Vybrané poznatky a princípy

Regulatívny vplyv hudby a reči na psychické a telesné procesy je stále častejšie predmetom skúmania odborníkov v rôznych oblastiach medicíny, psychológie a pedagogiky.

Súhrn poznatkov a metód zameraných na terapeutické ovplyvňovanie nežiaducich javov a procesov našiel vyjadrenie v dvoch špeciálnych oboroch: v muzikoterapii a sugestológii.

Obe disciplíny sa v minulosti vyvíjali na sebe nezávisle, hoci prepojenosť predmetu ich skúmania je fyziologicky už vopred daná.  Celý komplex spoločných znakov reči a hudby, založených na rovnakých akustických a výrazových elementoch, viedol už v dávnej minulosti k ich intuitívnemu spájaniu –  v speve s hudbou. Súzvuk hudby a slova “programovo” uplatňovaný najmä v umeleckej hudobnej tvorbe a pri náboženských obradoch, výrazne umocňoval vplyv na prežívanie a správanie poslucháčov. Hoci sa v súčasnosti využívajú masívnejšie ako kedykoľvek v minulosti  stále sa málo vie o sprievodných neuro-psychologických procesoch  a  princípoch ich vnímania.

K istému pokroku prispeli moderné diagnostické technológie dovoľujúce mapovanie činnosti mozgu až na úrovni súčinnosti nervových buniek.

Získané poznatky neurovied preukázali predpoklady, že spracovanie rečových informácii a hudby sa uskutočňuje v spoločných kôrových a podkôrových štruktúrach CNS. Pričom bolo potvrdené, že centrá vnímania hudby sa nachádzajú vo fylogeneticky starších oblastiach mozgu. Lokalizácia auditívneho vnímania do limbického systému a temporálnych (spánkových) lalokov mozgu vysvetľuje prevahu emocionálnej modality vnímanej hudby a vedomú, racionálnu rovinu vnímania reči. Uvedené neurofyziologické zistenia podporujú všeobecne prijatú teóriu sluchového vnímania nevylučujúcu vstup hudobnej modality do vedomia a akceptuje aj emocionálne, paralingvistické, nonverbálne zložky reči a hlasu.

Tieto poznatky nie sú ani v rozpore s novšími poznatkami o asymetrii mozgových hemisfér plniacich rozdielne funkcie. Zatiaľ čo v ľavej hemisfére prebiehajú  myšlienkové procesy viac racionálne, vecne-logické a v pojmovo-znakových rečových a číselných symboloch, je pravá hemisféra, obrazne povedané, „sentimentálnejšia“. Prebiehajú v nej myšlienkové procesy, ktoré je ťažko vyjadriť verbálne, procesy majúce viac podobu intuitívneho úsudku, citovosti, empatie a podobne. Možno teda povedať, že zatiaľ čo informácie reči vnímame viac pravým uchom a spracovávame v ľavej hemisfére, hudbu alebo spev vnímame viac ľavým uchom a spracovávame v hemisfére pravej.

Tieto inak v bežnom živote zdanlivo málo užitočné poznatky, však pozoruhodným spôsobom vysvetľujú niektoré inštinktívne a aj skonvecionalizované prejavy a normy nášho správania. Patrí medzi aj kultúrne skonvencionalizovaná pozícia muža po ľavom boku ženy. Výnimku predstavuje sobášny akt, ktorý je, z hľadiska racionality zásadného životného kroku, dôležitejšieho viac pre ženu (budúcu matku) ako pre muža.

Tiež napríklad fakt, že ťažko nájdete kostol s kazateľňou po pravej strane. Vieme, že viera a náboženské cítenie prekračujú svojou podstatou „obmedzenú“ racionálnu logiku a argumenty vedy. Hlbinno- psychologické vysvetlenia týchto stereotypov a sociálnych konvencií však len málo hovoria o procesoch odohrávajúcich sa v ľudskom mozgu.

Doteraz známe poznatky psychofyziológie  vnímania zvukov, reči a hudby boli cenným základom pri projektovaní , vývoji a realizácii hudobno-slovných nahrávok „Psychobalzam“.