“Hudba dáva svetu dušu, mysli krídla, predstavivosti rozlet a všetko v nej ožíva.” 

Platón

 

Bájny Orfeus vedel svojím spevom a hrou na lýre utíšiť zvieratá a rozosmiať aj rozplakať ľudí. Dnes sa hudba využíva na liečbu niektorých psychických a telesných problémov, ale môže mať aj negatívne účinky.

Ako nájsť tú pravú ?

• Na úplné „vypnutie“ a relaxáciu psychologička Zeleiová radí: „Pre zdravých ľudí je vhodná hudba, ktorá vyvažuje prácu celého nervového systému a synchronizuje procesy oboch hemisfér. Nemala by to byť extrémna hudba – ani extrémne pomalá, rýchla, ani hlučná či príliš citová. Ide o hudbu „stredu a vyváženosti“, akou je napríklad Monteverdi, Vivaldi, Bach alebo ľudová hudba, v ktorej sa symbioticky využíva metrorytmická i melodicko-harmonická zložka. Mala by to byť hudba pomalšieho tempa, ktorá upokojuje dych a tep.“
• Na dobitie energie – podľa českého hudobníka a spisovateľa Vlastimila Mareka existujú dva základné druhy hudby: tie, ktoré človeka energeticky vybíjajú, a tie, ktoré ho, naopak, nabíjajú energiou. Takým zvukom je podľa neho napríklad nahrávka matkinho hlasu, ale aj klasická hudba, napríklad Mozartove skladby a gregoriánsky chorál.
• Na uvoľnenie a zábavu sa v rámci muzikoterapie odporúča country hudba, folk a piesne z filmov.

Liečivé hudobné „obklady“

Muzikoterapia je špecifi cká a svojbytná metóda, ktorá využíva rôzne účinky hudby na náš organizmus. Delí sa na dva typy: receptívna – zameriava sa na počúvanie hudby a expresívna – keď ľudia sami hrajú na hudobnom nástroji, spievajú a tancujú.

Muzikoterapia pomáha v troch základných oblastiach

1. Rozvoj osobnosti – muzikoterapia  môže pomôcť každému človeku, napríklad keď sa ocitol na križovatke života. Počúvaná i produkovaná hudba mu pomôže rozpoznať, kto vlastne je.

2. Psychické poruchy, ktoré môžu prameniť z nejakej úzkosti. Tá sa niekde „zahniezdi“ a človeka potom môže brzdiť v jeho tvorivom sociálnom či individuálnom rozvoji. Muzikoterapia je v tomto prípade systematický proces, pri ktorom terapeut vytvára priestor pre klienta, aby sa mohol prostredníctvom hudby vyjadriť. Tvorivá práca so zvukom a tónom – počúvanie a improvizovanie aktivizuje nenarušené a podporuje poškodené psychické funkcie.

3. Fyziologické poruchy – hudobná terapia sa využíva aj pri bolestivých stavoch, pôsobí na posilnenie imunitného systému, dokonca veľmi jemne pomáha pohybu. Človek sa môže rýchlejšie zotaviť s využitím muzikoterapie, napríklad po mozgovej príhode. Využíva sa na to neurostimulácia, čo pripomína vibračnú masáž, na základe ktorej dochádza k regenerácii organizmu.

   Muzikoterapia pomáha pri organických poruchách a poškodeniach nervového systému. Podporuje zachovanie funkcií, ktorých úbytok nastáva napríklad pri Alzheimerovej chorobe či demencii rôzneho typu. Zvyšovanie funkčnosti centrálnej nervovej sústavy sa s úspechom môže využiť aj u hyperaktívnych detí či detí so špecifickými vývinovými poruchami učenia.“

Hudba ako droga?

Lavínu rodičovského strachu spôsobil minulé leto v Amerike takzvaný i-dosing, ktorý sa nazýva aj „digitálna droga“, pretože údajne ide o špeciálnu hudbu, ktorá navodzuje pocity extázy. Nakoniec sa však ukázalo, že obavy rodičov boli prehnané, pretože v skutočnosti išlo len o neškodnú muziku, založenú na rovnakom princípe, ako je meditačná hudba. Môže však pôsobiť na človeka nejaká hudba podobne ako droga? „Je pravda, že sa môžete stať od hudby závislý.

Okrem extrémnych polôh – intenzity, farebnosti, emotívnosti či statickosti hudby – je podľa mojich skúseností významným fenoménom vo vzniku digitálnych závislostí rýchlosť výmeny informácií, pretože rýchlosť nás fascinuje. Ľudia, ktorí sa stávajú závislí, napríklad aj od hudby, sa začnú odkláňať od reality, čím sa nepozorovane vzďaľujú sami sebe i druhým,“ opisuje Jaroslava G. Zeleiová.  Takže napriek všetkým pozitívnym účinkom hudby to s ňou netreba preháňať, pretože, ako sa hovorí: všetkého veľa škodí.

Nie každá hudba na nás pôsobí dobre 

Prečo je to tak? Odpovedá odborníčka na muzikoterapiu Zeleiová: „Tón a zvuk sú chvenia, ktoré rezonujú v rôznych frekvenciách a ovplyvňujú našu mozgovú aktivitu. Hudba ovplyvňuje náš svalový tonus, teda aj tep a dych, funkcie centrálnej nervovej sústavy, stavy vedomia a nálad, hormonálne či metabolické procesy.

Určitá hudba môže vyvolávať vyššiu produkciu dopamínu, čo je chemická látka, ktorá vzniká v mozgu, iná hudba môže čiastočne meniť činnosť CNS, viesť k oslabovaniu svalstva, podieľať sa na vzniku srdcovej arytmie, alebo narušovať metabolizmus tkanív.

Rýchla a excentrická hudba, ale niekedy aj pomalá a nepravidelne rytmicky delená, navodzuje stavy, keď vedomie nevie sumu informácií, ktorú mu hudba prináša, kategorizovať a vyhodnocovať. Mozgová aktivita sa pritom jednoducho vyčerpá.“

Nakupujeme viac vďaka hudbe

Hudba na nás dnes „kričí“ asi odvšadiaľ, výnimkou nie je ani toaleta v nákupnom centre. Obchodníci sa púšťaním skladieb v predajniach pokúšajú ovplyvniť naše nákupné správanie. V šesťdesiatych rokoch sa robili viaceré prieskumy, ktoré zisťovali, aká hudba je na tento účel najvhodnejšia. Zistilo sa, že naše nakupovanie ovplyvňuje okrem hlasitosti a tempa zvukovej kulisy aj to, či sa hudbou trafili do nášho vkusu.

Týka sa to však skôr špecializovaných obchodov, vo veľkých hypermarketoch je takáto zhoda skôr vzácnosťou. Veď, ako sa zmestiť do vkusu rapera a zároveň staršej panej? Pri výbere hudby by mali obchodníci myslieť aj na druh ponúkaného tovaru. Dokázali to napríklad výsledky Texaskej technickej univerzity, na ktorej zistili, že keď vo vinotéke pustia klasickú hudbu, ľudia nakupujú drahšie značky vín, ako keď im pustia populárne piesne z prvých priečok hitparád.  Ľudia sa vtedy zrejme cítia luxusnejšie.

O vzťahu hudby a depresie

Možno ste už počuli o piesni, ktorá je často označovaná za najdepresívnejšiu skladbu, a dostala prezývku „pieseň samovrahov“. Ponurú nedeľu zložil maďarský hudobník Rezsö Seress,  keď sa rozišiel so svojou priateľkou a do piesne vložil celý svoj žiaľ. V niektorých rádiách ju dokonca zakázali hrať, pretože vzniklo podozrenie, že spôsobila viacero samovrážd.

Práve súvislosť medzi počúvaním hudby a depresiou objavila štúdia Školy medicíny pri Pittsburskej univerzite. Zistili, že mladí ľudia, ktorí trávili veľa času počúvaním hudby, mali až 8,3-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť depresiou.

Naopak, tí, ktorí čítali knihy, mali menšiu šancu podľahnúť depresívnej poruche. „Osoba, ktorá počúva na nejakom hlučnom koncerte veľmi silnú a rýchlu hudbu dostatočne dlhý čas, je negatívne fascinovaná a prestáva byť trochu tou, ktorá na koncert išla a začína byť trochu tou, ktorú reprezentuje hudba alebo slová piesne.

 

Po jej odznení neraz podlieha agresii – voči druhým alebo voči sebe, čo je prejavom depresie,“ vysvetľuje psychologička Zeleiová. Otázne však stále zostáva, čo bolo skôr – depresia alebo hudba? Nie je totiž úplne jasné, či môže depresiu spustiť počúvanie určitých skladieb alebo je výber muziky ovplyvnený momentálnym melancholickým stavom človeka.

Na duchovnú nôtu

Vedeli ste, že zvuky pôsobia nielen na naše emócie, ale môžu vyvolať aj stav hypnózy či halucinácie? „Hudba ako vlnenie má potenciál meniť stavy vedomia,“ vysvetľuje Zeleiová.  Aj preto bola odjakživa dôležitou súčasťou rituálov všetkých náboženstiev.

Možno si spomeniete na knihu Jedz, modli sa a miluj, prípadne na jeho filmovú adaptáciu, v ktorej sa vyberie hlavná hrdinka za hľadaním zbožnosti do Indie. Stretnutia s guru, duchovným učiteľom, vyzerajú tak, že všetci tlieskajú do rytmu, tempo spievania sa postupne zrýchľuje, a po skončení sú všetci nabití energiou a optimizmom.

„Neustále opakované spievanie krátkej vety v sanskrite pomáha zbaviť sa starých emócií, sústrediť sa na prítomnosť a zharmonizovať telo a myseľ,“ opisuje vo svojej knihe Tajné dějiny hudby  Vlastimil Marek. Indovia vždy považovali hudbu za duchovnú cestu. V tomto je ich hudba podobná iným starým a šamanským kultúram,  ktoré sa prostredníctvom bubnov a extatického tanca vedeli dostať až do určitého stupňa tranzu, zmeneného stavu vedomia.

Akú moc má hudba?

K téme sa vyjadrila: klinická psychologička Jaroslava Gajdošíková Zeleiová,  www.muzikoterapia.eu

Anketa:  

Akú hudbu si pustíte, keď chcete relaxovať?

Martina Putoráková zo Zámutova.

Keď mám čas posedieť si, trebárs s manželom na terase nášho domu pod horou, radi počúvame pesničky na CD, ktoré sme si doniesli z dovolenky v Chorvátsku. Pri ich počúvaní sa aspoň v duchu vraciame na tie prekrásne miesta. Mala som v živote aj chvíle, keď mi bolo veľmi ťažko, slzy v očiach, zovreté hrdlo, boľavé srdiečko, vtedy mi boli na pomoci práve piesne a uvedomila som si, že život sa oplatí žiť.

Jana J., 54 r.

Rada počúvam pesničky, pri ktorých sa dokážem uvoľniť, zabaviť a zabudnúť chvíľku na problémy. Počas učenia som počúvala Mozarta, Beethovena, Vivaldiho. Neskôr som si tento typ hudby veľmi obľúbila, takže dnes počúvam klasiku veľmi často.

Zuzana, 19 r.

Keď chcem naozaj vypnúť, potrebujem sa na hudbu sústrediť, najlepšie ľahnúť si a ničím iným sa nezaoberať. Samotný výber hudby nie je najdôležitejší, ale mám rada český folk, Plíhalove texty zaberú vždy. To, ako na mňa určitá skladba vplýva, záleží napríklad aj od okolností, za akých som ju počula prvýkrát. Vynárajú sa mi spomienky a vracajú emócie prežitých okamihov.

Andrea G., 32 r.

Keď chcem relaxovať, pustím si podľa nálady disko, niekedy niečo jemne rockové, ale aj balady. Počas tehotenstva som si púšťala takmer každý deň upravenú verziu Vivaldiho Štyroch ročných období a množstvo inej hudby. Dnes môj ročný syn denne tancuje a zbožňuje muziku :).