Taktika preverovania hodnovernosti údajov a výpovedí uchádzača o prácu
Na rozdiel od poradenskej praxe, kde je klient zväčša kladne motivovaný k spolupráci so psychológom je v situácii výberu vždy dosť pravdepodobný výskyt účelových výpovedí.
Táto tendencia “javiť sa v lepšom svetle” je charakteristická nielen pre neurotických a psychopatických jedincov, ale aj pre ľudí ocitajúcich sa v núdzovej situácii, napríklad v dôsledku straty zamestnania, alebo možnosti získania atraktívnej či lukratívnej práce.
Preverenie pravdivosti údajov, ktoré uchádzač uvádza vo svojej žiadosti, v osobnom dotazníku či životopise, pripadá obvykle pracovníkom personálnych oddelení. Títo to však robia len u uchádzačov, ktorí už sú v prijímacom konaní.
V podmienkach konkurzného výberu však vystupuje táto požiadavka do popredia dosť naliehavo, najmä so zreteľom na závažnosť dôsledkov neúplných údajov a skresľujúcich alebo úplne nepravdivých výpovedí uchádzačov.
Možno povedať, že minimalizácia tejto vedomej či mimovoľnej tendencie niektorých uchádzačov podstatnou mierou ovplyvňuje nielen hodnotu individuálneho psychologického posudzovania, ale aj objektivitu celého výberového konania.
Túto otázku dávame zvyčajne na záver riadeného rozhovoru, kladie opäť predseda konkurznej komisie, alebo prítomný psychológ, ktorá konkurz uskutočňuje.
Pri konkurznom výbere dôjde len výnimočne k odmietnutiu tejto žiadosti o spoluprácu. Avšak aspoň minimálna ochota
sprostredkovať tento kontakt je podmienkou ďalšieho kroku.
Telefonický rozhovor s vedúcim pracovníkom uchádzača môžeme v prípade potreby uskutočniť po skončení rozhovoru aktívne sami.
Je to mimoriadna príležitosť dozvedieť sa o tom-ktorom uchádzačovi podstatne viac.
Terajšiemu alebo bývalému vedúcemu pracovníkovi uchádzača je potrebné hneď v úvode telefonátu povedať, o akú výberovú akciu ide, sľúbiť mu našu mlčanlivosť a zároveň ho požiadať o diskrétnosť. Od úvodného všeobecného hodnotenia kladov a nedostatkov kandidáta sa potom vrátime k špecifickým otázkam z našich pochybností o jeho pravdovravnosti a hodnovernosti ním daných ďalších dát a údajov.
Fázu všeobecného hodnotenia neprerušujte, ak sa chcete po chvíli zdanlivo nekonkrétnych informácií dozvedieť čo najviac poznatkov, ktoré sa inak takmer ani nedajú získať.
Aj keď technika overovania pravdivosti výpovedí stimuluje už sama o sebe k maximálnej úprimnosti, má na to, čo opytovaní hovoria, oveľa väčší vplyv vtedy, ak sa opiera o vopred vypracovanú osnovu a postupnosť otázok. Len vtedy, ak rozhovor postupuje chronologicky, od otázok osobnej anamnézy až po problematiku súčasnosti, vyvoláva pre túto metódu typickú pravdovravnosť opytovaných ( bližšie viď str. príručky ).
Celkový prejav uchádzača, úroveň odpovedí na otázky č.5 až 8, vrátane posúdenia psychických predpokladov pre výkon uvažovanej práce ( psychologické testy), je hodnotený v súhrnnom V. kritériu .
- Z á v e r o m riadeného rozhovoru sa snažíme navodiť
uvoľnenie nadviazaním na niektoré odľahčujúce momenty rozhovoru, alebo s použitím vlastnej osvedčenej témy.
V prípade potreby realisticky usmerníme očakávanie uchádzača.
Dodáme pokoj menej sebaistým, alebo tým sebavedomejším
pripomenieme, že výber najvhodnejšieho uchádzača je v kompetencii celej komisie. Môžeme tiež pripomenúť, že táto má odporúčaciu pôsobnosť.
Konečné rozhodnutie je v právomoci vedúceho pracovníka, ktorý konkurzné (výberové) konanie vyhlási.
Pri rozlúčení sa s uchádzačom je vždy vhodné uviesť formu a termín oznámenia výsledkov
OSNOVA RIADENÉHO ROZHOVORU
Priezvisko a meno: Dátum:
________________________ ____________
1. Otázka na vyvrátenie I. dojmu (hľadanie proti-dôkazu)
Napríklad:
“Pôsobíte na mňa ako – pokojný,- vyrovnaný,- rozvážny,
–sebavedomý,- rozhodný človek.
Spomeňte si na situáciu, kedy tomu tak nebolo. Kedy ste neboli
pokojným/ou/,vyrovnaným/ou/,rozvážnym/ou/, rozhodným/ou/, sebavedomým/ou/.
So zreteľom na vývoj rozhovoru je vhodné operatívne zaradiť jednu, dve prejavované vlastnosti, ktorými uchádzač najvýraznejšie pôsobí.
Ak by uchádzač v odpovedi váhal, nevzdávame sa, ale v snahe poznať protipól a mieru tej – ktorej vlastnosti pokračujeme:
“Muselo sa predsa stať, že ste – sa nevedeli/-a/ rozhodnúť,
– neboli/-a/ pokojný/-á/, ste načas stratili/-a/ rovnováhu, sebaistotu a pod.
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
2. Otázky zamerané na zhodnotenie budúceho výkonu na základe konkrétnych skúseností posudzovaného:
Otázkami sa zisťuje miera osobnej kompetencie, skutočne
vykonávaná právomoc a pôsobnosť uchádzača.
Posledná zo súboru otázok sa pýta na precíznosť a svedomitosť
uchádzača ako prejavy pracovnej disciplinovanosti.
V prípade, že ide o prácu. ktorý kladie na uchádzača náročnejšie požiadavky sa skúma tiež jeho iniciatívnosť a schopnosť samostatného riešenia nových, problémových situácií v časovej tiesni alebo aj v morálne náročných situáciách.
a/ “Spomeňte si na nejakú konkrétnu situáciu v práci z nedávnej
minulosti, ktorú ste nedokázali vyriešiť (ktorá Vás niečím zaskočila).”
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
b/ “Popíšte situáciu, kedy Vás rozhodnutie zhora, rozhodnutie
nadriadeného zabrzdilo v práci.”
____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
c/ “Spomeňte si na nejakú situáciu v práci, kedy bolo podľa Vás
správne obísť nejaký predpis, smernicu a pod.”
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
3. Ak je to opodstatnené uplatňujeme ďalšie kroky TAKTIKY overovania pravdivosti výpovedí uchádzača:
a/ “Čo si myslíte (pokúste sa čo najpresnejšie odhadnúť), ako by
posúdil Váš terajší (posledný) nadriadený Vaše silné stránky,
Vaše pozitíva i niektoré negatíva, so zreteľom na prácu, o ktorú sa teraz uchádzate?”
______________________________________________________________________________________________________________________________________________________
b/ “Rád by som Vás požiadal o spoluprácu. Mohli by ste ma
skontaktovať s týmto Vaším vedúcim a požiadali ho, aby sa
so mnou telefonicky spojil a povedal mi, ako on vidí šancu
Vášho úspechu pri výkone tejto práce?”
Pri konkurznom výbere dôjde len výnimočne k odmietnutiu tejto žiadosti o spoluprácu. Avšak aspoň minimálna ochota
sprostredkovať tento kontakt je etickou podmienkou realizácie tohoto kroku.
Telefonický rozhovor s vedúcim pracovníkom uchádzača môžeme v prípade potreby uskutočniť po skončení rozhovoru aktívne sami.
Je to mimoriadna príležitosť dozvedieť sa o tom-ktorom uchádzačovi podstatne viac.
Terajšiemu alebo bývalému vedúcemu pracovníkovi uchádzača je potrebné hneď v úvode telefonátu povedať, o akú výberovú akciu ide, sľúbiť mu našu mlčanlivosť a zároveň ho požiadať o diskrétnosť. Od úvodného všeobecného hodnotenia kladov a nedostatkov kandidáta sa potom vrátime k špecifickým otázkam z našich pochybností o jeho pravdovravnosti a hodnovernosti ním daných ďalších dát a údajov.
Fázu všeobecného hodnotenia neprerušujte, ak sa chcete po chvíli zdanlivo nekonkrétnych informácií dozvedieť čo najviac poznatkov, ktoré sa inak takmer ani nedajú získať.
Aj keď technika overovania pravdivosti výpovedí stimuluje už sama o sebe k maximálnej úprimnosti, má na to, čo opytovaní hovoria, oveľa väčší vplyv vtedy, ak sa opiera o vopred vypracovanú osnovu a postupnosť otázok. Len vtedy, ak rozhovor postupuje chronologicky, od otázok osobnej anamnézy až po problematiku súčasnosti, vyvoláva pre túto metódu typickú pravdovravnosť opytovaných ( bližšie viď MANUÁL ).
4. Z á v e r o m riadeného rozhovoru sa snažíme navodiť
uvoľnenie nadviazaním na niektoré odľahčujúce momenty rozhovoru, alebo s použitím vlastnej osvedčenej témy.
V prípade potreby realisticky usmerníme očakávanie uchádzača.
Dodáme pokoj menej sebaistým, alebo tým sebavedomejším
pripomenieme, že výber najvhodnejšieho uchádzača je v kompetencii celej výberovej komisie. Môžeme tiež pripomenúť, že táto má odporúčaciu pôsobnosť.
Konečné rozhodnutie je v právomoci vedúceho pracovníka, ktorý konkurzné (výberové) konanie vyhlási.
Pri rozlúčení sa s uchádzačom je vždy vhodné uviesť formu a termín oznámenia výsledkov.
Literatúra, použité zdroje a podrobnejšie informácie o vedení rozhovoru pre účely výberu uchádzačov o zamestnanie nájdete TU:
RIADENÝ ROZHOVOR- manuál