba ľahko dostupná každému z nich. Nielenže znižuje užívanie liekov, ale na rozdiel od nich, nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.
Účinné pôsobenie hudby – v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou – predpokladá jej individuálne pôsobenenie a individualizovaný výber.
Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád. Niekedy stačí ako návod k zostaveniu celého playlistu jedna pesnička, či meno obľúbeného speváka, kapely. Podľa toho môžeme zostaviť a na MP3 prehrávač nahrať aj dlhší hudobný blok skladieb.
Sú rodiny, ktoré si archivujú staré šelakové, či vinilové platne, alebo magnetofónové pásky. Tie nám pomôžu nájsť tú správnu hudobnú líniu, žáner. Ich digitalizácia by nemala byť pre priemerne zdatného užívateľa PC žiadnym problémom. Tí kreatínevnejší môžu vyskúšať tablet a jeho interenetové pripojenie, napr. na YouTube. Nájdu tam nepreberný výber hudby, často aj s video sprievodom, z ktorého môžu rovnako ako v MP3 prehrávači zostaviť ich vlastné „on demand“ zoznamy hudby, podľa želania, alebo predpokladaného želania pacienta s Alzheimerom.
Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači hudby.
Mnohí z nich aj viac ako 10 rokov nepočuli ich obľúbenú pesničku, či skladbu. To čo táto hudba s nimi urobí bude tou najkrajšou odmenou za vašu snahu.
Našou odmenou bude ak nám o tom napíšete.
Vo svojej knihe Musicophilia cituje svetoznámy neurológ Oliver Sacks, z listu austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením.
Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu – či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“
Muzikoterapia pre pacientov s Alzheimerovou demenciou, tradične spočíva v tom, že sa týmto jedincom hrajú staré piesne, ktoré vyvolávajú osobné spomienky, podnecujú k ich vysloveniu, k pohybu, spevu. Účinok hudby môže byť aj dlhodobejší. Zlepšenie nálady, správania či mentálnych funkcií pretrváva niekedy celé hodiny, aj dni potom čo boli vyvolané hudbou.Ak je to možné a osvedčené v tzv, skupinovej, receptívnej muzikoterapii, prečo by to nemalo fungovať aj individuálne? … práve prostredníctvom slúchadiel, ktorými poslucháč nikoho neruší.
Výdobytok modernej techniky je v tomto smere skutočným prínosom. Do jedného MP3 prehrávača veľkého ako zápalková krabička sa zmestí niekoľko stovák skladieb, ktoré sa dajú zostaviť do ľubovoľných zoznamov a z nich takmer okamžite vybrať tú-ktorú skladbu, vetu, časť či motív. Nehovoriac o najmodernejších, tzv. bezdrôtových verziách. To čo je dnes pre mladých ľudí samozrejmé, ešte nedávno také samozrejmé ani zďaleka nebolo. Už prenosné CD prehrávače boli malým zázrakom. Predtým kazetové magnetofóny na baterky a ešte predtým cievkové „magneťáky“. Už za ich čias boli zaznamenané snahy uplatňovať hudbu v terapii takto chorých ľudí, lenže ich váha znemožňoval ich častejšie a užívateľsky praktické využívanie.
Na Slovensku a v Čechách je hudba trvalou súčasťou našich kultúr. Vyjadruje tradície, hodnoty a kultúrnosť jednotlivých spoločenstiev a zväčša ich aj kultivuje. Jej uplatňovanie v pedagogickej a v zdravotníckej praxi rastie a skvalitňuje sa. Aj zásluhou i našich pôvodných autorov, ktorých odborná literatúra, sa stále častejšie objavuje na pultoch kníhkupectiev (prehľad TU).Rozšírenie možností najmä jej počúvania prostredníctvom médií, internetu a ďalších technických prostriedkov však prináša aj isté riziká.V súčasnosti je úloha hudby trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň kulisy, ktorá skôr izoluje ako zbližuje, na úroveň „akustického smogu“, ktorý skôr ohlušuje ako harmonizuje.Lenže u ľudí, ktorých choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročia. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.
Kanadský verejnoprávny rozhlas (CBC) sprístupnil, pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby – 100 “greatest” hudobných albumov na špeciálnom rádiowebe , z ktorého môžeme streamovať a nechať sa inšpirovať k niečomu podobnému aj u nás.
Časť uvádzaných štatistických údajov o Slovensku pochádza zo zdroja alzheimer.sk
Podľa dostupných zdrojov je touto chorobou na Slovensku postihnutých asi 50 – 60 tisíc a v Českej republike asi 130 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že iba v jednom zo štyroch prípadov je táto choroba včas diagnostikovaná. Jej skoré rozpoznanie významne zvyšuje šance na zmiernenie jej priebehu. Nehovoriac o obrovských nákladoch spojených s liečbou a starostlivosťou o pacientov s už rozvinutým ochorením.
Na Slovensku sa o ľudí trpiacich touto chorobou starápribližne 100 tisíc rodinných príslušníkov (opatrovateľov). U mnohých sa následne vyvinie stav diagnostikovaný ako „klinická depresia“.
Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.
Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Tieto príznaky ochorenia sú často pripisované prirodzenému starnutiu, stresu či depresii.
Najviac postihuje starších ľudí, ale môže začať prejavovať už po 40 roku. Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien. Odhaduje sa, že na svete ňou trpí asi 20 miliónov ľudí.
Ukazuje sa, že verejnosť je stále málo pripravená na úskalia a nároky vyžadujúce zvládanie tejto zákernej choroby. To vyvoláva silné emócie a nastoľuje mimoriadne vážne etické otázky. Tie nás stavajú pred dilemy, ktoré zaskočia aj tých najotrlejších z nás.
Zeus, najvyšší spomedzi bohov Olympu vraj túto chorobu zavrel na samé dno Pandorinej skrinky. Ešte šťastie, že tam s ňou zostala aj nádej.
Nenápadný, pomalý, niekoľkoročný nástup tejto choroby sprevádzajú zmeny povahy, schopností (pamäť, orientácia) a návykov. Samotní postihnutí nemajú často sebakritický nadhľad nad vlastnými prejavmi a neraz podozrievajú najbližších z vykonštruovaných, nekalých úmyslov. Tie môžu časom vyústiť neraz do vážnych rodinných konfliktov riešených právnikmi a advokátmi.
matka a dcéra
Nie ojedinelými prípadmi sú, že ťažko chorí ľudia ostávajú nakoniec celkom opustení, pretože ani najbližší príbuzní nemajú dosť síl s nimi „bojovať“ a ani vedomostí „o tom“ ako im pomôcť. Tí z členov najbližšej rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter starostlivosti o takto chorú matku či otca sú dlhodobo v nezávideniahodnej situácii. Nejeden z nich sa ocitá na hranici úplného fyzického a psychického vyčerpania. V tejto službe sú neraz podrobení tým, až nepredstaviteľne náročným, až skúškam trpezlivosti, lásky a ľudskosti. Je iste vhodné i na tomto mieste prejaviť im uznanie a podporiť všetky snahy o docenenie ich záslužnej, hoci nevďačnej služby svojim blízkym.
Na Slovensku sa v tomto smere robíme nemálo, ale nie dosť nato aby sa dalo povedať, že robíme maximum z toho čo by sme robiť mohli. Akoby sa táto choroba mnohých naslovovzatých expertov, odborníkov a nimi riadenými oficiálnymi inštitúciami ani netýkala, akoby boli oni sami voči nej imúnni. Lenže – nie sú!
Štatistiky jasne potvrdzujú trend, že po rakovine sa práve Alzheimerova choroba stáva druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v celosvetovom meradle. Zrejme dozrel čas aby sa jej začalo venovať podstatne viac pozornosti. Aj v oblasti prevencie, ktorá môže viac ako tomu bolo doteraz poukazovať napr. na negatívnu rolu alumínia v našom živote pri vzniku tejto choroby.
Verejnoprávny kanadský rozhlas (Canadian Brodcasting Corporation) poukazuje v tomto rámci aj na ekonomické, finančné a národohospodárske údaje. Len v Kanade trpí týmto ochorením v súčasnosti 747 tisíc ľudí. V USA je to viac ako 5 miliónov. Prognózy upozorňujú, že za najbližších 20 rokov sa tieto čísla zdvojnásobia. V Kanade by ekonomické náklady na ich liečbu mohli vzrásť z 33 miliárd dolárov ročne na 293 miliárd v roku 2040.
Okrem týchto čísiel sú však pozoruhodné aj údaje o finančných nákladoch a stratách rodín ľudí postihnutých Alzheimerovou chrobou. V roku 2011 strávili rodinní opatrovatelia odhadom 444 miliónov hodín starostlivosťou o takto chorých blízkych. Pre tieto rodiny to predstavuje 11 miliárd dolárov ušlého zisku. Očakáva sa, že v roku 2040 bude počet týchto hodín dosahovať 1,2 miliardy ročne.
U nás mimoriadne záslužnú činnosť v tomto smere vykonáva Slovenská Alzheimerova spoločnosť, občianske združenie venujúce sa pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou s cieľom presadzovať ich práva a potreby a tak prispieť k vytvoreniu podmienok pre ich dôstojný život. Tiež Nadácia MEMORY fond založený v roku 1994 s cieľom podpory riešenia problematiky Alzheimerovej choroby, a to od výskumu na molekulovej úrovni cez lekársku starostlivosť až po sociálnu podporu rodín starajúcich sa o osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. Jednou z hlavných projektových iniciatív nadácie je podpora CENTRA MEMORY, ktorého je zakladateľom.
tému spracoval a komentoval:
PhDr.Milan Kožiak
Literatúra zaoberajúcu sa demenciami a Alzheimerovou chrobou:
a celkom na záver dve povzbudivé správy z medicínského výskumu:
– tímu vedcov z Japonska sa podarilo umelo vytvoriť proteín, ktorý pomáha opraviť prerušené neurónové siete v mozgu a liečiť Alzheimerovu chorobu.
Na overenie účinku získanej látky testovali tento typ proteínu na myšiach. U hlodavcov boli špecificky vyvolané príznaky Alzheimerovej choroby, ako aj cerebelárna ataxia a poranenie miechy.
Experiment ukázal, že vedci dosiahli dovtedy nevídaný úspech. Všetky subjekty sa začali zotavovať niekoľko dní po zavedení proteínu do tela. Vedci povzbudení výsledkom veria, že tento objav prinesie revolúciu v medicíne.
ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA – sa vyskytujú u väčšiny ľudí situačne a v rôznej intenzite. Často nás skôr mobilizujú k čo najlepšej príprave, inokedy nás dokážu celkom „paralyzovať“ a vyvolávajú procesy dnes pomenovávame všeobsažným pojmom STRES.
Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN
#prayforparis
Tieto stavy a pocity sú dôverne známe, každej čo i len trochu citlivej a vnímavej duši. Sú však aj takí ľudia čo suverénne tvrdia, že ich nepoznajú. Možno je tomu tak, možno už len zabudli ako začínali, vtedy keď ešte neboli „majstrami sveta“.
Výrok „nepoznám strach“ však môže byť aj podvedomou autosugestívnou taktikou boja s ňou. Tá naozaj funguje. Niekedy! Niekedy nie! Aj také sú zložitosti a záhady našej psychiky.
Prečo je tomu tak? Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší k intenzívnejšiemu prežívaniu a iní menej? – to je veľká a dnes už celkom dobre preskúmaná téma. Slovami vedca by sa dalo povedať „ existuje veľká inter-variabilita (rozdiely medzi ľuďmi) a intra-variabilita (rozdiely v nás samotných a v čase).
Slovami básnika:
„ Niekedy nás nespáli ani oheň, inokedy nás popáli obyčajný slnečný lúč“.
Čo s tým?
Existuje veľa postupov ako takéto stavy zmierňovať, zvládať a prekonávať. Na internete nájdeme tisíce dobrých a užitočných rád: dobrý spánok, šport, bylinky, kúpele, všetky zväčša zamerané na zlepšenie pohody a telesnej kondície. Táto iste prispieva k nárastu sebaistoty, ktorá skutočne pomáha zvládať rôzne stavy našej duše a prekonávať stres. Deje sa to však skôr sekundárne, ako vedľajší efekt fyziologických procesov, ktorých priebeh si uvedomujeme len čiastočne.
úzkosť strach neistota tréma
Existujú však aj postupy, ktoré umožňujú vedomé a dnes aj vedecky overené, skutočne efektívne zvyšovanie psychickej odolnosti voči stresu. Patrí medzi nich napríklad aj AUTOGÉNNY TRÉNING, ktorému je venovaná celá jedna záložka v menu tejto stránky.
Je založený na tréningu AUTOSUGESCIE. Iste o tomto zvláštnom psychickom jave by vedel nejeden čitateľ veľa rozprávať. Lenže, problém je v tom, že niekedy zaberá a častejšie nie.
Autosugestívne pokusy „ Nemám trému!“, „Som absolútne pokojný/-á, som si istý/-á, viem čo mám urobiť, povedať. Dokážem to!“ – len tak bez prípravy nezaberajú. „Je to ako hádzanie hrachu na stenu“ povedal raz jeden samouk, ktorý mal v pláne niečo so svojou trémou urobiť. Alfou a Omegou úspechu takýchto snáh sú nenáročné, ale pravidelné cvičenia. Ich zmyslom je (popri aj inak užitočnej relaxácii) najmä osvojene tzv. ABECEDY AUTOSUGESCIE. Tá pozostáva iba zo šiestich písmen – pomocou, ktorých dokážeme skutočne účinne komunikovať so svojím telom i psychikou.
Tak ako vo všetkom, ani v psychologickej podpore riešenia našich problémov – s neistotou, trémou, obavami, či komplexom menejcennost, neexistuje jeden postup nadradený iným. Neexistuje jedna zaručene vhodná metóda, ktorá vylúči a nahradí všetky tie, ktoré sú overené stáročiamim.
Skúsenosti potvrdzujú, že je vždy dobré a užitočné spájať ich v logickom, na seba nadväzujúcom postupe. Napr. režimové opatrenia (spánok, životospráva) so športom a s autogénnym tréningom. Dôkladnú prípravu na zvládnutie nejakej úlohy s estetickými zážitkami, ktoré prináša umenie. Práve tieto zážitky môžu prispieť k objavovaniu takých zdrojov motivácie, vyšších princípov a právd, ktoré nám pomáhajú preklenúť aj naše stavy obáv, úzkostí a trém.
Tieto pocity a stavy duše sú bytostne vlastné každému človeku. Celý život ich prekonávalo aj mnoho skutočne významných ľudí. Ich zoznam by bol na celú encyklopédiu. V hudobnom svete sú známe príbehy P.I.Čajkovského, ktorý mal často úplnú hrôzu zo stretnutias neznámym človekom.
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)
Čajkovskij sa vyhýbal, obchádzal zhromaždenia ľudí ako mohol, čo mu ako skladateľovi a dirigentovi výrazne komplikovalo život. Po jednej blamáži sa viac ako 10 rokov nedotkol taktovky. Postupne však získaval schopnosti vyrovnávať sa s neistotou, trémou a úzkosťou a nakoniec, ako oslavovaný dirigent vlastných diel pokrstil svoju Piatu symfóniu na inauguračnom koncerte novej newyorskej Carnegie Hall.
Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)
Podobne tomu bolo aj u Schumanna, Ravela, Paganiniho, či samotného Beethovena. Títo skladatelia však viac trpeli inými pocitmi a stavmi akým je tréma. Schumann bol úzkostlivý a priveľmi uzavretý nepraktický snílek, Ravel bol svojím vzrastom nielen veľmi malý, ale mal aj slabú telesnú konštitúciu, pre ktorú ho dokonca odmietli v armáde hoci sa hlásil ako dobrovoľník. Beethovenov príbeh je všeobecne známy, avšak asi len málokto má dosť síl k empatii jeho utrpenia a zápasu s postupujúcou hluchotou. Tvorba jeho hudby, ktorú už nemohol reálne počuť je skutočným zázrakom.
Ak chcete k tomu využiť silu, ktorú nám dodáva hudba mali by ste počúvať predovšetkým Bachovu hudbu.
J.S. Bach (1685 – 1750)
Jej vyrovnanosť, pevnú vnútornou stavbu a takmer vesmírnu silu nasaje celkom zákonite aj Vaša duša. Poddajte sa jej čistým, pulzujúcim rytmom, ktoré zaručene pozdvihnú každé pošramotené sebavedomie. Započúvajte sa tak, akoby ju hrali práve pre Vás, akoby ju skladateľ zložil len pre Vás. Neostýchajte sa pohrať sa s touto predstavou. Zanedlho poznáte, že táto čistá a radostná hudba Vám dodá pocit ničím nenarušeného sebavedomia, ktoré dokážete preniesť i do reálnych situácií. Je však potrebné počúvať ju častejšie ako len občas.
Už pri druhom treťom počúvaní, tej istej skladby sa do jej tónov ponoríte a poznáte, že jej vnútorný rytmus, jej pokoj a sila „okysličia krv“, vyčistia Vaše vedomie od smetí a budú súčasťou aury, či fluida Vašej osobnosti.
V tomto zmysle sa na posilnenie sebadôvery, sebaistoty a sebavedomia mimoriadne hodia Prelúdiá a fúgy pre organ Johanna Sebastiana Bacha.
Túto úlohu môže samozrejme plniť aj hudba mnohých iných skladateľov.
Ako vhodnú odporúčame napríklad celú spomínanú V. symfóniu P.I.Čajkovského, ktorá má mnoho znakov spoločných s V. symfóniou Bethovena . Tiež Čajkovského Husľový koncert D dur,op.35 a tiež známy a obľúbený I. klavírny koncert b-mol,op.23.
Vhodná je aj všetka hudba Maxa Regera, najmä obe jeho Variácie a fúgy (op.100 a op.132).
Všeobecne sa pre daný účel hodia aj posledné vety klasických a romantických symfónií viacerých ďalších skladateľov. Každý má právo na svoj vkus a objavovaniu sa v tomto smere medze nekladú.
Ak ste však v kritickej situácii, pri ktorej klesá vaša energia “pod bod mrazu”, rozhodne nepočúvajte Mahlera, Chopina, či iných výrazne subjektívnych skladateľov, zväčša 19. storočia. Ich diela majú iste svoju významnú hodnotu, ale pre náš zámer sú kontraproduktívne.
Ráno, – ak nemusíte nevstávajte hneď po prebudení z postele. Zahájte Nový deň niektorým z Vivaldiho, alebo Händlových koncertov TU. Po tomto štarte, už pri bežných ranných aktivitách si môžete vypočuť ďalšie skladby, napríklad Bachove Braniborské koncerty.
Po istom čase hudbu striedajte a onedlho zistíte, že Vaše sebavedomie stúplo. Poznávate, že ak riešite nejaký problém – a tento proces podporíte vhodnou hudbou – výsledok sa prejaví vo vašom postoji ako k okoliu tak aj k sebe samému. Spočiatku bude tento pocit krehký, ale nevzdávajte sa tohto pomocníka.
Neurovedci zistili, že počúvanie tejto hudby znižuje prežívanie úzkosti až o 65%.
Ak sa však aj napriek Vášmu úsiliu ťažkosti pretrvávajú, je na mieste uvažovať o priamej podpore certifikovaným psychológom. Po konzultácii si môžete dohodnúť osobné stretnutie a na ňom tiež postup, ktorý Vám pomôže. Zoznam kvalifikovaných psychológov, registrovaných Slovenskou komorou psychológov nájdete TU.
Ak hľadáte vhodnú hudbu na „začiatok dňa“ – na “nový deň” ste na správnej stránke. Pokúsime sa vám ponúknuť hudbu, ktorá nevyžaduje sústredené počúvanie, nie je doterná, možno dá podnet k zamysleniu, poskytne chuť do nového dňa a motivuje. Hudbu, ktorá vyvolá dobré pocity a silu vyrovnávať sa s realitou vašich dní.
Claude Monet: Impresia (východ slnka)
Dnes existuje spústa ranných rozhlasových programov, ktoré ponúkajú „hudbu k vstávaniu“, „hudbu k raňajkám“, hudbu, ktorá by nás mala naštartovať a vyvolávať vyhliadky pohody, optimizmu, či úspechu. Vopred však málokedy vieme, akým slovom, komentárom, akou novou, smutnou, či tragickou správou z diania v dnešnom búrlivom svete nám spestrí, či pokazí začiatok nášho nového dňa.
Takéto riziko vám pri počúvaní tejto stránky skutočne nehrozí. Sami si môžete z našej ponuky zostaviť ranný hudobný program, opakovať ho, dopĺňať a nechať sa inšpirovať k vlastnej hudobnej réžii.
Ponúkaný výber hudby na “nový deň” vychádza z osvedčených princípov „receptívnej muzikoterapie“. Tá, pre pohodové vstávanie doporučuje ako ideálnu predovšetkým komornú hudbu barokových majstrov. Táto hudba je harmonická, pokojne vyrovnaná, jasná, zrozumiteľná a pritom aj racionálna. To v nás umocňuje vedomie, že veci a dianie vôkol máme vo vlastných rukách a rozumieme mu.
To je predpokladom triezveho optimizmu a aktívneho prístup k zvládaniu situácií a problémov, ktoré stoja pred nami. Žiadna prázdna sentimentalita, ani ponurá depresivita.
Popri barokovej hudbe však nájdete v našom výbere aj časti diel mnohých ďalších skladateľov; Clauda Debussyho, Maurica Ravela, Respighiho, W.A. Mozarta, E. H.Griega, či dokonca R. Straussa.
Sú ľudia, ktorí milujú vážnu hudbu. Sú ľudia, ktorí ju odmietajú a zatvárajú pred ňou svoje srdcia i dušu.
Je však iste aj mnoho takých, ktorí by si k nej radi našli cestu.
Tí tušia, že táto stáročiami overená múza je dar, ktorý nám uľahčuje hľadanie mieru so sebou, s inými ľuďmi, súzvuku s prírodou, s vesmírom a prozreteľnosťou.
Pri tomto hľadaní, poznávaní a objavovaní im želáme mnoho úžitku a krásnych zážitkov.
Antonio Vivaldi
Pre náš účel sa ideálne hodia diela Antonia Vivaldiho. Tento majster barokovej hudby, ktorý patril k najväčším, nepriamym učiteľom mladého Bacha vytvoril takmer 400 koncertov, tzv. Concerti. Sú pomerne krátke a nezaťažené nadbytkom romantiky, takže môžu veľmi dobre poslúžiť aj ako kulisa k „hudobným raňajkám“. V tom najlepšom slova zmysle.
Zvyčajne sú zložené z troch častí (viet), ktorých forma sa ideálne zhoduje s našim muzikoterapeutickým zámerom:
1/ svižnejšie prebudenie a pohodové oživenie
2/ krátke zamyslenie nad prichádzajúcim novým dňom
Vplyv hudby na psychické stavy a správanie človeka bol od dávnych čias často objektom záujmu nielen šamanov – liečiteľov, kráľov, či ich vojvodcov, ale aj filozofov a lekárov. Už Bájny Orfeus vraj svojím spevom a hrou na lýre tíšil zvieratá, rozveseľoval a rozplakával ľudí. Jedna z najstarších zachovalých písomných zmienok hovorí, že dcéra akkadského kráľa Sargona, Encheduanna v období sumersko-akkadskej ríše pred asi 4200 rokmi skomponovala 42 chrámových hymnov, pomocou ktorých liečila chorých. Liečenie hudbou sa tiahne všetkými starovekými civilizáciami; Egyptom, Judeou, Čínou, ….
Staré Grécko hudba tanec
V Starom zákone (prvá Kniha Kráľov) sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfu vyliečil kráľa Saula z depresívnych stavov.
V antike skúmali možnosti pôsobenia hudby; Pythagoras, Platón, Galenos či Seneca. Zväčša dospievali k názoru, že hudba je „dar bohov“ dovoľujúci hľadať súzvuk s celým vesmírom. Realistického Aristotela, tieto metafyzické možnosti hudby neočarili. Vyzdvihoval však význam uvoľnenia a katarzie, čiže emocionálneho očistenia prostredníctvom hudby či umenia vôbec.
Podľa Aristotela je pri liečení hudbou dôležitejšie hudbu počúvať, než ju aktívne hrať. V tomto za zhodli s Pythagorom, ktorý sa popri hľadaní univerzálnej matematickej harmónie venoval svojím žiakom aj tak, že im svojím hlasom a hrou na lýru pomáhal každý večer zbaviť sa starostí a problémov, vyčistiť intelekt a utíšiť dušu.
Kým „musice“ u starých Grékov znamenalo jednotu hudby, poézie a tanca, kresťanstvo uprednostňuje spev viazaný na náboženský text. Už vo svojich začiatkoch, v rannom stredoveku, hudba zdôrazňovala text a nie zmyslový moment, v ktorom duchovenstvo tušilo nebezpečenstvo pozemskej radosti.
V Novom zákone apoštol Pavel prikazuje kresťanom aby sa posmeľovali jeden druhého hudbou: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Efezanom 5:19). Takže aj keď sa zdá, že primárny účel hudby je oslavovanie, predsa Biblia dovoľuje, aby sa hudba používala i na iné účely. Okrem toho Biblia nikde nehovorí o obmedzovaní hudobných prejavov, ani nikde nehovorí o tom, že nejaký hudobný nástroj je bezbožný.
Hoci sa obrady kresťanského náboženstva už od jeho začiatkov viazali na hudbu, kresťanstvo smerovalo k novej asketickej morálke a životnému štýlu, odmietaniu vášní a svetských pôžitkov. Preto sa odmietalo pestovanie hudby pre potešenie, ako umenie a tiež (na rozdiel od antiky) aj ako súčasti všeobecnej výchovy a kultivovania človeka.
Aj dnes sa za správnu MUSICAM SACRAM pokladá hudba oslavujúca Boha a ktorá vyniká ušľachtilosťou foriem. Pod názvom posvätná hudba sa rozumie napr. gregoriánsky spev, polyfónna posvätná stará i moderná hudba vo svojich rozmanitých druhoch, posvätná hudba pre organ a iné nástroje prístupné v liturgii a ľudový posvätný spev čiže liturgický a nábožný. Nemožno spochybňovať, že takmer do nebeských výšin ju posielajú mnohí skladatelia, ktorí v rámci omšových liturgií napísali nespočet skladieb Aleluja, Ave, Pax Domini, Kyrie, Glória, Agnus Dei, či Sanktus. To, že táto hudba veriacich aj lieči, v ponímaní súčasnej muzikoterapie, nemožno spochybňovať.
Urbi et Orbi
Stredovek teda veľmi neprial prozaickému, nenáboženskému liečebnému účinku hudby a spevu. Zdôrazňoval ich spätosť s náboženstvom a zmysel ich účinku videl v povznášaní sa k Bohu.
Situácia sa čiastočne zmenila s nástupom renesancie. V názoroch na liečebnú moc hudby priniesla zásadnejší obrat, hoci poznačený rôznymi víziami, napr. astrologickými. Ako v každej dobe sa aj v renesancii našli lekári, filozofi a hudobníci, ktorí sa usilovali skúmať liečivé účinky hudby na vedeckej báze. Napríklad A. Kirchner, s ktorého menom sa spája pojem „iatromusica“. Vychádza z fyzikálnej podstaty chvenia hudobných zvukov, ktoré z chorého tela vypudzujú škodlivé látky. V rámci tejto teórie vznikla nová profesia – iatrohudobníci, ktorí používali špeciálne komponované liečivé skladby.
S nástupom strohých racionálnych prírodovedeckých postupov v medicíne druhej polovice 19. storočia bola muzikoterapia odmietaná ako čosi nevedecké a šarlatánske. Objavili sa len dielčie práce, napríklad o vplyve hudby na krvný tlak a pod.
Veľký rozmach, najmä tzv. receptívnej muzikoterapie nastáva v 2. polovici XX. storočia. Spôsobilo ho rozšírenie záznamov hudby prostredníctvom gramofónových platní, magnetofónových pásov, kaziet a CD.
Vznikli školy ( napr. americká, švédska, lipská), mnohé výskumné pracoviská a inštitúty zaoberajúce sa aj iným, tzv. funkčným využívaním hudby. Boli publikované rôzne teoretické koncepcie, odborné štúdie a praktické návody nielen liečebného uplatňovania hudby, ale aj v pedagogickom procese, v príprave športovcov, pri práci.
Osvedčené princípy hudby tzv. funkčného vplyvu hudby na správanie a prežívanie človeka sú stále častejšie uplatňované pri utváraní životného prostredia „enviromental music“, či pri vytváraní pozadia „bacground music“( v nemocniciach, sociálnych zariadeniach, v hoteloch, letištných halách, obchodných domoch, vo väzniciach a inde).
Hudba – balzam na dušu aj telo.
V našich krajinách sa začali využívať liečebné poznatky o vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka neskôr ako v mnohých iných krajinách Európy. Až v 70- rokoch postupne vznikajú muzikoterapuetické strediská a prvé združenia z radov psychológov, psychiatrov, liečebných pedagógov, hudobníkov, hudobných vedcov, zdravotných sestier.
Spomedzi nich je vhodné spomenúť aspoň J.Schánilcovú a V Zapnera pôsobiacich v Čechách a Z. Mátejovú a S. Mašuru na Slovensku. V súčasnosti muzikoterapeutické dianie v ČR a SR významne narastá. Vznikla Slovenská asociácia muzikoterapeutov (www.muzikoterapia.eu) a tiež Muzikoterapeutická asociace České republiky (www.czmta.cz).
Uskutočnilo sa niekoľko pracovných sympózií a konferencií. Muzikoterapia sa stala predmetom osnov na viacerých pedagogických a filozofických fakultách. Narastá počet zaujímavých diplomových prác zameraných na aplikovanú muzikoterapiu. Vyšlo niekoľko hodnotných pôvodných i prekladových knižných publikácií.
Medzi nimi napríklad:
Muzikoterapa pri zajakovosti
Zlatica Mátejová - Sivester Mašura, Bratislava SPN, 1980, 312 s.
Muzikoterapia
Východiska, koncepty, principy a praxe / Jaroslava Zeleiová. Praha : Portál, 2007. 254 s. [preklad slovenského originálu]. ISBN 978-80-7367-237-9
Základy muzikoterapie
Jiří Kantor – Matěj Lipský– Jana Weber a kol. Praha : Grada, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2846-
Muzikoterapia – dialóg s chvením
Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia / Jaroslava Zeleiová. Bratislava : VEDA – Ústav hudobnej vedy SAV, 2002. 309 s. ISBN 80-968279-6-0
Dimenzie muzikoterapie
Dimenzie muzikoterapie / Jitka Pejřimovská – Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8082-331-3
Psychodynamické aspekty muzikoterapie
Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti / Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 232 s. ISBN 978-80-8082-492-1
KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J., GROCHALOVÁ, K., PROCHÁZKA, T.
Základy muzikoterapie, Praha 2009
Muzikoterapie – léčivá síla hudby
Steven Halpern – Hal A. Lingerman. Bratislava : Eko-konzult, 2005. 194 s. ISBN 80-8079-044-2
Muzikoterapia
Zuzana Vitálová:, Vydala Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, Bratislava 1999, 155 s.
SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE
Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako „reč anjelov“. 
